List Rimanom

NECH VÁS HRIECH ĎALEJ NEOVLÁDA - Rim 6:12-14

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Máme za sebou už viac ako 30 zamyslení nad listom apoštola Pavla Rimanom. Urobme si preto malé zhrnutie a pripomeňme si stručne tie najdôležitejšie myšlienky z odkazu ap. Pavla, ktoré sa týkajú každého z nás. Povedali sme si, že prvý a univerzálny problém ľudstva je v tom, že na svet prichádzame všetci hriešni. Z toho vyplýva podľa listu ap. Pavla Rimanom z 3. kap., verša 23, že „všetci zhrešili a sú ďaleko od Božej slávy“.

Našťastie Boh nás nenechal pod svojím súdom, ale aby zachoval svoju spravodlivosť, zaistil nám cestu ospravedlnenia skrze svojho Syna, Pána Ježiša Krista. Vieme, že Boh ospravedlňuje hriešnikov skrze dar viery, aby sme tak mohli byť zmierení s Otcom. Všetci, ktorí boli s Bohom zmierení, môžu počítať s tým, že sú mŕtvi hriechu, ale živí Bohu v Kristovi Ježišovi (6:11). Z tejto skutočnosti plynú ďalšie dôsledky a práve o tom bude dnešné zamyslenie. Najskôr si vypočujme sprievodné verše:

Rimanom 6:12-14 Nech teda hriech neovláda vaše smrteľné telo, tak aby ste počúvali, čoho sa mu zachce; 13 ani nevydávajte hriechu svoje telo za nástroj neprávosti, ale ako tí, ktorí boli vyvedení zo smrti do života, oddajte sami seba a svoje telo Bohu za nástroj spravodlivosti. 14 Hriech nad vami už nebude panovať, veď nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.

To, čo sme práve počuli nie je ťažké pochopiť, ale ťažšie je to uskutočniť. Každý z nás dobre vie, že prekonať moc a nadvládu hriechu nie je vôbec jednoduché, aj keď poznáme a vidíme zničujúce následky hriechu a ich zhubný vplyv na náš život. Otázkou zostáva, ako máme hriech zo svojho života vypudiť? Ako môžeme prežívať bez prestania zasľúbenie, že nás hriech už nebude ovládať?

V žiadnom prípade nechceme nikomu dávať zjednodušené návody. Mohli by sme vám povedať, prisvojte si tieto tri verše a všetko ostatné pôjde samo. Nepôjde! Hriech má hlboké korene a musíme byť neustále bdelí, aby nás nepremohol. Preto je dôležité, aby sme sa zaoberali Písmom a o Božích veciach bez prestania premýšľali. Žiť plnohodnotný kresťanský život nie je o teoretickom predsavzatí, ale o praktickom žití vo svätosti. Inak vás hriech zničí! Tento boj je otázkou života a smrti, preto ho nikdy neberte na ľahkú váhu. Keby sme to zhrnuli, Apoštol Pavol v skratke hovorí:

Nehreš, inak budeš ovládaný svojím sebectvom a zmyselnými túžbami.

Kto chce žiť v duchu týchto prikázaní, musí najprv pochopiť pravdy, ktoré sme v prvých 6 kapitolách postupne odkrývali (1-6:11)

Komentátor John Murray tento text vysvetľuje nasledujúcim spôsobom:

Ten, kto by povedal niekomu, kto je v otroctve: "nechovaj sa ako otrok", svojimi slovami otroka uráža a ponižuje. Boli by to slová výsmechu. Ale keby povedal bývalému sluhovi "nechovaj sa ako otrok", oslobodeného otroka nijako neponižuje, ale skôr naopak ho povzbudzuje, aby už žil ako slobodný človek. Keď teda niekto povie neveriacemu, kto stojí mimo Krista, "nehreš ďalej", nemôže očakávať nejakú zmenu. Keď povieme to isté človeku, ktorý je už v Kristovi, a ktorý bol vyslobodený z otroctva hriechu, potom majú tieto slová význam a môžu viesť k náprave. Takže Pavlove slová, ktoré sme počuli na úvod, majú hlboký zmysel pre každého, kto bol skrze dar viery ospravedlnený.

