Čo znamená byť mŕtvy svetu

Poslucháč sa pýta: „Pastor John, práve teraz čítam vašu knihu Nepremeškajte svoj život, a mám otázku o liste Galaťanom 6,14, a o chválení sa iba krížom. Konkrétne, čo to znamená byť mŕtvy pre svet?"

Pozrime sa bližšie na tento verš. Apoštol Pavol tam píše:
No ja sa v žiadnom prípade nechcem chváliť ničím, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, prostredníctvom ktorého je pre mňa svet ukrižovaný a ja pre svet.
Otázka má zrejme pôvod v poslednej vete tohto verša „Ja som ukrižovaný svetu“ alebo: „Ja som zomrel svetu“ (pozri Gal 6, 14).

Čo znamená zomrieť?

Takže moja prvá otázka, ešte predtým, ako sa spýtam, čo znamená byť mŕtvy pre svet, znie: Čo znamená byť mŕtvy? A myslím si, že v Pavlovej mysli sa táto myšlienka, že kresťania sú mŕtvi, začína Ježišovými slovami uvedenými na viacerých miestach v evanjeliách, napríklad v Lukášovi 9,22-23, kde hovorí svojim učeníkom: „Syn človeka musí mnoho trpieť a... byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych.“ A potom všetkým povedal: „Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž každý deň a nasleduje ma.“

Teológ Bonhoeffer povedal, že Ježiš tu hovorí: „Keď vás volám, pozývam vás, aby ste prišli ku mne a zomreli.“ Takže vziať kríž znamená zomrieť. Nasledovať Ježiša znamená zažiť istý druh smrti. A spôsob, akým to Ježiš hovorí, je, že pre kresťana je to každodenné prijímanie kríža. Takže ide o každodenné umieranie.

A potom, keď na to Pavol nadväzuje - napríklad keď opisuje krst -, hovorí: „Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti, aby sme tak, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus, aj my kráčali v novote života. (Rim 6, 4).

Takže v okamihu vedomého vyznania svojej viery krstom, ktorý predstavuje ponorenie do vody pri krste , sme spojení s Kristom, a keď sme spojení s Kristom smrťou, ktorou on zomiera, zomierame aj my.

Žiť a zomierať s Kristom

Nasledujúci verš v Liste Rimanom 6,5 uvádza túto súvislosť so spojením s Kristom: „Ak sme s ním zjednotení podobnosťou jeho smrti, budeme s ním zjednotení aj vo vzkriesení.

Takže sme zomreli, keď sme boli spojení s Kristom, a boli sme spojení s Kristom, keď sme v neho uverili, a to sme vyjadrili krstom. A pre mňa vyvstáva ďalšia otázka: Kto teda zomrel? Som predsa živá bytosť, či nie? Veď práve teraz sa s vami rozprávam. Túto otázku položil aj náš poslucháč.. Takže nebol mŕtvy. Kto vlastne zomrel?

Vráťme sa teda k listu apoštola Pavla Galaťanom. Myslím, že Pavol na to odpovedá - aspoň pomáha odpovedať -, keď v Galaťanom 5,24 hovorí, že „tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali svoje telo s jeho vášňami a žiadosťami“. Takže moje staré ja, ktoré Pavol nazýva telom - to sebecké, pyšné, modlárske, milujúce svet, uctievajúce svet - zomrelo, keď som uveril Kristovi, pretože som sa s ním spojil v jeho smrti. A keď zomrel on, zomrel som aj ja svojmu telu , a tá časť mňa, ktorá zomiera, je staré, neveriace, sebecké ja. A vzniká nový človek. Kto je ten nový človek?

List Galaťanom na to dáva opäť odpoveď. Chcem povedať, že jeden z mojich najobľúbenejších veršov v celej Biblii je Galatským 2,20: „Bol som ukrižovaný s Kristom. Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“

Znie to teda tak, že ten nový človek, ktorý žije, už nie som ja, ale je to Kristus. Ale potom sa tam píše: „A život, ktorý teraz žijem.“ Nie je to nedorozumenie? Myslel som si, že som mŕtvy. Nie, nie ste mŕtvi, pretože tak ako Kristus žije, aj vy žijete, ste živí. Ako? „Život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vierou v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a vydal seba samého za mňa.“ Ako sa píše v liste (Galaťanom 2, 21)
Nové ja teda nie je to staré, neveriace, sebecké, sebecké, svet uctievajúce ja. Je to nový, v Krista veriaci, z Kristovho života sa tešiaci človek vo mne, ktorý vznikol, a vyznačuje sa najmä slovami: „Žijem z viery.“ A myslím si, že viera nie je len dôvera v to, že zomrel za mňa, ale aj dôvera v to, že Boh je vo mne. On sa stal mojím svetom. Stal sa mojím pokladom. Stal sa mojím uspokojením.

Byť mŕtvy pre svet, a živý pre Boha

Vráťme sa teraz späť k listu Galaťanom 6,14, kde sa píše, že sme mŕtvi alebo ukrižovaní pre svet. Myslím si, že to znamená, že moje telo kedysi milovalo svet ale teraz už nie.. V liste Galaťanom 5,24 Pavol povedal, že telo zomrelo so svojimi vášňami a túžbami. Moje staré telo milovalo svet, túžilo po svete, bolo závislé od sveta, potrebovalo svet, uctievalo svet ako svojho boha a svoje uspokojenie. A teraz to všetko zomrelo a svet, môj starý boh bol pre mňa ukrižovaný.

Ak sa pýtate: „V akom zmysle vo mne svet zomrel?“, ja hovorím: „Svet bol pre mňa kedysi bohom. Kedysi bol mojím životom ale ja som ho zabil. Je pre mňa mŕtvy. Ukrižoval som ho. Usmrtil som ho aj s jeho túžbami. A moje telo zomrelo. Takže moja smrť preň a jeho smrť pre mňa je tá istá skutočnosť. Zabil som túto pseudorealitu zvanú svet, ktorá sa pre mňa vydávala za všetko uspokojujúceho boha, a moje staré, slepé, hlúpe ja, ktoré uctievalo tento svet, zomrelo, keď som zomrel s Kristom.

Keď o tom premýšľam, chcem urobiť jednu poznámku, pretože svet stvoril Boh. Svet nie je zlý. Materiálnosť nie je zlá. Fyzickosť nie je zlá. Boh však chcel, aby svet nebol naším bohom, ale darom. A tak to možno najjednoduchšie povieme takto: keď prídete ku Kristovi, staré ja uctievajúce svet zomrie, a ožije nové ja z viery v Krista, ktoré už neprijíma svet ako boha, ale ako dar.

Preto by som nášmu poslucháčovi povedal : vždy, keď si svet začne nárokovať viac, ako chce Ježiš, povedz mu: „Svet, som mŕtvy pre tento pseudosvet. Teraz je mojím pokladom Ježiš. On zomrel, aby som bol jeho. Zomrel, aby mi dal seba samého ako môj všetko uspokojujúci poklad.

Takže, svet, som pre teba mŕtvy a ty si pre mňa tiež mŕtvy ako boh, ktorému som slúžil, a ja teraz k tebe neprichádzam ako k svojmu bohu, ale ako k daru od môjho milujúceho Spasiteľa. A zakaždým, keď ku mne teraz prídeš, budem v tebe vidieť jeho. Ak ho v tebe neuvidím, odmietnem tvoje ponuky.“