List Rimanom

VÍŤAZSTVO NAD HRIECHOM? - Rim 6:19-23

Vítame Vás, milí poslucháči pri našich pravidelných úvahách nad listom ap. Pavla Rimanom. Dnes sa budeme spolu zamýšľať nad veľmi aktuálnou témou - ako víťaziť nad hriechom. Poslúžia nám k tomu rady ap. Pavla.

 Každý naozajstný kresťan si želá, aby zvíťazil nad hriechom a svojím životom oslavoval Spasiteľa. Skutočný kresťan si uvedomuje, že hriech znevažuje Božiu dôstojnosť a svätosť, zatiaľ čo posvätený život Boha oslavuje. Boh prevzal všetku iniciatívu, ktorá vedie k spaseniu jednotlivcov a sám dodal zástupnú obeť na odpustenie hriechov, aby veriaci mohli byť v úzkom spojení s Kristom. Posvätený život nás vedie do intímneho spoločenstva so Stvoriteľom. V minulom zamyslení sme si povedali, že medzi nami žijú len dva druhy ľudí: tí, ktorí sú otrokmi hriechu, a tí, ktorí bezvýhradne slúžia Bohu. Veľkou otázkou však je: Ako môže človek v tele zvíťaziť nad hriechom, ktorý je všade okolo nás a neraz nás prekvapí svojou naliehavosťou. A práve to je téma dnešného zamyslenia. Najskôr si vypočujme východiskový text:

Rimanom 6:19-23 Hovorím názorne z ohľadu na vašu ľudskú slabosť: Ako ste sa skôr udeľujúc k službe nečistote a neprávosti k bezbožnému životu, tak sa teraz dajte do služby spravodlivosti k posvätenie. 20 Keď ste boli služobníkmi hriechu, mali ste slobodu od spravodlivosti; 21 aký ste vtedy mali úžitok z toho, zač sa teraz hanbíte? Koniec toho všetkého je predsa smrť. 22 Avšak teraz, keď ste boli oslobodení od hriechu a stali sa služobníkmi Božími, máte z toho úžitok, totiž posvätenie, a čaká vás večný život. 23 Lebo odmena za hriech je smrť, ale darom Božej milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Hriech robí z človeka bezmocného úbožiaka. Z vlastných síl sa nikto z okov hriechu nevyslobodí. Apoštol Pavol používa analógiu otroka, aby ukázal, že už nežijeme pod zákonom, ale pod milosťou. Do istej miery sa za túto analógiu ospravedlňuje. Nechce nikoho ponížiť, ale mnohí z tých, ktorí neskôr uverili, boli otrokmi nejakého pána. Prirovnanie postavenia otroka a pána je nedokonalé, ale je oveľa výstižnejšie, než akákoľvek iná analógia. Väčšinou je vynechaná skutočnosť, že Boží otrok má nielen úplnú istotu, ochranu a zabezpečenie, ale aj nového Vlastníka - Pána pánov a Kráľa kráľov. Otroci spravodlivosti dostávajú z Božej milosti nezaslúžene dar večného života v Kristovi Ježišovi. Čo lepšieho a cennejšieho si môže človek priať?

V nasledujúcich veršoch Pavol svojim poslucháčom vysvetľuje, prečo je veľmi dôležité, aby sa nesprávali ako otroci hriechu, ale ako otroci spravodlivosti. Dnes si ukážeme, že zvíťaziť nad hriechom môže len ten, kto svoju duchovnú minulosť, prítomnosť a budúcnosť zasvätí bezvýhradnej poslušnosti Bohu a stane sa otrokom spravodlivosti. Niečo také však nedokáže nikto z vlastných síl. Len Boh môže dať človeku nové srdce, ktoré chce slúžiť spravodlivosti nielen slovami, ale aj skutkami. Ozajstný veriaci, ktorý bol spasený a premenený k novému životu nemôže povedať: „Ježiš je síce môj Spasiteľ, ale nie je môj Pán“. Svet je rozdelený na dva tábory služobníkov a otrokov: na tých, ktorí slúžia hriechu a idú do záhuby a na tých, ktorí slúžia Bohu, a  sú otrokmi spravodlivosti.

