Keď sa však tomu, ktorý si ma vybral od lona matky a svojou milosťou povolal, zapáčilo,zjaviť vo mne svojho Syna, aby som o ňom zvestoval evanjelium medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou. (Gal 1:15-16)
Zamyslite sa nad obrátením Pavla, nad Kristovou zvrchovanosťou a nad tým, čo majú spoločné Pavlove hriechy s vašou spásou.
Pavol povedal, že Boh ma „oddelil skôr, ako som sa narodil“, a potom, po rokoch, na ceste v Damasku, „povolal ma svojou milosťou“ (Galaťanom 1:15). To znamená, že od Pavlovho narodenia až po jeho povolanie na ceste do Damasku bol už vyvoleným, ale ešte nie povolaným, Božím nástrojom. (Skutky 9:15; 22:14). To znamená, že Pavol bil, uväzňoval a vraždil kresťanov ako Bohom vyvolený človek. „No ako som sa okolo poludnia na svojej ceste blížil k Damasku, znenazdania ma obklopilo prenikavé svetlo z neba. Padol som na zem a počul tieto slová: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“ (Skutky 22: 6–7)
Nedalo sa tomu odporovať ani pred tým uniknúť. Boh si ho k tomu vybral skôr, ako sa narodil. A teraz ho povolal. Kristovo slovo bolo zvrchované. Nedalo sa vyjednávať.
Povedal som teda: ‚Čo mám robiť, Pane?‘ A Pán mi povedal: ‚Vstaň, choď do Damasku a tam ti povedia všetko, čo máš urobiť. (Skutky 22:10)
Damask nebol Pavlovým vyjadrením jeho slobodnej vôle poddania sa Kristovi po desaťročiach márneho Božieho úsilia o jeho premenu. Nie. Boh mal svoj čas, aby si ho vybral (predtým, ako sa narodil) a svoj čas, aby ho povolal (na ceste Damasku). Boh zavolal a toto volanie prinieslo podriadenie sa. Preto všetko to zlé, prenasledovanie kresťanov, ktoré Boh dovolil robiť medzi Pavlovým narodením a jeho povolaním, boli súčasťou plánu, pretože Boh ho mohol povolať aj skôr.
Máme predstavu, aký mohol mať Boh plán s tým, že dovolil Pavlovi prenasledovať kresťanov a páchať takého hriechy? Áno, máme! Bolo mu to dovolené kvôli vám a mne - kvôli všetkým, ktorí sa obávajú, že by mohli hrešiť a nebyť súčasťou Božej milosti. Pavol nám takto dáva do súvislosti svoje hriechy s našou nádejou:
„..mňa, ktorý som sa predtým rúhal, bol som prenasledovateľ a násilník. Dostalo sa mi však milosrdenstva, lebo som konal z nevedomosti v neviere. Nadmieru sa však rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Ježišovi Kristovi..... Ale dostalo sa mi milosrdenstva preto, aby na mne ako na prvom Ježiš Kristus ukázal celú svoju zhovievavosť, aby to slúžilo ako príklad pre tých, čo v neho uveria, a aby tak získali večný život.“ (1. Timotejovi 1:13, 16)
Ó, aké vzácne sú Božie zvrchované spasiteľné úmysly pre spásu zatvrdených beznádejných hriešnikov!
