List Jakuba

PASITEĽNÁ VIERA – skutočnosť alebo falošná nádej I.

Podrobnosti: Kategória: List Jakuba

Jakub 2:14-19

14 Čo osoží, bratia moji, ak niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho môže taká viera spasiť?15 Ak brat alebo sestra sú bez šiat a chýba im denný pokrm,16 čo im pomôže, ak im niekto z vás povie: Choďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa! — no nedáte im, čo potrebujú pre telo?17 Tak aj viera: Ak sa nedokazuje skutkami, sama osebe je mŕtva.18 Ale niekto povie: Ty máš vieru, ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov.19 Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa.

-------------------------------

Otázky týkajúce sa spasenia z Božej milosti boli impulzom pre vznik reformačného hnutia. Na tieto otázky dodnes nie je v kresťanských kruhoch jednotný názor . Jadrom sporu rôznych výkladov Písma je otázka:

Čo je to skutočná spasiteľná viera?

V žiadnom prípade nejde len o teoretizovanie, ani o slovičkárenie. Správne pochopenie spasenia má ďalekosiahle následky . Stačí veriť v Boha, stačí sa zúčastňovať na bohoslužbách, stačí byť pokrstený a napriek tomu zostať nespasený? V Biblii totiž nájdeme verše, ktoré na takúto možnosť upozorňujú a mali by znepokojiť každého, kto si ešte neurobil dôkladnú duchovnú inventúru. Sám Pán Ježiš hovorí ku skupine veriacich ľudí a hovorí im:

Mat. 7:21-23:

21 Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.22 Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!

Patríme k tým, ktorí konajú Božiu vôľu? Chápeme správne, čo je to skutočná spasiteľná viera?

Aby sme správne pochopili dnešný text, musíme si uvedomiť, že Duch Svätý si v Biblii nemôže protirečiť. Vypočujme si , čo je napísané v

2. liste Timoteovi 3:16-17:

16 Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti,17 aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.

Pokiaľ veríme, že celá Biblia je Bohom inšpirovaná, nie je možné, aby sme proti sebe stavali jedného autora, alebo jednu doktrínu proti druhej. Pokúsme sa Bibliu čítať s porozumením jej autora. Prosme aj dnes Boha, aby nám dával poznať biblické pravdy tak, aby sme dospeli k ich správnemu porozumeniu.

Správna odpoveď je dôležitá nielen pre každého z nás jednotlivo, ale aj vo chvíľach, keď dobrú správu evanjelia podávame tým, ktorí sa o spasenie zaujímajú. Mali by sme poznať a vedieť vysvetliť, aký je rozdiel medzi spasiteľnou vierou a náboženskou vierou, ktorá môže mať veľa podôb. Kde máme teda začať?

Keďže nás Biblia učí, že Boh je zvrchovaný a človek zodpovedný, musíme nájsť spoločnú reč aj tam, kde sa na prvý pohľad zdá, že ide o protirečenie. Aby sme tento problém správne pochopili, je dôležité, aby sme sa najskôr pozreli na to, ku komu sa jednotliví autori obracajú. Apoštol Pavol sa obracal ku Galatským, aby napravil ich chybnú interpretáciu viery, ktorá je nutná ku spáse. Noví kresťania sa snažili k viere pridať miestne tradície a viditeľné skutky, akými bola napr. obriezka. Oproti tomu Jakub konfrontuje tých veriacich, ktorí síce hovoria, že veria v Krista, ale neprinášajú žiadne ovocie, ktoré by ich vieru potvrdzovalo. Pokiaľ nevezmeme ohľad na kontext aktuálnej situácie, ľahko skĺzneme do nesprávneho výkladu. Preto je dôležité skúmať Pavlove aj Jakubove slová v kontexte doby a vzniknutej situácie. Len tak dospejeme k záveru, že každý z nich hovorí v podstate to isté, ale iným spôsobom.

Musíme rozlišovať súvislostia až potom môžeme pristupovať k porozumeniu otázok o ospravedlnení a spasení. Nemôžeme vytrhnúť z kontextu málo dôležitú myšlienku , aby sme z nej urobili hlavnú myšlienku , alebo základ pravého kresťanského učenia. Platí to aj v tom prípade, keď menej dôležitá doktrína je vo svojej podstate pravdivá. Na druhej strane nemôžeme prehliadať ani významnejšiu doktrínu len preto, že sa nám nehodí. Jej prehliadnutie by nás mohlo odviesť od pravdy. Preto je nesmierne dôležité, aby sme mali pokorného ducha a srdce, ktoré je ochotné načúvať. Každá novopoznaná pravda by sa potom mala prejaviť v našom osobnom a každodennom živote.

Otázka spasenia a spasiteľnej milosti bez zásluh je podmienená zmenou života. Tí, ktorí su presvedčení, že sme spasení samotnou vierou, môžu namietať:

“Ak skutočnú spasiteľnú vieru majú sprevádzať dobré skutky, koľko ich stačí k tomu, aby sme svoju spásu obhájili, alebo aby sme mali istotu, že sme naozaj spasení? Stačí jeden rozhodujúci skutok, alebo by ich malo byť aspoň sto alebo tisíc?”