1. Aby sme mohli zvíťaziť nad hriechom, musíme sa vydať do služby spravodlivosti (19). Pre väčšinu ľudí predstava otroctva vyvoláva isté negatívne predstavy zlých pánov a pocity bezmocnosti otrokov. Byť otrokom dobrého pána, obzvlášť takého, ktorý otroka vykúpil z dosahu zlého pána, ilustruje jedinečnú duchovnú pravdu, ktorá sa týka vykúpenia krvou Pána Ježiša Krista, ktorému teraz patríme. On je naším vlastníkom, zaplatil za nás svojím životom najvyššiu cenu a za to mu dlhujeme bezvýhradnú oddanosť a bezpodmienečnú poslušnosť; 19. verš z prečítaného textu nás teda stavia na rázcestie: buď sa vydáme cestou, ktorá je označená smerovkou: "Otroci hriechu", ktorá vedie pútnikov dole a hlbšie do priepasti hriechu, alebo vykročíme za smerovkou "Otroci spravodlivosti". Na tejto ceste pôjdeme hore a porastieme na obraz svojho Pána - Ježiša Krista. V každom prípade, cesta nahor nie je široká a prehľadná diaľnica. Je to cesta s mnohými prekážkami a nástrahami. Tá, ktorá je označená "Otroci Hriechu" je široká a mnohí sa po nej vydali, ale nevedie tam, kam chcú ľudia plní slobodomyseľnosti dôjsť. Široká cesta vedie k smrti. Cesta, ktorá je označená "Otroci spravodlivosti" vedie do neba k večnému životu.

2. Kto chce zvíťaziť nad hriechom sa hanbí za svoju minulosť, keď bol ešte otrokom hriechu. (20-21) Nie všetci vedia, že aj keď boli vychovaní v kresťanskej rodine, môžu byť alebo boli otrokmi hriechu. Od pádu Adama a Evy sa celé ľudstvo rodí do otroctva hriechu. Potomkovia otroka sa nikdy nerodia slobodní! Možno si hovoríte, to nie je spravodlivé! Ja som sa do otroctva nechcel narodiť, ako k tomu prídem? Uvedomme si, že nikto nie je k hriechu nútený. Ľudia hrešia, pretože sú už geneticky hriešni, vedome a dobrovoľne hrešia! Výchova nie je nič iné, než náprava ľudskej prirodzenosti. Musel snáď niekto z nás učiť svoje deti, ako sa majú hnevať a robiť zle? Určite nie - každý sa vie hnevať, nenávidieť, závidieť a podvádzať … Aby sme mohli byť z otroctva hriechu vyslobodení, musíme byť najprv z otroctva vykúpení a začať odznova skrze znovuzrodenie. Iná cesta k slobode neexistuje.

Skôr ako ukončíme tému otroctva hriechu, chcem ešte dodať, že medzi kresťanmi je mnoho tých, ktorí majú za sebou život, za ktorý sa hanbia. Čo teda majú robiť, keď im na myseľ príde minulosť? Predovšetkým, akákoľvek spomienka na minulé hriechy by nás mala viesť k pokore a pochopeniu pre ostatných hriešnikov. Každý sme raz boli tam, kde sú teraz oni, preto nevynášajme unáhlené súdy nad tými, ktorí otrokmi hriechu ešte sú. Radšej im ukážme, že Boh je milosrdný a skrze zástupnú obeť Pána Ježiša Krista hriešnikom odpúšťa. Majme sa však zároveň na pozore a buďme nanajvýš ostražití, aby sme znovu do hriechu nevošli. Nie sme nezraniteľní, ani neomylní! Hriech bude na človeka, aj toho najsvätejšieho, neustále útočiť. Majme sa preto na pozore! Nezabúdajme na svoju minulosť a vydávajme svoj život spravodlivosti.

