Pilát im povedal: „Máte stráž, choďte a strážte ho, ako viete.“ (Mat.27:65)
Keď bol Ježiš mŕtvy a pochovaný, a veľký kameň bol privalený k hrobu, prišli farizeji k Pilátovi a požiadali ho o povolenie zapečatiť kameň a strážiť hrob. Urobili to tak, ako najlepšie vedeli, ale márne.
Vtedy to bolo beznádejné, beznádejné je to aj dnes a vždy to bude beznádejné. Ľudia sa môžu snažiť umlčať Ježiša najlepšie, ako vedia. Ale nedokážu ho nechať pochovaného. Nie je ťažké si predstaviť, prečo: Mohol ujsť, pretože nebol pripútaný. Dovolil, aby bol krivo obvinený, týraný, bičovaný, opovrhovaný, vystavený posmechu a zabitý. „...dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať.“ (Ján 10: 17–18)
Nikto ho nemôže nechať porazeného, pretože ho nikdy nikto neporazil. Skonal, keď bol na to pripravený. Keď sa zdalo, že je definitívne pochovaný, Ježiš robí v tme niečo úžasné. „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme. Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako“(Marek 4: 26–27).
Svet si myslí, že Ježiš je porazený- odstránený z cesty- ale Ježiš pracuje nepozorovane ďalej. „Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“(Ján 12:24).
Nechal sa pochovať, ale - „...nikto mi neberie môj život...“ - a zjaví sa v moci, kedykoľvek a kdekoľvek sa mu zachce. „...Mám moc dať ho a mám moc znovu ho prijať.“ „Boh ho však vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci.“ (Skutky 2:24). Ježiš je veľkňazom „...ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života.“ (Hebrejom 7:16).
Dvadsať storočí sa svet snaží dať Ježišovi smrteľný úder - márne. Nemôžu ho pochovať. Nemôžu ho zadržať. Nemôžu ho umlčať ani obmedziť. Ježiš je živý a je neobmedzene slobodný. Môže prichádzať a ísť kamkoľvek chce.
Verte v neho a choďte s ním, nech sa deje čokoľvek. Nakoniec nemôžete prehrať.
