Nebo

ŽIVOT V BOŽEJ PRÍTOMNOSTI.

Milí poslucháči, vítame Vás pri ďalšom pokračovaní našich úvah na tému nebo a aké bude prostredie, v ktorom budeme, keď zomrieme.  Radi privítame Vaše názory na túto náročnú tému. Cieľom dnešného zamyslenie je, aby sme pochopili, že život v Božej prítomnosti je súčasťou nebeskej reality.

Ak si spomínate, v minulej relácii sme si povedali, že najväčšia radosť a potešenie, ktoré každého z nás v nebi čaká, pramení  z toho, že budeme prebývať v Božej prítomnosti. Vidieť Boha Otca bude požehnaním pre zástupy spasených. Skrze nekončiace chvály si budeme pripomínať nielen Jeho svätosť a milosrdenstvo, ale aj obeť Pána Ježiša Krista.

Vzťah Boha a človeka je  ústredná téma Písma . Tento zámer mal Boh na večnosti, predtým než začal tvoriť, a tento zámer sa naplní do posledného detailu podľa nadčasového plánu, ktorý sa odvíja v stvorenom čase. V Písme je napísané, že Boh stvoril človeka k svojmu obrazu,  ale  obraz, ktorý má Biblia na mysli nie je zobrazením fyzickej podoby človeka, ale toho aký je Boh.  Ak sa pozrieme na rôzne učenia a filozofie, ktoré sa snažili dať človeku zmysel bez Boha (napr. humanizmus, kde je stredobodom človek), zistíme, že žiadna kladná ľudská vlastnosť nechýba ani Bohu. Od Boha oddelený človek sa len naivne snaží vystačiť si sám, ale Boh človeku podal pomocnú ruku v Kristovi, aby mu pomohol naplniť vopred dane poslanie. 

To, že v raji, v záhrade Eden Boh stvoril Adama a Evu, a prikázal im, aby sa množili, potvrdzuje, že Boh stvoril ľudstvo sám pre seba, pre svoje účely a pre vlastné potešenie. Tento dokonalý a vzájomný vzťah bol človekom porušený a okamihom zlyhania Adama vznikla priepasť medzi ľuďmi a Stvoriteľom. To však nezmenilo  ani na okamih Boží zámer . Boh ľudstvo neopustil ani nezavrhol, ale rozhodol sa, že skrze svojho Syna mnohých zachová pre večnosť:

Genesis 3:15  A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.

S dôsledky Adamovho zlyhania a Božieho prekliatia bojujeme dodnes, aj keď si to často neuvedomujeme. Pán nám preukazuje bez prestania nezaslúžené milosrdenstvo. Niektorým z nás dopraje obecenstvo s ním, aj keď nie tvárou v tvár, ale skrze pôsobenie nášho zástancu, Ducha Svätého. Stvoriteľov zámer mať s človekom plné obecenstvo, tak ako ho krátko prežili Adam a Eva v raji, je pre nás ešte budúcnosťou.

Obsahom mnohých pasáží Písma sú mnohopočetné zasľúbenia a požehnania, ktoré Hospodin dopraje svojmu ľudu,  ale ako v raji, uložil aj vyvolenému ľudu podmienku - ak budú Boha počúvať a nasledovať. Niečo podobné od nás Pán očakáva aj dnes. Keď počúvame Božie zákony a prikázania, uznávame, že nimi nie sme obmedzovaní, ale chránení. On nám dáva dostatok síl, aby sme nepodliehali svojej prirodzenosti, ale skrze vedomú poslušnosť a nasledovanie spoznávali Božiu múdrosť a Jeho lásku k nám:

Galatským 5:16-17  Ale hovorím: Choďte Duchom a nevykonáte žiadosti tela. 17  Lebo telo žiada proti Duchu a Duch proti telu, lebo to sa jedno druhému protiví;

Boh nás nestvoril aby sme sa sami vylepšovali, ale aby sme sa čo najviac podobali nášmu Pánovi a Spasiteľovi. Život z moci Božieho Ducha znamená, že všetkými silami bojujeme so svojou ľudskou prirodzenosťou a usilujeme o svätosť. Z Božej moci sú menené životy mnohých ľudí, ale v nebi nás čaká oveľa viac! Duchovný vzťah a blízkosť, ktorý prežívame so svojím  Spasiteľom na zemi je iba náznakom Božej prítomnosti v našich životoch. V Písme Boh hovorí o večnosti, kedy bude žiť so svojím ľudom:

Leviticus 26:11-12  A dám svoj príbytok do vášho stredu, a nebude si vás oškliviť moja duša. 12  A budem sa prechádzať medzi vami a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom.

Ezechiel 37:27  A môj príbytok bude nad nimi, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom.

V nebi nebude žiadne pokušenie ani pokušiteľ, ktorý by nad nami mohol zvíťaziť. Spasený, vzkriesený a oslávený človek nebude mať možnosť, ani príležitosť zlyhať, niečo nesplniť, nepočúvnuť, za čo by mohol byť z Božej prítomnosti odlúčený. Všetci, ktorí budú prebývať v nebi, budú Jeho ľud a On bude a zostane ich Bohom na veky. Naša budúca svätosť je istá, pretože je nám daná samotným Bohom.

