Majú kresťania poslúchať zákon?

Poslucháč Michal sa pýta: „Pastor John, v posledných rokoch sa odkláňam od reformovanej tzv. novokalvinistickej zbožnosti k luteránskejšiemu rozlišovaniu Zákona a Evanjelia, a k menej záväznému používaniu tretej formy Zákona v kresťanskom živote. Hoci sú rozdiely jemné, predsa len existujú. Cítim sa istejší a radostnejší, že nie som oklamaný lacnou milosťou. Som súčasťou reformovanej cirkvi, ale cítim, že sú tam jemné teologické napätia. Sú moje pocity nesprávne? Alebo nie je v tom žiadny rozdiel, len ja mám nesprávne ponímanie teologických dôrazov?"

Tak toto je úžasná a mohutná otázka. Rozhovory o zákone a evanjeliu milosti trvajú už dvetisíc rokov a zahŕňajú obrovské a zložité otázky. Takže predstavím vám spôsob, akým som ja premýšľal o odpovedi na túto otázku.

Chcem povedať len niekoľko vecí, ktoré sú príspevkom k myšlienkam ľudí, nie riešením problémov, ktorým pri takejto diskusii čelíme. Ak by som prispel mojimi myšlienkami, k tým, ktoré na túto tému doposiaľ zazneli, a ak by sa Duchu Svätému zapáčilo potvrdiť ich a prispeli by k objasneniu tejto témy, bol by som šťastný.

Evanjelium v Starom zákone

V Novom zákone sa slovo zákon používa viacerými spôsobmi. Odkazuje na Starý zákon. Odkazuje na Pentateuch - prvých päť kníh Starého zákona. Odkazuje na zmluvu na Sinaji - Mojžišovu zmluvu a prikázania, ktoré sú v nej obsiahnuté. Odkazuje na princíp Božej autority. Odkazuje na súhrnné vyjadrenie Božej požiadavky úplnej poslušnosti atď. Bolo by teda veľmi mätúce, ak by sme hovorili o rozdiele medzi zákonom a evanjeliom bez toho, aby sme si ujasnili, čo máme na mysli, keď hovoríme o zákone. A myslím si, že nastáva veľa zmätku, keď ľudia neustále hovoria: zákon, zákon, zákon, a nepovedia, čo pod tým myslia.

Dovoľte mi uviesť príklad , o čom hovorím. Ak by som povedal, že v Biblii je jasný rozdiel medzi zákonom a evanjeliom, tak to, čo by som v tej chvíli myslel pod zákonom, nie je prvých päť Mojžišových kníh. Prečo je to tak? Pretože Pentateuch - prvých päť kníh Biblie - obsahuje knihu Genezis, ktorá obsahuje Abrahámovu zmluvu, o ktorej apoštol Pavol hovorí, že Boh hovorí, že Abrahám bol ospravedlnený z viery (pozri Genesis 12, 15). Pavol používa tento text na ilustráciu evanjelia v liste Galaťanom 3,8.

Keďže Písmo (Pavol tým myslí text v knihe Genesis 12 kapitola)- predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, už vopred ohlásilo Abrahámovi radostnú zvesť.

Pentateuch teda hlásal evanjelium ospravedlnenia z viery v 12. kapitole Genesis, 3.verš- „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“
a poukazoval pri tom na Krista, keď sa to stane.

A potom sa v liste Galaťanom 3, 17 píše:
Zmluvu, ktorú predtým potvrdil Boh, neruší Zákon vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak prísľub zbavil platnosti.

Takže tu máme zákon v zákone. Preto si musíme ujasniť, o akom zákone hovoríme. Máme na mysli Pentateuch a jeho posolstvo, alebo máme na mysli obsah posolstva Mojžišovej zmluvy, ktorá, keď prišla o 430 rokov neskôr, mala zrušiť zmluvu uzavretú s Abrahámom a Pavol ju používa na ilustráciu evanjelia?

Ospravedlnený vierou

Zákon, v zmysle Pentateuchu alebo Starého zákona, teda učí, že zákon v zmysle prikázaní
daných na Hore Sinaj, nie je cestou pre ospravedlnenie. Myslím, že John Sailhamer hovorieval, že Pentateuch je list Galaťanom Starého zákona. Inými slovami, Pentateuch je v protiklade k Mojžišovej zmluve ako prostriedku, vďaka ktorému sa dostávame do správneho postavenia pred Bohom. Zákon to neumožňuje.

Neexistuje teda rozdiel medzi zákonom a evanjeliom, ak pod zákonom rozumieme Pentateuch. Obaja hlásajú to isté posolstvo a obaja rozlišujú Evanjelium od Mojžišovej zmluvy.

A v čom sa teda líšia? V Mojžišovom zákone danom na Sinaji je zakotvený nezmeniteľný princíp, že ak sa snažíme byť ospravedlnení dodržiavaním prikázaní, musíme byť v ich dodržiavaní dokonale dôslední, alebo sa musíme vrátiť k ustanoveniu zvieracej obety, ktorá poukazovala na poslednú a dokonalú Kristovu obetu.

V liste Gal. 3:9-10 sa hovorí:
Teda tí, čo sú z viery, dostávajú požehnanie s veriacim Abrahámom. 10 Ale všetci, čo sú zo skutkov podľa Zákona, sú pod kliatbou, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, a neplní to

A Apoštol Jakub dodáva v 2.kapitole , 10.verši.:
Veď keby niekto zachoval celý Zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. “

Všetko alebo nič

V Mojžišovom zákone je tak zakotvená zásada, že buď všetko, alebo nič. Ak chceš postaviť svoju svätosť na nariadení obriezky, musíš dodržiavať celý zákon. Ak chceš byť ospravedlnený - to znamená dostať sa do správneho postavenia pred Bohom prostredníctvom dodržiavania zákona, pravidiel, prikázaní - musíš ho dodržiavať celý. A to nedokáže urobiť nikto.

A to je to, čo odlišuje princíp dodržiavania zákona od evanjelia, pretože evanjelium hovorí: „Nemusíš dodržiavať zákon. Kristus to urobil za teba. Kristus niesol tvoj trest za to, že si zákon nesplnil. Kristus zabezpečil tvoju dokonalosť, ktorú ty nie si schopný dosiahnuť.“ A tak nám Kristus priniesol Evanjelium milosti. A toto evanjelium sa líši od princípu zákona - teda od požiadavky dokonalého dodržiavania zákona, aby sme sa dostal do správneho vzťahu s Bohom. Toto evanjelium nehovorí. Evanjelium vyhlasuje: „Kristus to urobil. On to dokončil. On to zabezpečil. A cesta k ospravedlneniu - cesta k správnemu postaveniu pred Bohom - vedie cez vieru v tohto Vykupiteľa, vieru v tohto Zástupcu.“

Dodržiavať zákon?

Takže zostáva už len jedna otázka, na ktorú treba odpovedať v tejto náročnej téme. Aký má byť teda náš postoj k prikázaniam? To je pravdepodobne otázka s ktorou zápasí náš poslucháč. Aký má mať kresťan postoj k prikázaniam. Ja by som povedal, že prikázania nikdy nevedú k tomu, aby bol Boh za nás. On je za nás v Kristovi. Dôverou v Krista sme v Kristovi, takže žiadne dodržiavanie prikázaní nás nemôže urobiť prijateľnejšími pre Boha. Sme dostatočnými iba v Kristovi, čo kladie dodržiavanie prikázaní na nižšiu úroveň. Žiť kresťanský život nespočíva v tom, byť zameraný na prikázania. Tie síce môžu pomôcť rozoznať cestu lásky, ale kľúčom k prežívaniu kresťanského života je vďaka Kristovej obete niečo úplne iné ako zameranie sa na dodržiavanie prikázaní za účelom, aby sme sa páčili Bohu a získali jeho priazeň.

A zakončím kľúčovým veršom z listu Rimanom 7:6, ktorý mám tak rád, že sa ním snažím žiť každý deň:
Ale teraz sme boli oslobodení od Zákona, pretože sme zomreli tomu, čo nás zväzovalo, takže teraz slúžime –áno, slúžime- novým spôsobom Ducha, a nie starým spôsobom litery.

„Lebo litera zabíja, ale Duch dáva život“ (2. Kor 3, 6).

K tomuto cieľu sa teda snažíme smerovať. Neviem, či moja odpoveď na otázku poslucháča bola dostatočne vyčerpávajúca, ale snažil som sa odkryť myšlienky, s ktorými zápasím a kde sa práve teraz vo svojom uvažovaní nachádzam.