3. Kto je vyslobodený z otroctva hriechu, nezabúda na duchovné požehnanie, ktoré je darované Božím otrokom spravodlivosti. (22) Pozrime sa na to, čo táto skutočnosť pre nás znamená:

A. Váš duchovný dar je výsledkom premeny, ktorú vo vašom živote spôsobil Boh sám. Premena začína v okamihu, kedy vás Boh vytrhol z nadvlády hriechu, a skrze smrť Pána Ježiša Krista ste boli uvedení do večného života. Apoštol Pavol stavia náš minulý, starý život do ostrého kontrastu s tým, čo s nami Boh urobil skrze Pána Ježiša Krista. V minulosti sme žili rovnako ako pohania bez Krista, bez nádeje, ale teraz sme sa stali Kristovi blízkymi, skrze jeho krv a spolu s ním sme boli spojení v jedno. ( pozrite si list Pavla Ef. 2:12-13) Predtým sme žili v tme a pre svoje okolie sme boli tmou, ale teraz sme sa stali svetlom (5:8), a to tak, že skrze nás žiari Kristus.

B. Naša duchovná prítomnosť vychádza z novej pozície v Kristovi. Predtým sme boli otroci hriechu, teraz sme otroci spravodlivosti. Pretože sme zomreli hriechu boli sme pochovaní v Kristovu smrť, boli sme spolu s ním vzkriesení a vstúpili na cestu nového života (6:2-8). Víťazstvo nad hriechom je závislé na tom, čomu a komu veríme, keď sa objaví pokušenie.

C. Vaša duchovná súčasnosť obsahuje množstvo nádherných požehnaní, ktoré plynú z posvätenia. Satan často opisuje život v hriechu ako niečo, čo je plné slobody a potešenia, zatiaľ čo život vo svätosti je pravý opak. Ale  to je lož! Život v hriechu zničí všetko: predovšetkým vzťah k milosrdnému, láskavému a svätému Bohu, ktorý je nevyčerpateľným zdrojom útechy, nádeje a povzbudenia. Hriech ničí vzťahy medzi generáciami, manželmi a ich deťmi, pripraví ich o láskyplnú rodinu, kde môžu deti získať dôležité zručnosti o tom, ako treba žiť v dnešnom svete. Nevychované a vzdorujúce deti odmietajú autoritu a skúsenosti svojich rodičov, dospelých a učiteľov. Sebectvo a bezohľadnosť jednotlivých členov rodiny je príčinou horkosti a nenávisti. Hriešni ľudia prepožičiavajú svoje telá hriešnym aktivitám a závislostiam na alkohole, drogám, obžerstvu a sexuálnej promiskuite. Hriech má vždy len jeden cieľ a tým je svoju obeť zničiť! Kým život vo svätosti je požehnaním pre tých, ktorí tak žijú a aj pre všetkých v ich okolí. Posvätení ľudia prežívajú potešenie z obecenstva so svätým Bohom. Posvätení otcovia rodín milujú obetavo svoje manželky a deti. Preukazujú lásku a trpezlivosť voči svojim deťom a vychovávajú ich tak, aby aj oni milovali Boha a žili svätým životom. V takej rodine sa učia milovať, aj odpúšťať. 

4. Zvíťaziť nad hriechom znamená, že vzhliadame  k nádhernej duchovnej budúcnosti - večnému životu s Pánom Ježišom Kristom.(23) Otroci spravodlivosti za svojou službu neočakávajú mzdu, ale s vďačnosťou prijímajú dary svojho Pána, v ktorých je zasľúbenie večného života. Vypočujme si na záver, čo hovorí Pán Ježiš:

Ján 17:3 A večný život je v tom, keď poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiš Krista.

Na záver dovoľte, milí poslucháči, dve otázky na zamyslenie:

1. Prečo je znovuzrodenie bezpodmienečne nutné, aby sme mohli úspešne bojovať s hriechom?
2. Môžeme byť niekedy v tomto živote naozaj slobodní od nástrah a pokušení hriechu?



© 1993 - 2024 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk