Keby totiž mysleli na tú vlasť, z ktorej vyšli, boli by mali dosť času vrátiť sa. Teraz však túžia po lepšej, čiže po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil mesto. (Žid.11:15-16)
Viera vidí sľúbenú budúcnosť, ktorú Boh ponúka a „po ktorej túži“. "Túži po lepšej vlasti, teda po nebeskej." Chvíľu sa nad tým zamyslime.
Existuje veľa ľudí, ktorí podceňujú to, čo nazývame „spasiteľná viera“. Považujú to iba za rozhodnutie , ktoré nič nezmení na tom, po čom človek túži a čo hľadá. Zmyslom tohto biblického textu, kapitoly o veľkej viere, Židom11, je však to, že žiť a zomierať vo viere znamená mať nové túžby a hľadať nové uspokojenia v tom, čo ponúka Boh.
Verš 14 hovorí, že starozákonní svätí, ktorí sú tu chválení za svoju vieru, hľadali iný druh vlasti, ako ponúka tento svet. A 16. verš hovorí, že túžili po niečom lepšom, ako môže ponúknuť súčasné pozemské bytie. "Túžia po lepšej krajine, teda po nebeskej."
Boli tak uchvátení Bohom, že nič menej ako byť s Bohom by ich neuspokojilo.
Toto je pravá spasiteľná viera: vidieť už z diaľky Božie zasľúbenia a prežiť takú zmenu hodnôt, aby sme túžili a hľadali Božie zasľúbenia a dôverovali im viac, ako ponúka tento svet.