Medzi tým, čo bolo pre nás stvorené a novým nebom a novou krajinou, bude obrovský rozdiel. Vieme, že všetko staré pominie, nové začne a nikdy už neskončí. Na večnosti už nebude oddelené miesto, kde prebýva Boh (teda v nebi) a miesto, kde budú prebývať ľudia (ako predtým na zemi).Obe miesta budú 

dostupné a otvorené pre všetkých. Nebude medzi nimi žiadny rozdiel a výlučnosť v zmysle exkluzivity. Ak si spomínate na predchádzajúcu reláciu, kde sme hovorili o veľkosti nebeského Jeruzalema, môžeme sa domnievať, že táto jednota presahuje hranice zeme.

Z knihy Zjavenia Jána vieme nielen to, že všetko stvorené pominie a bude stvorené nové nebo a nová zem, ale aj to, že Boží príbytok bude uprostred ľudí. Môžeme predpokladať, že dôjde ku dramatickej zmene nielen miesta Božieho príbytku, ale aj samotného neba. Je napísané, že Sväté mesto Jeruzalem zostúpi z neba, že tam bude trón Boha a trón Baránka.

Zjednotenie, spojenie, alebo jednota nového neba a novej zeme je pre nás asi rovnako nepochopiteľná, ako keď hovoríme o Božej trojjedinnosti. Je dôležité si uvedomiť, že v mysliach starovekých ľudí znamenalo "nebo" to  isté, čo nebesá, teda atmosféru a vesmír, a rovnako označovalo miesto, kde prebýva Boh. Keď teda Ján v Zjavení 21.kap.1 verši  hovorí o novom nebi, je celkom pravdepodobné, že hovorí o pretvorení celého vesmíru. Teda vznikne  nová krajina, nové nebo, nový vesmír. Vyzerá to, že aj Božie nebo bude pretvorené, aby všetky veci vo vesmíre dostali "nový začiatok", či už fyzický, alebo duchovný. To, čo príde, bude ešte úžasnejšie a dokonalejšie, než to, čo poznáme z kníh Genesis a Zjavenia. Božia prítomnosť prevýši naše každe očakávanie.

Jonathan Edwards v jednom zo svojich kázaní v r. 1733 povedal:

"Boh je predstaviteľom najväčšieho dobra  a potešenie s ním je zdrojom najväčšieho a jediného trvalého šťastia, ktoré môže ľudskú dušu uspokojiť. Prebývať v nebi a naplno prežívať obecenstvo s Bohom je neskonale lepšie ako najlepšia bývanie na zemi. Všetky naše predchádzajúce krásne zážitky sú len hasnúce  záblesky miznúcich lúčov, ale Božia žiara prevyšuje intenzitu slnka. Naše spomienky sú len pramienky vody, ale Boh je fontánou blaženosti. Minulosť je pre nás ako kvapky vody, ale Boh je obrovský ako oceán ".

Rozmýšľate niekedy o tom, s kým by ste si v nebi radi porozprávali , alebo na čo by ste sa radi spýtali? Keby ste si mohli vybrať, kto by bol medzi prvými? Bola by to Eva, Mojžiš, Šalamún, apoštoli? Koho z mučeníkov, alebo reformátorov by ste radi oslovili. Koho zo svojich predkov, alebo súčasníkov?

Predstavte si tú radosť a potešenie, až budete mať možnosť klásť otázky v prítomnosti Pána Ježiša Krista. Až sa budete môcť opýtať ,ako je to s Božou zvrchovanosťou a slobodnou vôľou človeka? Konečne vám niekto vysvetlí tajomstvo Božieho vyvolenia a akú úlohu hrá naša viera. S konečnou platnosťou pochopíme a uznáme, že všetko stvorené bolo po celú dobu trvania sveta a vesmíru úplne podriadené svojmu Stvoriteľovi. Bez Božieho dopustenie sa na svete nepohne ani jediný atóm. Iba v Božej prítomnosti naplno oceníte Jeho svätosť, múdrosť, spravodlivosť, milosrdenstvo a lásku, ktorú nám doposiaľ prejavil.

Na záver dnešného zamyslenia dovoľte ešte niekoľko myšlienok:

 

  • Božia svätosť a ľudská hriešnosť bola príčinou dočasného oddelenia Stvoriteľa od stvorenia. Skrze milosť a lásku Ježiša Krista však môže byť všetko napravené.
  •  Čím hlbšie si túto pravdu vryjeme do srdca, tým viac môžeme Bohu ďakovať, že sa nad nami zľutoval a pripravil nám večný život.

 Každý, kto je naplnený Duchom Svätým, môže žiť večným životom v Božej prítomnosti. Duch Svätý nám dáva tušiť, čo nás čaká! Už dnes sa môžete radovať,  a skrze modlitbu s Otcom aj rozprávať.

 



© 1993 - 2024 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk