List Rimanom

POŽEHNANIE Z OSPRAVEDLNENIE - Rim 5:1-2

Ak sa spýtate radového kresťana čo si predstavuje pod pojmom doktrína, zrejme budete počuť niečo ako: "nuda" alebo  vysvetlenie: "doktríny pre mňa nie sú dôležité. Snažím sa byť pragmatický a biblické doktríny sú skôr určené teológom, alebo študentom teológie. Teda všetkým tým podivínom, ktorí sa nimi zaoberajú. Ja mám záujem o niečo, čo je praktické a použiteľné pre život. Chcem vedieť, ako mám čeliť problémom s ktorými sa stretávam v každodennom živote. Nezaujíma ma, čo hovoria doktríny, ale potrebujem vedieť ako na vec. Apoštol Pavol by určite z takého postoja zostal na okamih v nemom úžase. Prakticky by nám vysvetlil, že viera bez doktríny je ako stavať dom bez základov. Vo všetkých svojich listoch Pavol kladie doktrínu na prvé miesto. Všetkých 11 kapitol sú ako základy stavby z ktorých môžeme získať cenné rady pre praktický život. V piatej kapitole apoštol Pavol hovorí o úžasnom požehnaní, ktoré plynie z doktríny o ospravedlnení. Vypočujme si najskôr dnešný text, ktorý hovorí o tejto téme:

Rimanom 5:1-2 Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, 2 lebo skrze neho sme vierou získali prístup k tejto milosti. V nej stojíme a chválime sa nádejou, že dosiahneme slávy Božej.

Rozdeľme si náš text na tri požehnania z viery a potom si prejdeme podrobnejšie jednotlivé body:

1. Ospravedlnenie vierou nám dáva pokoj s Bohom,

2. Máme prístup k jeho milosrdenstvu a

3. Radujeme sa zo skutočnosti, že aj my dosiahneme Božiu slávu.

1.      Ospravedlnenie vierou prináša pokoj s Bohom.

Pokoj s Bohom je ten najúžasnejší dar, ktorý človek môže mať. Mnohí ľudia môžu pociťovať vnútorný pokoj, ale pokoj s Bohom im chýba. Pravý pokoj s Bohom znamená, že sme boli naozaj ospravedlnení, že už nie sme Božími nepriateľmi, ale sme priatelia, ktorí sa Božieho hnevu a súdu nemusia obávať.

Pretože hriech je na zemi všadeprítomný, celé ľudstvo je  vo vzbure a boji proti Bohu. Kto žije svojvoľne v neposlušnosti, a "kto v Syna neverí, neuvidí život, ale zostáva na ňom Boží hnev." (ako hovorí Evanjelium podľa Jána 3:36 b)

Apoštol Pavol pripomína:

 Rimanom 1:18 "Z neba sa zjavuje Boží hnev proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí svojvoľne potláčajú pravdu".

 Pozrime sa,  ako môže človek získať ozajstný pokoj s Bohom:

A. Pokoj s Bohom má len ten, kto je ospravedlnený vierou. Ak neviete, čo to znamená, vráťte sa k predchádzajúcim zamysleniam, ktoré sú prístupné v archíve tohto vysielania, alebo nám napíšte a my vám zašleme zodpovedajúci text. Stručne povedané, Boh ospravedlní hriešneho bezbožníka na základe osobnej dôvery v Ježišovu zástupnú smrť. To nie je niečo čo by sme si mohli zariadiť sami, ale je to nezaslúžený dar milosti:

Rimanom 4:5 Kto ale namiesto skutkov verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa za spravodlivosť počíta jeho viera.

Kto verí, že Pán Ježiš bol potrestaný za jeho hriechy, že za neho zomrel na kríži, nemusí žiť v neistote, kde skončí po smrti. Celý zvyšok pozemského života sa môže radovať z objektívneho pokoja s Bohom a tešiť sa na nový domov a na večný život. Komu bolo odpustené, kto bol ospravedlnený, čerpá istotu z Písma:

Rimanom 8:1 A preto už nie je žiadne odsúdenie pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi.

B. Mať pokoj s Bohom znamená, že Pán Ježiš Kristus je našim Vykupiteľom a Utešiteľom. Všetci, ktorí spoznali pokoj s Bohom môžu čerpať z nasledovného  zasľúbenia:

 Rimanom 8:39....."výšina ani hĺbka, ani nič iného v celom stvorení nás nemôže oddeliť od Božej lásky v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi!"

To, že sa Ježiš Kristus stal Pánom nášho života znamená, že sme jeho vlastníctvom. Boli sme vykúpení z otroctva hriechu, aby sme sa stali otrokmi spravodlivosti. Otrok si podľa práva nezaslúži vôbec nič. Nenáleží mu žiadna mzda ani odmena. Vo všetkom je závislý na svojom Pánovi, ktorý má moc aj nad jeho životom. Preto sa plne podriaďuje prianiam a príkazom svojho pána. Pán je pre otroka zárukou každodenného zabezpečenia životných potrieb a ochrany. Kto je otrokom dobrého pána, má vyhraté. Pre kresťana je Pán Ježiš dobrý, jediný a právoplatný Pán.  Každá myšlienka a čin je podriadený Jeho absolútnej autorite. To znamená, že jediný spôsob ako môžeme mať objektívne pokoj s Bohom je skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Je napísané:

 Skutky apoštolov 4:12 V nikom inom niet spása - na svete nie je ľuďom dané iné meno, v ktorom by sme mohli byť spasení!

