Noc pokročila a deň sa priblížil. Vyzlečme teda skutky tmy a oblečme si výzbroj svetla. (Rim13:12)
Toto je slovo nádeje pre trpiacich kresťanov. Je to slovo nádeje pre kresťanov, ktorí nenávidia svoj vlastný hriech a túžia po tom, aby nehrešili. Je to slovo nádeje pre kresťanov, ktorí túžia po tom, aby smrť ako posledný nepriateľ bola premožená a uvrhnutá do ohnivého jazera (Zjavenie 20:14).
Čo znamenajú tieto slová nádeje? „Noc“ znamená tento vek temnoty a všetkých jej hriechov, ľudskej biedy a smrti. A čo na to hovorí Pavol? „Noc je už preč.“ Vek hriechu, biedy a smrti je už na ústupe. Svitá deň spravodlivosti a pokoja a radosti.
Možno si poviete, že 2 000 rokov je dlhé svitanie. Z určitého hľadiska áno. A my plačeme a hovoríme: “Dokedy, Pane, dokedy to necháš takto?“ Ale biblický spôsob myslenia ide nad rámec tohto náreku „Ako dlho!“ Na svetové dejiny sa pozerá inak. Kľúčový rozdiel je v tom, že „deň“ - nový vek Mesiáša - skutočne začal v Ježišovi Kristovi. Ježiš je koniec tohto padlého veku. To znamená, že sa koniec tohto padlého veku akoby prelomil do tohto sveta. Ježiš porazil hriech, bolesť i smrť a satana, keď zomrel a vstal z mŕtvych. Rozhodujúca bitka vekov sa skončila. Prišlo kráľovstvo. Prišiel večný život.
A keď prišlo svitanie - ako sa to stalo pri Ježišovom príchode - nikto by nemal pochybovať o príchode dňa. A to ani vtedy, ak svitanie trvá 2 000 rokov. Ako hovorí Peter v 2. Petrovi 3: 8: „To jedno však nech vám nezostáva skryté, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“ Prichádza svitanie. Prichádza deň. Nič nemôže zastaviť východ slnka, aby nastal deň.
