Preto musíme dávať o to väčší pozor na to, čo sme počuli, aby sme sa neodchýlili od správneho smeru. (Žid.2:1).
Všetci poznáme ľudí, ktorým sa to stalo. Prestaneme si všímať okolnosti. Prestaneme byť bdelí. Prestaneme sústredene počúvať, uvažovať a upierať svoj zrak na Ježiša. A výsledkom je, že prestaneme pevne stáť vo viere a začneme sa vzďaľovať od cieľa.
Život na tomto svete nie je pokojné jazero. Je to rieka. A jej prúd nás unáša do smrteľného nebezpečenstva. Ak úprimne nepočúvate Ježiša, denne o ňom neuvažujete a nemáte na neho neustále upretý zrak, budete unášaný týmto prúdom a bude vás odnášať preč od Krista. Vzdialenie sa od Krista je pre kresťana smrteľné. Liekom na to je podľa Žid.2:1 „dávať veľký pozor na to, čo ste počuli.“ Uvažujme a zamerajme svoje oči na to, čo hovorí a robí Boh v Božom Synovi Ježišovi Kristovi.
Nie je to ťažké plavecké tempo, ktoré je potrebné sa naučiť, aby nás rieka hriešnej kultúry neunášala preč od Krista, nie je to zložitosť tempa, ale naša hriešna túžba plávať s prúdom. Nesťažujme sa, že nám dal Boh ťažkú prácu. Počúvať, uvažovať, upierať oči by som nenazval ťažkou prácou. V skutočnosti to ani nie je práca. Je to záväzné povolanie k tomu, aby sme boli uspokojení v Ježišovi a nenechali sa zlákať klamnými túžbami.
Ak máte pocit, že sa vzďaľujete od Krista, jeden z dobrých znakov toho, že ste znovuzrodení, je bolestivé vnímanie toho, že sa vzďaľujete, akoby vás to bodalo a prežívate túžbu opäť nasmerovať svoje oči na Ježiša, chcete uvažovať o ňom a počúvať ho v dňoch, mesiacoch a rokoch, ktoré máte pred sebou.
