Biblické pravdy

Ako sa mám riadiť Biblickými pravdami v mojom živote? Dostali sme mnoho e-mailov od poslucháčov, ktorí sa pýtajú na veľmi podobnú otázku, a tá je v podstate takáto: Musíme si z čítania Biblie vždycky nájsť nejaké poučenie, nejaký životný princíp alebo konkrétne poučenie pre svoj život?

Myslím si, že to nie je nevyhnutne nutné. A poviem dôvod, prečo si to myslím. Povedal by som, že asi 99 percent nášho života prežijeme bez toho, aby sme sa bezprostredne zamysleli nad nejakým životným princípom. Konáme skôr len intuitívne . Ak sa zamyslíte nad tým, ako prežijete svoj deň, tak za deň urobíte veľké množstvo rôznych rozhodnutí. A pod slovom "veľké" mám na mysli len tie, ktoré urobíte "vedome".

Aj práve teraz sa s vami len tak rozprávam. Vyberám si slová v mojej mysli a hovorím. Pred každým slovom sa nezastavím a nepoviem si: "Akým princípom sa bude riadiť toto slovo a akým princípom sa bude riadiť táto veta?" Nerobím to tak. Slová jednoducho zo mňa vychádzajú.

No to je desivé. Hrozím sa  toho. Je to tak? Odkiaľ sa vzali moje slová? Väčšinu nášho života žijeme spontánne. Väčšinu nášho života nežijeme skokovo, tak že každých desať sekúnd uvažujeme nad nejakým biblickým princípom. Odkiaľ sa teda naše konanie vzalo? Pochádza z toho, že sme druh mysliaceho tvora- človeka.

A to vyvoláva otázku, ako sa stať dobrým a láskavým človekom. Takým, aby ste boli dobrým stromom, ktorý prináša prirodzene , spontánne dobré ovocie, namiesto zlého stromu, ktorý prináša zlé ovocie. A odpoveďou je, že sa ponoríte do Písma a upriete svoj pohľad na Ježiša a svoje túžby, svoju dušu necháte formovať tým, čo hovoril, a čo robil On. Obrazne povedané vaša duša sa marinuje v omáčke božej milosti, až kým sa nestane mäkkou, jemnou a pružnou a citlivou na vedenie Ducha Svätého, a takto sformovaná prirodzene, istým spontánnym spôsobom reaguje aj na okolnosti života.

Biblia ako čítanie pre žasnúce srdce

Ježiš povedal, že budeme volaní na zodpovednosť za každé prázdne slovo, ktoré povieme. Zbytočné, jalové slová sú slová , ktoré vyslovíme skôr, ako sme mali možnosť premýšľať nad nejakým biblickým princípom, ktorý sme ráno získali z čítania biblického textu. Preto si myslím, že ľudia, ktorí sa oháňajú tým, že sa snažia uplatňovať nejaké tri zásady, tri body alebo niečo podobné a snažia sa ich vedome dodržiavať počas dňa, sa snažia robiť niečo nemožné, na čo sme neboli stvorení.

Ja by som to vyjadril takto. Zbožný, Bohu ľúby život sa žije zo srdca, ktoré neustále žasne nad božou milosťou - "Úžasná milosť, aký sladký zvuk, ktorá zachránila takého hriešneho nešťastníka, ako som ja“ - spieva sa v jednej známej piesni. Takže ak chceme žasnúť ponorme sa do Biblie. Ak chceme žasnúť nad Bohom, nad Kristom, nad krížom, ak chceme žasnúť nad milosťou , nad evanjeliom , ktoré zvestuje spasenie, ponorme sa do Biblie. A keď sme ohromení, udivení a pokorení, a vyjdeme zo svojej pracovne, zo svojho kresla alebo odkiaľkoľvek, kde sa zamýšľame nad božím slovom , je v nás Duch a vôňa, ktorá z nás robí lepšieho človeka pri kuchynskom stole, alebo kdekoľvek v práci .

Nie som proti zásadám. Píšem knihy, v ktorých sa snažím podávať myšlienky tak, aby boli užitočné na rozjímanie. A kľúčom je meditovanie, rozjímanie o pravde Božieho slova. Formuje to našu dušu. V 2. liste Korinťanom 3,18 sa hovorí, že sa stávame tým, na čo hľadíme. Citujem: 

„Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve – a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch.“ 

Takže mojím cieľom pri čítaní Biblie je stať sa takým človekom, ak by som to mal stručne zhrnúť do jednej vety.

Hľadanie vedomia formovaného Svätým Duchom

Náš poslucháč sa ďalej pýta: 

Myslíte si, že je v tomto zmysle vhodné hovoriť o podvedomí človeka ? Je správne povedať, že kresťanský život prežívame prostredníctvom uvedomelého, Duchom naplneného podvedomia?" 

Áno. To je v podstate to, čo sa snažím povedať, že väčšinu nášho života prežívame zo zdrojov, ktoré sa neodrážajú v našej mysli. Naše slová vychádzajú zvnútra - "To čo vychádza z úst, pochádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka", hovorí Pán Ježiš v ev. Mat 15, 18. Konanie nášho srdca je nevedomé alebo podvedomé, a to je deň čo deň formované tým, čo prijímame. Formuje ho to, čo robíme očami na počítači, a formuje ho najmä to, čo robíme s našou Bibliou a našou modlitbou.

Vždy, keď sa modlím, prosím Boha: "Pracuj vo mne hlbšie, ako sa práve teraz viem dostať pri čítaní tvojho Slova. Vezmi svoj skalpel a nezaoberaj sa iba hriechmi, ktorých som si vedomý. Buď dôsledným chirurgom." Chirurgovia ťa uspia, vstúpia do miest na tvojom tele, o ktorých nič nevieš, a pracujú na tebe. Práve to má s nami robiť Boh. Takže áno, myslím si, že ak sa sýtime božím slovom, tak na našom podvedomí neustále pracuje Duch Svätý a usmerňuje naše, aj podvedomé konanie.