List Rimanom

PREČO NIE JE KAŽDÝ spasený? - R 10:16-21

Milí poslucháči, vitajte pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom. Teší nás Váš záujem o tieto teologicky náročné témy.

Apoštol Pavol v celej 10. kapitole listu Rimanom neopúšťa tému, ktorá mu pôsobí nesmierny smútok a bolesť. Jeho spolubratia, vyvolený izraelský národ, ktorému Hospodin zveril mnohé zasľúbenia, uzavrel s nimi zmluvy, dal im zákon a z ktorých rodu pochádza aj Kristus, zostávajú národom zatvrdnutým, rebelujúcim a neveriacim. Na príklade Židov nám apoštol Pavol vysvetľuje, že úzkostlivým dodržiavaním zákona človek neslúži Bohu, ale sa snaží svojimi skutkami o vlastnú spravodlivosť. Tam, kde nie je miesto pre Krista, nie je miesto ani pre Božie milosrdenstvo. Kto odmietne Kristovu úžasnú milosť, zostáva v otroctve vzdorovitosti. A práve téma "Prečo nie sú všetci ľudia spasení?" bude obsahom dnešného zamyslenia. Najskôr si, ako vždy, vypočujme, čo nám o tom hovorí ap. Pavol:

Rimanom 10:16-21 Ale nie všetci prijali evanjelium. Už Izaiáš hovorí: `Pane, kto uveril našej zvesti? '17 Viera je teda zo zvestovania a zvestovanie z poverenia Kristovho. 18 Pýtam sa však: To snáď nikdy nepočuli zvesť? Isteže počuli! `Po celej krajine sa rozľahol ich hlas, do končín ich slová. '19 Pýtam sa teda: Nepochopil Izrael, čo mu bolo zvestované? Nepochopil; už u Mojžiša sa predsa hovorí: `Vzbudím vo vás žiarlivosť na národ, ktorý nie je národom, proti národu pochabému vás popudím k hnevu. '20 A Izaiáš má odvahu povedať:` Dal som sa nájsť tým, ktorí ma nehľadali, dal som sa spoznať tým, ktorí sa po mne nepýtali. '21 Izraelu však hovorí: `Každý deň som vystieral ruky k ľudu neposlušnému a vzdorovitému.'

V minulej relácii sme sa zamýšľali nad tým, že aj keď je dobrá novina o spasení určená všetkým, napriek tomu sa z nej všetci neradujú. Ježiš Kristus je kameňom úrazu nielen pre Židov, ale aj pre všetkých pohanov. Nemýľme si označenie pohan s nevedomým domorodcom v pralese. Pohan je každý, hoci aj akademickými titulmi ovenčený vzdelanec, ktorý neprijal Ježiša Krista za svojho Spasiteľa a Pána. Vzdorovití, to sú všetci ľudia, ktorí sa bránia božiemu pôsobeniu a nesú za svoj stav plnú zodpovednosť.

Pozrime sa spoločne na niektoré príčiny nevery. V prvom rade je to skutočnosť, že nikto človeka nenúti, aby venoval Bohu a otázkam viery pozornosť. Viera nie je na volebnom lístku hriešnikov, nevyberáme si medzi dvomi, či viacerými možnosťami. Viera je zvrchovaný Boží dar, ktorý si nikto z nás nezaslúžil. Povedané slovami Písma, ten kto v Krista uverí, musí vedieť, že ide o preukázané Božie milosrdenstvo. Evanjelium k nám neprichádza ako nezáväzná informácia, ale ide o priamu konfrontáciu našej hriešnosti s Božou svätosťou.

Najskôr sa zamyslime nad veršami, ktoré sa zaoberajú neverou, a potom prejdeme na tie, ktoré popisujú vieru v Krista:

Neprijať evanjelium nie je nič iné, ako nevera. Apoštol Pavol má v tomto texte na mysli predovšetkým neveriaci Izrael, pretože celý ich náboženský systém nevychádzal z viery, ale zo skutkov. (Rim 9:32) Ich životnú príležitosť zhrnul nasledovne:

Skutky apoštolov 17:30-31 Boh však odpustil ľuďom čas, kedy to ešte nemohli pochopiť, a teraz zvestuje všetkým, nech sú kdekoľvek, aby tejto neznalosti ľutovali a obrátili sa k nemu. 31 Lebo ustanovil deň, v ktorom bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého na to určil. Všetkým ľuďom o tom poskytol dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych."