Hriech je tyran, ktorý človeka ovláda, ak mu to dovolí (6:12-13a). Pokúsme sa to vysvetliť v štyroch bodoch:

1. Hriech bude mať žiaľ naďalej silnú príťažlivosť, aj keď ste mŕtvi hriechu a živí Bohu v Pánovi Ježišovi Kristovi. Pavlov príkaz "nech hriech neovláda vaše telo, ani nevydávajte svoje telo hriechu“ je určený všetkým, ktorí prijali novú identitu v Kristovi. Jednota s Kristom neznamená, že naše telo už nebude v pokušení. Ani to neznamená, že sme úplne mimo dosah hriechu; že sme proti hriechu imúnni, ani že dokážeme žiť dokonalým a svätým životom za všetkých okolností! Aj veriaci pociťujú najrôznejšie túžby a želania, ktoré nie sú v úplnom súlade s Božou svätosťou; hriech veriacich ďalej priťahuje a keď zaklope v našich srdciach, nepribuchneme vždy dvere so slovami "ďakujem, nemám záujem". Ale ani to neznamená, že keď sme mŕtvi hriechu, že nad ním zvíťazíme až potom, keď budeme duchovne vyspelejší. Túto duchovnú pravdu si musíme privlastniť už teraz a podľa toho sa musíme správať a naučiť žiť.

2. Hriech nikomu nepomôže k šťastiu ani k úspechu. Ten, kto je presvedčený, že hriech je neškodná hnacia sila pre naše poučenie, ktorý môžeme mať pod kontrolou, je na veľkom omyle. Všetci vieme ako dopadlo Evine neuposlúchnutie v raji. Hadova ochota „pomôcť, ako mať zo života viac“, nebola nič iné, ako dobre premyslená pasca s obrovskými následkami. Čo je zlé na tom, mať vysoký cieľ? Ale žiaden hriech, ani ten najnevinnejší a najnepatrnejší neprinesie nikomu žiaden úžitok. To je rovnaké, ako keby sme sa utešovali tým, že pár rakovinových buniek nemôže nikomu ublížiť. Všetci dobre vieme, že ak nebudú zničené všetky rakovinové bunky, rakovina človeka zabije! Rovnako tak nemôžeme tolerovať tu a tam nejaký hriech, alebo si dokonca myslieť, že máme právo prežiť trochu šťastia a vzrušenia. Majte na pamäti, že podľa ap. Pavla, ako je napísané v liste Rimanom, v 6. kapitole, vo verši 23: Odplatou za hriech je smrť, ale darom Božej milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

3. Hriech sa snaží ovládnuť naše smrteľné telo. V ďalších veršoch uvidíme, že Pavol poukazuje na to, že naše telo je nástrojom hriechu a že hriech prebýva v našich telách. Tu musíme upozorniť na určité nebezpečenstvá, ktoré plynú z nesprávneho učenia o tom, že všetko telesné a hmotné je zlé a všetko duchovné je dobré. Takáto logika potom môže viesť k dvom extrémom. Niektorí veriaci svoje telo týrajú, odopierajú si základné životné potreby ako je potrava, teplo a akékoľvek pohodlie. Druhý extrém je pravý opak. Človek môže dospieť k nesprávnemu záveru: "moje telo je hriešne, takže nezáleží na tom, čo s ním robím, nič z toho sa netýka môjho duchovna". Doprajú si akékoľvek potešenie a ich zvrátená logika im umožňuje, aby svojmu telu dovoľovali, čo si len zažiada. Biblia nás však uisťuje, že naše smrteľné telá sú dočasným príbytkom ducha, a boli stvorené pre naše dobro. Našimi telami máme predovšetkým oslavovať Boha.

1 Korintským 10:31: Či teda jete alebo pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu.

1 Timoteovi 6:17 :Tým, ktorí sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú pyšní a nedúfajú v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nás štedro obstaráva všetkým, čo potrebujeme;

Pavol nám nehovorí, že naše prirodzené telo je príčinou hriechu, ale že je nástrojom hriechu a skutkov smrteľného tela.

4. Hriech môže vládnuť iba vtedy, keď mu svoje telo prepožičiate ako nástroj neprávosti. (6:13 a) Tu nemá ísť len o pasívny odpor, ale o aktívny boj s hriechom. Vieme, že hriech je nemilosrdný tyran a preto musíme byť v každom okamihu bdelí:

Efezským 6:10-13 A tak, bratia, svoju silu hľadajte u Pána, v jeho veľkej moci. 11 Oblečte plnú Božiu zbroj, aby ste mohli odolať diablovým zvodom. 12 Nevedieme svoj boj proti ľudským nepriateľom, ale proti mocnostiam, silám a všetkému, čo ovláda tento vek tmy, proti nadzemským duchom zla. 13 Preto vezmite na seba plnú Božiu zbroj aby ste sa mohli v deň zlý postaviť na odpor, všetko prekonať a obstáť.