Pokiaľ je treba aspoň jeden dobrý skutok, tak nie sme spasení samotnou vierou, ale vierou a skutkom alebo skutkami. Práve v tejto chvíli takýto argument sa míňa Jakubovmu tvrdeniu. Jakub v žiadnom prípade nehovorí, že k tomu, aby sme mohli byť spasení, musíme urobiť nejaké rozhodnutie, pridať dobrý skutok alebo skutky, aby sa naša viera stala pravou a spasiteľnou. V skutočnosti hovorí, že skutočná viera je výsledkom znovuzrodenia, keď Boh dá človeku nové srdce, vzkriesi duchovne mŕtveho hriešnika do nového života, tým, že do jeho vnútra vloží spasiteľnú vieru. Táto premena do nového života a skutočná viera, spôsobí nové životné zameranie a zmenu všetkých hodnôt – a potom aj skutkov. Podobne ako zasiate semienko klíči a rastie, kým prinesie úrodu, tak aj semienko viery zasiate do srdca znovuzrodeného človeka prinesie úrodu božieho charakteru a dobrých skutkov. Tam, kde sa nezakorení zasiate semienko viery – počuté slovo, tam ku zmene ešte nedošlo – a práve o tom je naše zamyslenie. Aby sme náš text lepšie pochopili, zameriame sa v ďalších úvahách na štyri dôležité oblasti.

Pripravte si pero a papier, každu tému zopakujeme 2x, aby ste si ich zapísali a mali o čom premýšľať. Pero a papier neodkladajte, pretože máme na záver pripravené ešte dve otázky. Zapíšte si heslovite tvrdenia a závery, ktoré sa týkajú skutočného spasenia. Skúste si na ne odpovedať sami v ďalšej relácii a sledujte, ako ste obstáli:

1. Skutočné spasenie prichádza skrze milosť a skrze vieru v Pána Ježiša Krista. A to je všetko.

2. Medzi veriacimi existuje falošná viera, ktorá nevedie ku spaseniu.

3. Viera, ktorá nevedie ku spáse a je iba vyznaním viery, ktoré nevedie k životnej premene, ani dobrým skutkom – je s najväčšou pravdepodobnosťou falošná viera.

4. Viera, ktorá môže byť doktrinálne správna, ale kde nie je vidieť zmenu v srdci a správaní, nie je s najväčšou pravdepodobnosťou spasiteľná viera.

-------------------------------

Zo skúseností vieme, že ani opravdový veriaci nemá svätožiaru a stane sa, že z času na čas zhreší. Každý veriaci môže byť zvedený nástrahami sveta, stať sa obeťou svojich slabostí, ale taký veriaci svoje hriechy a poklesky ľutuje a snaží sa ich vyvarovať.

V 1. liste Jána 3:9-11 čítame:

9 Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo jeho semeno je v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha.10 Podľa toho možno poznať Božie deti a deti diabla: Ten, kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata.11 Veď posolstvo, ktoré ste od začiatku počuli, je, že sa máme navzájom milovať

Pokiaľ veriaci prežil stretnutie s Bohom, bola mu daná skutočná a spasiteľná viera. Jeho život sa zmení a povedie ku svätosti a dobrým skutkom. Pravá viera človeka premeňuje, nepravá odsudzuje. Mezi nami žije mnoho takzvaných veriacich, ktorí očividne denne zlyhávajú , žijú si podľa svojho tela , a pritom sú presvedčení, že sú veriacimi. Od sveta sa svojim spôsobom života nijako nelíšia a rozhodne o nich nemôžeme povedať, že v nich prebýva Duch Boží. Skutočná spasiteľná viera sa vždy prejavuje životnými zmenani, ktoré nikto neprehliadne. Kto sa znovu narodil z Ducha, ten sa k Bohu približuje nielen každým skutkom, ale aj myšlienkami. Zamyslime sa sami nad sebou, čo platí o nás? Apoštol Pavol hovorí v 2. liste Korintským 13:5-6:

5 Samých seba sa pýtajte, či žijete naozaj vo viere; sami sa skúmajte! Vari nechápete, že Ježiš Kristus je medzi vami? Ibaže ste neobstáli!6 Dúfam však, že poznáte, že my sme obstáli.7 Modlíme sa k Bohu, aby ste nevykonali nič zlé; nejde nám o to, aby sa ukázalo, ako sme my obstáli, ale aby ste vy konali, čo je správne, aj keby sme my neobstáli

Tí, ktorí su presvedčení, že svojim vyznaním patria mezi veriacich, ale žijú ďalej podľa svojich telesných žiadostí, nemajú dôvod, prečo by mali veriť, že ich nečaká Boží súd. Dokonca môžu získať aj svetské ocenenia za zásluhy. Všetci poznáme mnoho ľudsky povedané “dobrých ľudí”, ktorí sa zaslúžili o pokrok ľudstva, svôj život obetovali v službe blížnym. Ale biblia námjasne a nekompromisne hovorí, že ktokoľvek, kto popiera Božstvo Pána Ježiša Krista, sám seba odsuzuje do večnej záhuby. Pamätajme si, že Boh nepotrebuje naše dobré skutky. On chce v prvom rade naše srdce, chce, aby sme s ním mali spoločenstvo a koždodenne s ním žili. A o tom si povieme nabudúce.

Otázky k diskusii:

1. Je možné, že Biblia si na niektorých miestach protirečí? Ako by ste to vysvetlili?

2. Je každá viera podľa listu Jakuba spasiteľná? Ak nie, ako ju rozpoznáte?