Rovnako naliehavo varoval aj Ježiš:

Marek 1:15 "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Čiňte pokánie a verte evanjeliu."

 Je napísané, že každý, kto nerobí pokánie a neveri tomu, čo je napísané v evanjeliu, kto je presvedčený, že odpustenie a spasenie nepotrebuje, pretože je slušný človek, ktorý nikomu vedome neubližuje, zabúda na to, že svojím postojom vyjadruje pohŕdanie a nepriateľstvo voči Bohu. Ak v tomto stave zomrie, čaká ho Boží spravodlivý súd. Boh preukazuje svoje milosrdenstvo živým, nie mŕtvym.

 Mnohí evanjelium počujú, ale nereagujú ani vierou, ani poslušnosťou. Apoštol Pavol poukazuje na skutočnosť, že aj keď niekto zvesť evanjelia nebude počuť priamo, má dostatok dôkazov, aby premýšľal o Božej existencii skrze stvorenie. Kto ignoruje Božie stvoriteľské dielo, bude s najväčšou pravdepodobnosťou ignorovať aj evanjelium. Vieme, že viera prichádza skrze počutie. Apoštol Pavol netvrdí, že všetci Židia evanjelium počuli, ale poukazuje na skutočnosť, že počutému nevenovali dostatočnú pozornosť. Môžeme sa pýtať, prečo Izrael neprijal s pokorou to, čo im bolo zverené? Prečo zostali slepí k učeniu Písma? Prečo si vymýšľali vlastné zákony? Hospodin dal Mojžišovi desatoro prikázaní, ktorými sa Izrael mal riadiť, ale to im nestačilo. Dostatočnosť desatora rozšírili o stovky ďalších príkazov.

Apoštol Pavol poukazuje na tri hriechy, ktoré Židom bránili, aby prijali evanjelium s pokorou.

Hlavnou prekážkou bola ich pýcha: Izrael bol Boží vyvolený národ. Boli pyšní na to, že len im bol zverený Boží zákon! Len oni boli znalci Písma!

Nábožensky založení ľudia dávajú často prednosť vlastnej ceste, múdrosti a spravodlivosti, namiesto toho aby sa podriadili Božej múdrosti a spravodlivosti. Nemyslime si, že týmto syndrómom trpeli len Židia. Je pravda, že nemáme nič spoločné so zákonníkmi a farizejmi, ktorí odovzdávali desiatky z mäty, kôpru a rasce, a zanedbávali právo, milosrdenstvo a vernosť, ktorú Boh vyžaduje (Mt 23:23), ale napriek tomu sa dopúšťame podobných omylov a deformácií Božieho učenia.

Každá generácia kresťanov prežíva nejakú módnu vlnu s kresťanským zafarbením. C.S. Lewis (Clive Staples Lewis)  vo svojej knihe "Rady skúseného Diabla" popisuje diablove nástrahy nasledovne: „Keď už sa ľudia stanú kresťanmi, my ich musíme udržiavať v duševnom stave, ktorému ja hovorím "kresťanstvo a ešte niečo": kresťanstvo a psychológia, kresťanstvo a liečenie, kresťanstvo a parapsychologický výskum, kresťanstvo a vegetariánstvo, kresťanstvo a protesty, ale najväčším triumfom Satana je povýšiť vieru na filozofiu moderného európskeho myslenia a hľadanie kresťanskej identity. Predtým ľudia vedeli, ktoré zmeny vedú k lepšiemu, iné k horšiemu a ďalšie zase nemajú zmysel, ale dnes (vďaka nám), už nás nikto nepočúva.“

 Takto popisoval C.S. Lewis diablovo pôsobenie v cirkvi v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Dôsledky duševného stavu mnohých veriacich, ktorí potrebujú "kresťanstvo a ešte niečo" sa veľmi nelíšia od stavu horlivosti vyvoleného národa. Tým, že slovo Hospodinovo sa šírilo mimo Izraelský národ, v nich vzbudilo hnev a žiarlivosť. Rovnakú žiarlivosť v nás vzbudzujú dnes ostatné denominácie, ktorým sa darí o niečo lepšie ako nám. Privilegovaní profesionáli  a duchovní radcovia vystupujú v úlohách koučov a lídrov, ktorí do cirkvi vnášajú manažérske metódy rastu.

