List Jakuba

Čistá zbožnosť a poslušnosť

Jakub 1:22-27  

22 Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.23 Pretože ak niekto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár.24 Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá.25 Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako uskutočňovateľ skutku, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.26 Ak si niekto myslí, že je ctiteľom Boha, a jazyk si nedrží na uzde, klame tým sám seba a jeho zbožnosť je márna.27 Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a chrániť sa pred poškvrnou sveta.

 

 

--------------------------

21. verš Jakubovho listu nás nabáda, aby sme odhodili všetko zlo a s pokorou prijímali zasiate Slovo, ktoré má moc spasiť naše duše. V nasledujúcich veršoch Jakub zdôrazňuje, že nestačí počúvať, ale mali by sme robiť to, k čomu nás Písmo vyzýva. Pre lepšie pochopenie vysvetľuje, že sa síce môžeme tváriť zbožne, ale pokiaľ napríklad nevieme zvládnuť vlastný jazyk, klameme sami seba. Upozorňuje, že slovná zbožnosť nie je k ničomu. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že Jakub nehovorí k pohanom, ale oslovuje tých, ktorí do cirkvi už nejakým spôsobom patria. Tým, že išlo o židovských kresťanov, ktorí vždy dodržiavali najrôznejšie rituály a zachovávali mnoho vonkajších prikázání, pravidelne počúvali Božie slovo, hrozilo im nebezpečie, že sa budú povyšovať nad tých, ktorí sa cirkvi zďaleka vyhýbali. Noví židokresťania boli pokrstení,  nekradli, nezabíjali, nedopúšťali sa manželskej nevery, žili príkladným životom, napriek tomu nebol Jakub s ich zbožnosťou spokojný a hovorí,že:

 Počúvať Božie slovo a nenapľňať ho  skutkom vedie k sebaklamu.

 Poslušnosť je vždy výsledkom počúvania a aplikácie biblického štúdia. Správne pochopenie výkladu počutého slova musí byť zabudované do praktickej schopnosti konať skutky. Študovať Božie slovo len preto, aby sme získali intelektuálnu znalosť, bez následného použitia aplikácie môže vzbudiť otázku, prečo vlastne bolo napísané. Dokonca aj tie pasáže Písma, ktoré sa zdajú byť bezvýznamné a nepraktické, ako sú napr. biblické rodokmene, sú užitočné na rozjímanie. Ak už nepochopíme nič iného, aspoň si uvedomíme, že sme všetci smrteľní. Božie slovo sa nikdy nevracia prázdne.

2 Timoteovi 3:16-17  

 

16 Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti,17 aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.

 

Jakub napomína tých , ktorí iba počúvajú, bez toho, aby činili skutky.

Tí, ktorí počúvajú, mali by si to vryť trvale do pamäte.

Používa k tomu ilustráciu človeka (z gréckeho originálu vieme, že ide o muža, nie ženu), ktorý sa pozrie na svoju tvár v zrkadle, ponáhľa sa a hneď zabudne, čo videl. Možno má na tvári dvojdňové strnisko, alebo si preležal vlasy, zaspal a teraz sa ponáhľa. Vlastne mu ani nevadí ako vyzerá. Zrkadlo mu ukázalo, že nie je upravený, ale nič s tým neurobil. Ponáhľa sa! Tak isto Božie slovo, ktoré iba preletí okolo našich uší, nedovoľuje, aby sa hlboké myšlienky a predsavzatia vrývali do srdca a aby priniesli nejaký úžitok. Božie slovo, ktorému nevenujeme dostatočnú pozornosť, zostáva ležať vedľa nás ,ako zrno bez úžitku. Taký kresťan zostáva sám sebou, žije podľa svojich predstáv a nie je premenený. Chýba mu očividná zmena.

Židům 4:12  

 

12 Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.

 

Uponáhľaný, povrchný postoj odhaľuje, kam je upriamená ľudská pozornosť. Sústredenie sa na seba, naše sebectvo, odhaľuje našu  pýchu a vlastnú dôležitosť. Odhaľuje nezáujem o Boha a vyjadruje nedostatok záujmu a citu pre dobro. Pokiaľ sa na Božie slovo pozeráme ako na niečo, čo nás okráda o náš čas,  nemôžeme očakávať žiadnu zmenu.

Keď Boh prehovoril k Adamovi a Eve, okamžite začali hádzať svoju vinu jeden na druhého. Obaja bez pochýb boží hlas počuli. Napriek tomu urobili to, čo urobiť nemali. Zodpovednosť za znalosť, ktorá im bola zverená, zapreli svojím postojom. Ten, kto nežije tým, čo počuje, stojí mimo definície, čo znamená pravá kresťanská   viera. Konanie toho, čo človek počuje, vyžaduje  sústredenosť a vynaloženie  úsilia.

-----------------------

Ten, kto iba počúva a nekoná, čo by konať mal, poukazuje na človeka, ktorého priority nie sú správne nastavené. Nevenuje pozornosť tomu, čo videl v zrkadle, pretože to nepovažuje za dôležité. Takíto ľudia hovoria: Boh, nebo, večný život a mnohé ďalšie biblické pravdy v Písme môžu byť zaujímavými a peknými zábleskami, ale najprv sa musím postarať o svoj prefesionálny rast, musím budovať kariéru, zabezpečit rodinu, …zarábať peniaze, pokiaľ môžem. No a aby som sa z toho všetkého nezbláznil, mám niekoľko koníčkov a hračiek, ktoré mi prinášajú v živote potešenie. Takí formálne nábožensky založení ľudia nevenujú pozornosť tomu, čo hovorí Písmo o hriechu, pretože to v porovnaní so súčasným životným štýlom, nie je tak dôležité. Úplne im uniká poučenie, ktoré má ďalekosiahle následky:

1 Korintským 10:31

 

31 Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu.

 

   Ten, kto sa tvári zbožne a žije si podľa svojho, a na Boha nemyslí s vďačnosťou v srdci , hreší bez prestania. Preto je dôležité, aby sme mali usporiadané životné priority podľa Božích rád. Iba tak môžeme mať pokoj s Bohom a očakávať životné požehnanie. Inak hrozí človeku veľké nebezpečie, že sa minie cieľa.

-----------------------------  

 Z toho čo sme počuli  vyplývajú štyri závery:

Po1. Požehnaný je ten, kto pozorne vníma Božie slovo.

 Miesto povrchného pohľadu do duchovného zrkadla, sa veriaci zastaví a pozorne študuje a premýšľa o tom, čo sa v jeho živote a živote jeho blížnych deje. Žijeme a robíme to, k čomu nás Písmo nabáda? Využívame všetky príležitosti k službe, ktorú nám Boh pripravuje? Ten, kto sa stretol s Kristom, nemôže zostať bez zmeny! Je pravda, že ten, kto sa iba pozerá, môže vidieť veľa zaujímavého. To platí aj o biblickom štúdiu. Platí to aj o nedelných kázaniach. Kto iba počúva a nečaká na to, ako ho Boh povedie do konkrétnych situácií, stavia sám seba pred Boha, čo je to isté ako keby zapriahol vozík pred koňa. Preto, keď študuješ Božie slovo, najprv sa pýtajBoha, aby ti pomohol pochopiť, čo autor chcel povedať svojim pôvodným poslucháčom do ich situácie. Nemôžeš text uplatňovať sám pre seba, pokiaľ nechápeš súvislosti a okolnosti, v ktorých bol písaný. Je nevyhnutné, aby sme rozlišovali medzi učením Starého a Nového zákona. Nie vždy sa môžeme riadiť rovnakými pravidlami.

Po2:  Požehnaný je ten, kto počuje a robí  nielen navonok, ale aj vo vnútri svojho srdca.

 Kto však zbadal dokonalý zákon slobody a drží sa ho,  je požehnaný vo všetkom, čo robí,- hovorí Jakub. Nezabúda totiž na to, čo počul, ale napľňa to skutkom. Nestačí dokonalosť zahliadnuť, ale je treba držať sa jej zo všetkých síl. Božie slovo, ktoré sa dotýka našich sŕdc skrze Ducha Svätého nás oslobodzuje z otroctva hriechu: (pozrite si ev.Jána 8:31-36). Keď chceme s hriechom bojovať a zvíťaziť, musíme začať na úrovni počúvania a konania, na úrovni  myšlienok, ktoré začínajú v srdci: (pozrite si Marek 7:21-23).

Po3:  Požehnaní sú tí, ktorí počujú a vrývajú si Božie slovo do srdca.

 Inými slovami, sú to tí, ktorí nevyhľadávajú Božie slovo len pre okamžité riešenie svojich problémov, ale tí, ktorí Božím slovom žijú každodenne. Písmo musíme neustále uvádzať do praxe. Ten, kto našiel zaľúbenie v Božom slove, v jeho prikázániach, premýšľa o nich dňom i nocou. A nakoniec,

Po4: Poslucháč, ktorý sa riadi podľa Božieho slova, je viditeľne premieňaný ku službe lásky voči iným.

 Mení sa jeho správanie i charakter.  Aplikované Božie slovo pôsobí nesebecké správanie. Výraz "navštevovať" vdovy a siroty neznamená obyčajnú spoločenskú návštevu. Základom slova je význam v zmysle "dozerajúci", čo popisuje službu straších, ktorí dozerajú, starajú sa a prejavujú záujem o stav blížneho. Starať sa o vdovy a siroty vyžaduje omnoho viac, než vedieť, že takíto sú medzi nami. Obyčajne tí, ktorí túto službu vykonávajú, neočakávajú odmenu, ani vrátenie vynaložených prostriedkov. Prakticky to znamená, že tam, kde bolo zasiate Božie slovo do srdca, tam sa prejavuje súcit a praktická pomoc. Prestaneme sa pozerať sami na seba a budeme nesebecky slúžiť druhým.

Pán Ježiš  hovorí o svojich učeníkoch:

Jan 17:16-18

  Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.   Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako ty si mňa poslal do sveta, tak i ja som ich poslal do sveta.

 

Aby sme žili čistým životom, a konali služby lásky,nemusíme vstúpiť do kláštora, aby sme neboli svetom pošpinení. Jakub má na mysli , aby sa svetské ciele, priority a dočasné hodnoty nestali našimi hodnotami. Byť oddelený od sveta znamená aj to, že by sme si mali veľmi dávať pozor na to, na čo sa pozeráme v televízore, čo čítame, čo počúvame, s kým sa stýkame. Všetko, čo sa vkráda do našich domovov a odvádza našu pozornosť od Božieho slova by sme mali sústavne a vedome potláčať. Nech vám Boh v tom pomáha.

Otázky k diskusii:

   

1. Ako si môžeme byť istí, že význam Písma je správne aplikovaný? Aké pravidlá výkladu platia:

2. Často sa stáva, že v oblastiach neposlušnosti zostávame k určitým veciam slepí. Ako rozpoznáme, ktoré oblasti prehliadame?

 



© 1993 - 2019 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk