Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. (Rim.11:33)
Abrahám Lincoln, ktorý sa narodil 12. februára v roku 1809, bol až do svojich 40.rokov skeptický a miestami až cynický voči kresťanstvu. Je preto pozoruhodné, ako ho jeho osobné aj národné utrpenie viedlo k uvedomeniu si Božej reality.
V roku 1862, keď mal Lincoln 53 rokov, zomrel jeho 11-ročný syn Willie. Lincolnova manželka „sa pokúsila vyrovnať so svojím zármutkom vyhľadávaním seansí „New Age“. Lincoln sa zasa obrátil na Phineasa Gurleya, pastora presbyteriánskeho kostola na New York Avenue vo Washingtone.
Predchádzalo tomu niekoľko dlhých rozhovorov, kým sa stalo to, čo Gurley opísal ako „obrátenie ku Kristovi“. Lincoln sa zdôveril, že ho „mnohokrát strhlo na kolená naliehavé presvedčenie, že už nemá kam ďalej ísť“. Podobne na neho každý deň útočili hrôzy mŕtvych a zranených vojakov. Vo Washingtone bolo päťdesiat nemocníc plných zranených ľudí. Rovnako v rotunde Kapitolu bolo dve tisíc lôžok pre zranených vojakov.
V týchto dočasných nemocniciach bežne zomrelo päťdesiat vojakov denne. To všetko vtiahlo Lincolna hlbšie k uvedomeniu si Božej prozreteľnosti. "Nemôžem inak, ako veriť, že ten, kto stvoril svet, ho stále riadi." Jeho najslávnejším výrokom o Božej prozreteľnosti v súvislosti s občianskou vojnou bol jeho druhý inauguračný prejav, ktorý sa konal mesiac pred atentátom. Je pozoruhodné, že Boh neurobil koniec tejto vojne a nevyriešil problém Konfederácie, či Únie. Boh má svoje vlastné zámery a neospravedlňuje žiadny hriech.
Túžobne dúfame – a vrúcne sa modlíme - aby táto krutá metla vojny mohla rýchlo pominúť. Ak však Boh chce, aby to pokračovalo, dokiaľ nebude zahladené všetko to bohatstvo, ktoré bolo nahromadené počas dvesto rokov ľudskej driny, a kým nebude každá kvapka krvi znova zaplatená iným mečom, ako bolo povedané pred tromi tisíckami rokov, musíme povedať: „Pánove súdy sú pravdivé a spravodlivé.“
Modlím sa za vás všetkých, ktorí trpíte stratami a zraneniami a veľkým smútkom, aby to vo vás, rovnako ako v Lincolnovi, nevzbudilo beznádejný fatalizmus, ale hlbšie spoliehanie sa na nekonečnú Božiu múdrosť a lásku k nevyspytateľnej Božej prozreteľnosti.
