Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom cez prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet. (Žid.1:1-2).
Posledné dni začali príchodom Božieho Syna na tento svet: „V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi.“ Od Kristových dní žijeme v posledných dňoch – teda v posledných dňoch dejín, ako ich poznáme pred konečným a úplným ustanovením Božieho kráľovstva.
Cieľ pisateľa Listu Židom je nasledovný: Slovo, ktorým k nám Boh prehovoril prostredníctvom svojho Syna, je rozhodujúce. Podľa Božieho rozhodnutia bolo toto slovo zaznamenané na celé veky v Novej Zmluve. Boh to tak ustanovil, aby už žiadna generácia nebola ponechaná sama na seba a nemusela si hľadať vlastné Božie odkazy. Po tomto slove v jeho Synovi už nebude nasledovať v tomto veku nijaké iné väčšie slovo, ani nebude ničím nahradené. Toto je Slovo Boha – v osobe Ježiša Krista, učenie Ježiša a jeho práca, ktoré bolo zaznamenané a inšpirované Duchom Svätým v apoštolských spisoch, ktoré nazývame Nová Zmluva.
Keď sa sťažujem, že nepočujem Božie Slovo, keď pociťujem túžbu počuť Boží hlas a som znechutený, že nehovorí ku mne spôsobom, ktorému rozumiem, čo vtedy poviem? Naozaj mi to Slovo, ktoré bolo zjavené v Biblii úplne a neomylne už nemá čo povedať? Naozaj som ho už vyčerpal? Stalo sa to Slovo úplne mojou súčasťou, tak že formuje moju bytosť a dáva mi život a smerovanie? Alebo ho beriem naľahko – prebehol som ním ako novinovými správami, preklikal sa ním ako cez množstvo internetových informácií, trochu som ho ochutnal – a potom som sa rozhodol, že chcem niečo iné, chutnejšie, niečo viac? Obávam sa, že moja vina je väčšia, ako si dokážem priznať.
Boh nás pozýva počúvať jeho konečné, rozhodujúce, nevyčerpateľné Slovo – rozjímať o ňom, študovať ho, učiť sa ho naspamäť, držať sa ho, vnárať sa do neho, až kým neprenikne do vnútra našej bytosti.
