Nebuďte bez rozumu ako kôň a mulica, ktorých silu treba krotiť uzdou a zubadlom, inak ich neovládneš. (Žalm 32:9)
Predstavte si Boží ľud ako hospodársky dvor na ktorom sú všelijaké zvieratá. Boh sa o ne stará, radí im, čo majú robiť, stará sa o ich prístrešie a ochraňuje ich . Ale na tejto zvieracej farme je jedno zviera, s ktorým má Boh najviac starostí, a to je mulica. Je hlúpa a tvrdohlavá a vy neviete, či je viac hlúpa, alebo viac tvrdohlavá.
Boh rád zhromažďuje svoje stádo do maštale, aby ich mohol nakŕmiť a aby mali prístrešok, vyučuje ich, každému dáva svoje vlastné meno a volá ich po mene. „Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Poradím ti a budem ťa mať na očiach.“ (Žalm 32: 8).
Mulica sa ale nechce podriadiť takému vyučovaniu. Je nechápavá. Boh teda naštartuje svoju dodávku a ide von na pole. Dá mulici zubadlo, uviaže ju na uzdu, naloží na auto a vzpierajúcu sa privezie do maštale. To ale nie je spôsob, akým Boh chce, aby jeho zvieratá prichádzali k nemu s prosbou o starostlivosť a ochranu.
Príde deň, keď pomôcť mulici bude neskoro. Príde búrka so silným krupobitím a zasiahne ju blesk. Keď sa bude snažiť vbehnúť do stodoly, dvere budú zatvorené.
„Preto nebuďte bez rozumu ako kôň a mulica, ktorých silu treba krotiť uzdou a zubadlom, inak ich neovládneš."
Nech sa preto k tebe modlí každý zbožný, kým ťa možno nájsť, aby ho veľké záplavy nedosiahli.“ (Žalm 32: 6).