Tretí problém pramení z toho, že Židia sa usilovali o spravodlivosť podľa zákona a spoliehali sa na svoje skutky. Nepodriadili sa Božej vôli a spravodlivosti, ale uplatňovali svoju vlastnú vôľu. Boli plní náboženskej horlivosti a činorodosti, ale chýbala im viera.

 Ten, kto pohrdne evanjeliom, pohŕda Božou trpezlivou láskou a je zodpovedný za svoju zatvrdnutosť a neposlušnosť. Príčinou nevery je len zriedkakedy intelektuálny problém. Láska k nezávislosti je väčšia, ako ochota podriadiť sa Bohu. Nejde o nepochopenie, ale o vzdor a neposlušnosť. Napriek tomu Boh preukazuje svoje milosrdenstvo a lásku bez prestania aj tým, ktorí ho odmietajú.

Apoštol Pavol v úvodnom texte poukazuje na podivuhodné Božie milosrdenstvo:

Tí, ktorí uverili, patria k tým, ktorí Boha nehľadali a nepátrali sa po ňom. V 20. verši  sme si čítali:  „A Izaiáš má odvahu povedať:` Dal som sa nájsť tým, ktorí ma nehľadali, dal som sa spoznať tým, ktorí sa po mne nepýtali.  Boh sa dal spoznať aj tým, ktorí žili svojím pohanským a hriešnym spôsobom života, tým, ktorí sa vydali svojou vlastnou cestou, až kým ich Boh nezastavil. Mnohí počujú dobrú novinu, ale ju odmietajú. Prečo je tomu tak? Prečo jedni pochopia a druhí nie? Prečo niektorí na Ježišove slová reagujú s posmechom, opovrhnutím a nenávisťou a iní ich ochotne prijímajú?

Tí, ktorí evanjelium počuli a uverili, uverili preto, že im milosrdný Boh otvoril oči (17). Nespoliehajte sa na svoje intelektuálne a osobné kvality, na svoje životné úspechy, to všetko je pominuteľné. Na tých zvlášť obdarovaných nečaká herecké, umelecké, alebo športové nebo, ale večnosť bez Boha. Ak sa vám zdá, že nositelia evanjelia sa len zabávajú s nikdy nesplniteľnými sľubmi o nebi, nehovoríte nič iné než to, že dobrej novine o spasení neveríte. Prečo ale jedni uveria a druhí nie? Na túto otázku nám nikto lepšie neodpovie, ako sám Ježiš. Počúvajme:

Ján 8:42-45 : Ježiš im povedal: "Keby Boh bol váš Otec, milovali by ste ma, lebo som od Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. 43 Prečo moju reč nechápete? Preto, že nemôžete zniesť moje slovo. 44 Váš otec je diabol a vy chcete robiť, čo on žiada. On bol vrah od počiatku a nestál v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď hovorí, nemôže inak ako klamať, pretože je luhár a otec lži . 45 Ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte.

Aká je vaša odpoveď na najlepšiu novinu, ktorú ste dnes mohli počuť? Najlepšou novinou dnešného dňa nie je, že ste vyhrali prvú cenu v lotérii, ale to, že Boh Otec poslal Spasiteľa, aby bol potrestaný za Vaše hriechy. Nie za hriechy celého ľudstva, ale za hriechy moje, tvoje, milý poslucháč, za hriechy všetkých, ktorým preukázal nezaslúžené milosrdenstvo a daroval im  večný život v Jeho prítomnosti. Máš istotu, že patríš medzi nich aj TY?

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie

1. Viete nájsť rovnováhu v zvestovaní evanjelia? Teda aby bolo na jednej strane pre poslucháčov prijateľné a zároveň ukázať, že ostrou hranicou medzi vierou a neverou nie je to, ako plníme svoje náboženské povinnosti, ale kríž, ako nástroj toho, kde bolo naše spasenie dokonané.

2. Ktoré verše potvrdzujú to, že na jednej strane Boh o spasení rozhoduje zo svojej zvrchovanej vôle, ale súčasne platí, že každý jednotlivec je zodpovedný za svoje rozhodnutie?



© 1993 - 2019 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk