Adamova samota

Náš poslucháč nám poslal nasledovnú otázku: „Prečo nebolo dobré, aby bol človek v Rajskej záhrade sám - a pritom v dokonalom spoločenstve s Bohom?

Táto otázka sa mi páči. Páči sa mi, že ju poslucháč kladie, pretože to znamená, že sa zaoberá tým, na čom záleží. A síce, ak máme Boha, čo viac potrebujeme? To je naozaj dobrá otázka. V žalme 73, 25-26 sa píše.: „Koho mám v nebi? Keď som s tebou, v ničom na zemi nemám záľubu. Aj keď mi chradne telo i srdce, Boh mi naveky bude skalou srdca i údelom. “

„Nie je dobré“ byť človeku samotnému.

Čo teda Boh myslel, keď sa pozeral na človeka-Adama, ktorý bol sám v spoločenstve s Bohom, a hovorí: „Nie je to dobré“? Táto otázka sa mi páči a tu je moja odpoveď: To, že to nie je dobré neznamená, že Boh nie je dostatočný na to, aby bol všetkým, čo človek potrebuje pre svoju radosť. Problémom je neschopnosť človeka vidieť všetko, čo mu Boh chce dať a ukázať o sebe. Nemôže to všetko vidieť a nemôže mu to Boh všetko ukázať, kým nie je pri ňom aj niekto iný.

Ako ilustráciu si zoberme List Rimanom 15, 5 - 6 :
Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša, aby ste jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.

Jednomyseľne oslavovať Boha by bolo nemožné, ak by išlo iba o jednu osobu. Harmonicky zjednotení ľudia prijímajúci jedni druhých, spievajúci jedným hlasom, milujúci sa navzájom, prejavujúci Božiu slávu prostredníctvom spoločenstva týmto spôsobom - to by bolo nemožné bez toho druhého, ktorý otvára neuveriteľne široké dvere toho, čo Boh pre svoje stvorenie pripravil. Je to omnoho slávnejšie, keď na oslavu Boha existuje viac ako jeden hlas, mnoho hlasov.

Slávna rozmanitosť

Je slávnejšie, že existuje aj zborový spev, nielen sólový. Je slávnejšie, že existuje cirkev a nie len jeden svätý človek. Je slávnejšie, že existuje nespočetné množstvo farieb , nielen jedna sivá.
Je slávnejšie, že existuje nespočetné množstvo vôní, nielen vôňa ruže, je slávnejšie, že existuje nespočetné množstvo povrchových textúr než len zamat, je slávnejšie, že existuje miliarda galaxií, a nie len jedna, alebo že existuje muž a žena, a nie len muž, a že existuje viacero ľudských rás, a nie len jedna.

Som rád, že náš poslucháč pochopil túto myšlienku. Boh nás stvoril na svoju slávu. A som presvedčený, že Boh získava viac slávy v harmónii rozmanitosti, ako napríklad medzi mužom a ženou, rôznymi rasami a rôznymi hlasmi, než v osamelosti. Byť mužom a ženou je jednou príležitostí na oslavu Boha, ktorá by bez ženy bola nedokonalá. Čo keby bol iba samotný muž? Bohu by sa nedostalo ani zďaleka takej slávy, akú by sme mu mali venovať. Pavol to vyzdvihol v Liste Efezanom 5, 32, keď povedal:
„Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“

Toto spojenie v jednom tele je obrazom Krista a jeho cirkvi. A tento obraz by nebol vyrozprávaný a svet by ho nevidel, keby Boh nepovedal: „Nie je dobré byť človeku osamote. Učiníme k nemu ďalšieho, jemu rovného.“