2. Ospravedlnenie skrze vieru nám umožňuje prístup k bohatstvu Božej slávy.

K Bohu nemôžeme pristupovať sami o sebe. Je napísané:

Rimanom 5:2 Skrze neho sme tiež vierou získali prístup k tejto milosti, v ktorej stojíme a chválime sa nádejou Božej slávy.

Z toho vyplývajú minimálne dve skutočnosti:

A. K Bohu pristupujeme skrze Pána Ježiša Krista. To znamená, že k Bohu nevedie iná cesta, než skrze Syna, ktorého pre našu spásu Otec poslal na zem. Je napísané:

Ján 14:6 "Ja som tá cesta, pravda a život," odpovedal Ježiš. "Nikto neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa.

B. Vierou sme získali prístup k Božej sláve. Nezískali sme ho vlastnou zásluhou. Apoštol Pavol hovorí:

Efezským 3:8-12 Mne, zďaleka najmenšiemu zo všetkých svätých, bola daná tá milosť, aby som medzi pohanmi hlásal Kristovo neopísateľné bohatstvo 9 a aby som všetkým vysvetlil jeho plán, to tajomstvo od vekov skryté v Bohu, Stvoriteľovi všetkého. 10 Boh teraz chce skrze Cirkev ukázať vládam a mocnostiam v nebesiach svoju prerozmanitú múdrosť. 11 Tento svoj odveký zámer uskutočnil v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi 12 v ňom a skrze vieru v neho máme možnosť pristupovať k Bohu smelo a s dôverou.

Bohatstvo Božej milosti a požehnania nemôže vyčerpať ani večnosť. Ten, kto by sa snažil k Božiemu nevyčerpateľnému bohatstvu sám niečo pridať, kto by dar nezaslúženého ospravedlnenia chcel sám nejako vylepšiť, znevážil by obeť Božieho Syna svojim úsilím. Taký človek  nepochopil podstatu evanjelia.

Z tohto vidíme, prečo je dôležité správne chápať biblické doktríny, ktoré sa týkajú spasenia a ospravedlnenia. Boh sám ospravedlňuje i zatracuje a s nikým svoje rozhodnutia nekonzultuje. Ježiš Kristus za nás zomrel, Otec ho vzkriesil z mŕtvych, bol vyvýšený a teraz sedí po pravici Božej, kde sa za nás prihovára! Ak je Boh s nami, kto môže byť proti nám?

3. Ospravedlnenie vierou nám dáva radostné uistenie, že s ním budeme zdieľať slávu neba. Všimnime si dve skutočnosti:

 A. Božiu slávu budeme zdieľať v budúcnosti. Nádej, ktorá je popísaná v textoch Novej zmluvy, nie je niečo neistého, ako keď povieme: "dúfam, že zajtra nebude pršať". Je to absolútna istota Božieho zasľúbenia, ktoré nás nemôže sklamať, pretože čas, ktorý Boh ľudstvu vymeral sa ešte nenaplnil. Rovnaké vysvetlenie nájdeme v Písme:

Rimanom 8:24-25: Boli sme totiž spasení nádejou. Nádej, ktorú je vidieť, však nie je žiadna nádej. Keď niekto niečo vidí, prečo by v to ešte dúfal? 25 Keď ale dúfame v to, čo nevidíme, potom to trpezlivo očakávame.

Čo má Pavol na mysli, keď hovorí, že sa "chválime nádejou Božej slávy"? Čiastočne to znamená, že dychtivo očakávame, že uvidíme Božiu slávu v plnosti. To, čo uvidíme, bude ten najkrajší a najveľkolepejší pohľad, aký si nikto z nás nedokáže ani len predstaviť, lebo je napísané:

1 Kor. 2:9-10 „Čo oko nevidelo, čo ucho nepočulo, čo človeku nikdy ani na um neprišlo, to Boh pripravil tým, ktorí ho milujú." 10 Nám to však Boh zjavil skrze Ducha.

Ďalej máme nádej, že v nebi uvidíme slávu Ježiša Krista. On sám hovorí:

Jan 17:24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; nech hľadí na moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval už pred založením sveta.

Peter, Jakub a Ján - očití svedkovia Ježišovej velebnosti, videli záblesk Jeho slávy na Hore premenenia:

Matúš 17:2 "Bol  premenený pred ich očami; jeho tvár žiarila ako slnko a odev mu oslnivo biely.“

A nielen to, uvidíme slávu Otca i slávu Pána Ježiša Krista, a ako takí "budeme spolu s ním účastní Božej slávy" (8:17).

 B. To, že veríme zasľúbenému podielu na Božej sláve je dôvodom radostného očakávania už teraz. To nie je len intelektuálny súhlas, ktorému veríme. Je to tiež citová reakcia, ktorá je očividná. Zasľúbenie má vplyv na to, ako v každodennom živote reagujeme, ako sa správame, keď nás postihnú nečakané situácie a skúšky, tiež ako sa správame k ostatným ľuďom. Koľko času trávime na modlitbách a koľko študovaním Božieho slova? Sme v obecenstve s ostatnými kresťanmi a leží nám na srdci duchovný stav ostatných ľudí okolo nás? Milí poslucháči, ste aj Vy nositeľmi a šíriteľmi  dobrej noviny,  ktorí čerpajú z bohatstva Božieho milosrdenstva? Delíte sa o radosť z viery, ktorú svet okolo vás nepozná? Verím, že áno, no napriek tomu Vás k tomu ešte viac povzbudzujem. Buďte šíriteľmi svetla – svetla evanjelia a žiarte ako jasná hviezda na nočnej oblohe.



© 1993 - 2024 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk