A teraz vy, ktorí hovoríte: „Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme obchodovať a zarábať“ — vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom. Veď ste para, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom mizne. Namiesto toho by ste mali povedať: „Ak bude Pán chcieť, budeme žiť a vykonáme to alebo ono!“ Teraz sa však vychvaľujete vo svojej pýche. Každá takáto samochvála je zlá. (Jakub 4:13-16)
Jakub hovorí o pýche a arogancii a o tom, akými rafinovanými spôsobmi sa prejavuje. „Teraz sa však vychvaľujete vo svojej pýche. Každá takáto samochvála je zlá.“ Keď vezmete tri kategórie pokušenia ku samochvále - múdrosť, moc a bohatstvo -, vytvoria silnú motiváciu ku konečnej podobe pýchy; a to ateizmus. Najbezpečnejší spôsob, ako sa stať namysleným, je popierať všetko nad nami. Preto sa pyšní ľudia pozerajú zhora na ostatných.
C.S. Lewis povedal: „Pyšný človek sa vždy pozerá zhora na veci a ľudí: a samozrejme, pokiaľ sa pozeráte zhora, nemôžete vidieť niečo, čo je nad vami.“ (Hovory o kresťanstve).
Pre zachovanie hrdosti môže byť jednoduchšie vyhlásiť, že hore nie je na čo pozerať. „Bezbožník sa vystatuje svojimi záľubami, chváli lakomca a pohŕda Hospodinom. Bezbožník hovorí povýšene: „Boh sa nestará, Boha niet.“ (Žalm 10: 4-5). Nakoniec pyšní musia prehlásiť, že Boh neexistuje. Jedným z dôvodov je to, že Božia realita je pre pyšných ľudí veľmi rušivá vo všetkých oblastiach ich života. Pýcha nemôže tolerovať Boha pri stvorení a riadení vesmíru, nehovoriac o bežných záležitostiach života. Pýcha nemá rada Božiu zvrchovanosť. Pretože Boh je zvrchovaný, pýche sa nepáči existencia Boha. Mohlo by sa to vyjadriť slovami: „ Boh nie je.“ Alebo: „Na Vianoce pôjdem do Atlanty.“
Jakub však hovorí: „Nebuď si tým istý.“ Namiesto toho by si mal povedať: „Ak Pán chce, a budeme žiť, na Vianoce sa dostaneme do Atlanty.“ Jakub má na mysli to, že Boh rozhoduje o tom, či sa dostaneš do Atlanty a či budeš žiť, kým sa tam dostaneš. To je mimoriadne urážlivé pre sebestačnosť pýchy – uvedomiť si , že nemáme v moci ani to, či v najbližšiu chvíľu nedostaneme mozgovú mŕtvicu.
Jakub hovorí, že neveriť v zvrchované Božie právo spravovať tvoju budúcnosť je arogancia. Spôsob, ako bojovať proti tejto arogancii, je:
- podriadiť sa Božej zvrchovanosti vo všetkých detailoch života a spočívať v jeho neomylných sľuboch, že v našom živote ukáže svoju moc. „Lebo oči Hospodina pozorujú celú zem, aby posilnil tých, čo sú mu srdcom plne oddaní“. (2. Kron. 16: 9),
- každý deň vnímať jeho dobrotou a milosrdenstvo voči nám: „Áno, dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. Vracať sa budem do Hospodinovho domu, pokiaľ budem žiť. (Žalm 23: 6),
- pomáhať tým, ktorí na neho očakávajú: „Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosť a na tvojich cestách spomína na teba (Izaiáš 64: 4),
- očakávať na neho, že nás vystrojí všetkým, čo potrebujeme k tomu, aby sme žili pre jeho slávu: „...nech vás zdokonalí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu, a nech v nás koná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista (Hebrejom 13:21).
Inými slovami, liekom na pýchu je neochvejná viera v Božiu zvrchovanú budúcu milosť.