Apoštol Pavol apeluje na našu vôľu a ochotu, aby sme odolávali pokušeniam. Tu si dovolím uviesť tri poznámky:

A. Máme aktívnu zodpovednosť za každé rozhodnutie, aby sme hriechu odolali. Pavol nám nehovorí: "Nechajte to na Boha", ale hovorí nám, že nesmieme dovoliť, aby nás hriech ovládol. Nevydávajte svoje telo za nástroj neprávosti, pretože vďaka Kristovi bola moc hriechu zlomená, hriech už nebude panovať nad vami!

B. Zvíťaziť nad hriechom môže len ten, kto svoj život naplno vydá Bohu. Vydať sa Bohu znamená privlastniť si novú Kristovu identitu. Hlavným dôvodom na vzdorovanie voči hriechu nie je pre naše vlastné dobro a blaho, ale osláviť Boha.

C. Víťazstvo nad hriechom je možné len pre tých, ktorí boli duchovne vzkriesení do nového života; boli "vyvedení zo smrti do života“. Preto máme "vydávať sami seba a svoje telo Bohu za nástroj spravodlivosti" (6:13 b). Už nežijeme v Adamovi pod mocou hriechu a smrti, ale žijeme novým životom v Kristovi skrze Jeho milosť. Neveriaci môžu žiť morálnym a príkladným životom z vlastných síl, ale aby odolali každej nástrahe hriechu na úrovni srdca, musia mať „aktivovanú“ novú prirodzenosť skrze znovuzrodenie.

Boh zasľúbil víťazstvo nad hriechom tým, ktorí už nie sú pod zákonom, ale žijú pod milosťou (6:14). Téma zákona a milosti patrí k najťažším témam nielen pre teológov, ale aj pre každého z nás. Prvá časť 14. verša nie je príkaz, ale povzbudenie a zasľúbenie, ktoré sa týka iba veriacich. Je napísané: "Hriech nad vami už nebude panovať“. Druhá časť 14. verša vysvetľuje, prečo tomu tak je: "veď nie ste pod zákonom, ale pod milosťou“. Ak toto zasľúbenie vo vašom živote nehrá žiadnu úlohu a neprežívate víťazstvo nad hriechom, v horšom prípade nie ste naozajstnými kresťanmi, alebo v lepšom prípade ste ešte nepochopili pravdy prvých šiestich kapitol listu Rimanov. Pre naše poučenie je napísané v 3. liste Jánovom, v 1. kapitole, vo verši 11: „Milovaný, nenasleduj zlého, ale dobré. Ten, kto činí dobré, je z Boha, ale kto robí zlé, nevidel Boha.“ Skutočný kresťan, ktorý upadne do hriechu, (a niekedy do naozaj vážneho hriechu), nemôže v hriechu zostať alebo v ňom pokračovať. Kajúci sa hriešnik bude z tejto situácie veľmi nešťastný a bude sa cítiť ako ryba bez vody. Bude sám zo seba znechutený, bude ho ťažiť pocit viny a hanby, kým sa k Bohu opäť nevráti. Žiaden skutočný kresťan nemôže a nebude žiť trvalo pod mocou hriechu. Ozajstní kresťania žijú pod nadvládou Krista. Jeho milosť je dostatočnou zárukou víťazstva nad hriechom. To je v priamom protiklade všetkému zákoníctvu, ktoré by malo človeka od hriechu ochraňovať. Preto apoštol Pavol v liste Rimanom 3:20 hovorí: "… zo skutkov zákona` nebude pred Bohom (ním) nikto ospravedlnený, pretože zo zákona pochádza len poznanie hriechu".

Zákon môže len prikazovať, alebo zakazovať, ale nemá moc kohokoľvek zmeniť. Len milosť nás oslobodzuje od zatratenia, iba ňou sme spasení, lebo je motivovaná Božou bezpodmienečnou láskou, umocnenou pôsobením Ducha Svätého v nás, ktorého Boh dáva bez zásluh všetkým, ktorí uverili Kristovi.

Na záver dve otázky k zamysleniu

1. Môže naozaj znovuzrodený kresťan žiť naďalej v hriechu?

2. Niektorí veriaci namietajú, že je zbytočné poukazovať na hriech tých kresťanov, ktorí žijú v otroctve hriechu? Je taký postoj biblicky „obhájiteľný“?