Spasenie po smrti

V minulej epizóde zaznela otázka nášho poslucháča, či môže hriešnik v posledných chvíľach pred smrťou konať pokánie a byť spasený. S tým súvisí aj dnešná doplňujúca otázka: Pastor John, môže sa hriešnik po smrti kajať a byť spasený?

Odpoveď hľadajme opäť v Písme. Spomínam si na svojho otca, ktorý keď kázal, a vidím to ako dnes, ako prižmúril oči, keď citoval list Židom 9.kapitolu. Je tam napísané:
„Človeku je určené raz zomrieť a potom príde súd“ (Židom 9, 27).
Chcel tým povedať: „Keď zomriete, príde to, na čo by sa mal každý kresťan tešiť – prídete pred boží súd - a nie do nejakého medzipriestoru, kde dostanete ďalšiu šancu.“

Veľká priepasť

Najjasnejší úryvok z Písma je však uvedený u Lukáša v 16. kapitole a príbeh o Lazárovi a boháčovi. Ľudia si možno pamätajú, že Lazár bol chudobný a sedel pri dverách boháča. Boháč okolo neho každý deň ľahostajne prechádzal a dával najavo, že ho nemá rád, že v Boha neverí. Potom obaja zomreli. Lazár, ktorý zjavne dôveroval Bohu, ide do Abrahámovho lona a je odmenený a zbavený svojho celoživotného utrpenia nádherou a radosťou v Božej prítomnosti.

Bohatý človek sa však ocitol na miesto múk a utrpenia, a túži, aby mu na jazyk padla čo len jedna kvapka vody. Ježiš vytvorí pomyselný rozhovor medzi Abrahámom a boháčom, ktorý a volá hovorí:
‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim.‘

No Abrahám odpovedal: ‚Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. 26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ (Lukáš 16,26).

Jedným z dôvodov, prečo po smrti neexistuje spasenie, je teda to, že je tu táto veľká a neprekonateľná priepasť. A myslím si, že dôvodom, prečo je neprekonateľná je to, že Duch Svätý, ktorý nám bol daný, je vyliaty na tento svet preto, aby priviedol ľudí k usvedčeniu z hriechu, a v pekle nie je zasľúbený Duch svätý.

Ak Ježiša odmietneme teraz na zemi, ak sa odmietneme poddať pôsobeniu evanjelia a Ducha svätého v našich srdciach na tomto svete, nebude dôvod dúfať, že naše srdcia budú obmäkčené k pokániu pôsobením svätého Ducha po smrti alebo v pekelných mukách.

Jedna možná výnimka

Napadá mi však jedna možná výnimka. Dovoľte, aby som ju spomenul, pretože sa objavuje stále - a to v prípade detí, ktoré zomierajú. Tu len priznávam, že sa pohybujem v oblasti špekulácií. Nemyslím si, že Biblia výslovne hovorí to, čo sa chystám povedať, a preto by to ľudia mali brať s rezervou.

Zdá sa mi, že v Biblii sú náznaky, ako napríklad Rimanom 1,19-23 a Ján 9,41, že Božia túžba, aby sa vykonala a prejavila verejná spravodlivosť, vedie ho k tomu, aby nemluvňatá, ktoré zomrú, nepriviedol na večný súd a odsúdenie. To vyvoláva otázku: „No ako potom prídu deti k viere v Pána Ježiša, ktorý jediný môže byť ich Spasiteľ?“ Nechávam teda otvorenú možnosť, že nejakým spôsobom, ktorý nepoznám a o ktorom nechcem špekulovať, Boh môže nájsť spôsob ako umožniť nevinným deťom, aby po smrti prišli k viere.

Ale pre tých, ktorí majú rozumovú možnosť uveriť evanjeliu a vnímať dôkazy božej stvoriteľskej moci, ktoré sú viditeľné všetkým ľuďom (ako sa píše v 1. kapitole Listu Rimanom) – a takíto ľudia, ktorí sa vzpierajú Bohu a potláčajú zjavenú pravdu, ktorá je dostupná všetkým ľuďom, a ktorí sú rozumovo schopní na jej pochopenie – keď títo ľudia prídu na súd, tak pre takýchto neexistuje po smrti druhá šanca na spasenie.

Z toho vyplýva naliehavosť výzvy adresovanej kresťanom na celom svete zvestovať evanjelium až do posledných končín sveta. Odtiaľ pramení moja oddanosť konať svetové misie a mobilizovať ľudí, aby evanjelizovali všetky národy sveta. Dôsledky skutočnosti, že po smrti neexistuje druhá šanca, sú veľmi, veľmi vážne a veľké.