List Rimanom

Odplata za Skutky

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní našich úvah nad listom ap. Pavla Rimanom, ktorých autorom je Steve COLE, kazateľ z Arizony.

V minulom zamyslení sme si povedali, že nábožensky založení ľudia sa stretávajú s hriechom samospravodlivosti. Pretože máme vrodený odpor k poslušnosti, často sa stáva, že vďaka svojej vlažnosti a mravnej ľahostajnosti ospravedlňujeme neospravedlniteľné. Prirodzený človek má voči Bohu zatvrdené srdce, preto je veľmi dôležité, aby sme učeniu o Božom súde venovali dostatok pozornosti. Skutočný kresťan by mal posudzovať vlastné hriechy a myšlienky objektívne a odsudzovať ich podľa Božieho štandardu. Pretože vieme, že Boh bude nezaujato súdiť každého jednotlivca podľa jeho skutkov, mali by sme sa usilovať o konanie dobrých skutkov. Od hriechov sa môže odvrátiť len ten, kto nie je ľahostajný k Božím pravdám, kto je Duchom Svätým usvedčený z hriechu pýchy a samospravodlivosti a kto prejavuje úprimnú ľútosť nad svojím životom. A práve o tom je aj dnešné zamyslenie. Najskôr si vypočujme východiskový text:

Rimanom 2:6-11 Boh (ktorý) odplatí jednému každému podľa jeho skutkov, ⁷ a síce tým, ktorí v trpezlivosti dobrého skutku hľadajú slávu a česť a neporušiteľnosť - večným životom, ⁸ a svárlivým a tým, ktorí neposlúchajú pravdy, ale poslúchajú neprávosť, bude prchlivosť a hnev; ⁹ súženie a úzkosť na každú dušu človeka, ktorý robí zlé, na dušu Žida predne, i Gréka. ¹⁰ Ale sláva i česť i pokoj každému, kto robí dobré, Židovi predne, i Grékovi, ¹¹ pretože Bôh nehľadí na osobu.

Najskôr sa pozrime, čo nás tento text učí:

1. Každý bude jedného dňa stáť pred Bohom, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou, kde človek strávi večnosť. Je napísané:

Židom 9:27 A ako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd, ...

Ak vezmeme túto skutočnosť na vedomie, bude nám jasné, že akákoľvek nádej na reinkarnáciu, alebo na akúsi druhú šancu v ďalšom živote nie je realistická. Na druhej strane je tiež jasné, že Boží súd rozhodne o tom, či je pred nami večný život v Božej prítomnosti a koho čaká Boží hnev, ktorý dotyčného oddelí na veky od Božej prítomnosti. Niektorí ľudia veria, že všetci neveriaci a tí, ktorí si svojimi činmi a skutkami Boží trest síce zaslúžia, ale po vynesení súdu a odpykaní trestu budú anihilovaní, teda navždy prestanú existovať. Aby som povedal pravdu, také pomyslenie je pre prirodzeného človeka prijateľnejšie, ako predstava večného pekla. Ale v Biblii nič podobné nenájdeme. Sám Pán Ježiš rozlišuje dve miesta a poukazuje na kontrast večnej existencie ľudstva po Božom súde:

Matúš 25:46 ... A títo (nespravodliví) pojdú do večného trápenia, ale spravedliví do večného života.

Apoštol Pavol berie tieto dve skutočnosti doslovne a nijako sa s tým netají. V oboch prípadoch vidíme, že večné muky a večný život znamenajú, že nejde o nič dočasné, alebo pominuteľné.

Súčasťou večného života je nesmrteľnosť a pokoj. Večný život sa týka nielen novej existencie, ale aj novej kvality života v Božej prítomnosti. Pán Ježiš opisuje túto kvalitu nasledovne:

Ján 17:3 A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.

Večný život začína v okamihu, kedy spoznáme Boha skrze vieru v Pána Ježiša. Poznanie a viera sa počas pozemského života prehlbuje, ale svoj vrchol dosiahne až na večnosti. V okamihu, keď budeme stáť v Božej prítomnosti, budeme navždy oslobodení od moci hriechu. Apoštol Pavol kvalitu večného života popisuje štyrmi slovami: sláva, česť, neporušiteľnosť a pokoj.

Sláva sa týka nádeje všetkých veriacich, ktorí budú uvedení do svätosti Božích detí, aby na nich mohla byť zjavená Božia sláva.

Česť je podobná sláve, ale je zameraná na Božiu svätosť v kontraste večného zatratenia nehodných. Ide o to aby sme počuli: "Správne, sluha dobrý a verný, ... vojdi a raduj sa v sláve u svojho pána." Všetka sláva a česť, ktorú v nebi dostaneme, nebude zameraná na nás, ale bude okamžite premenená na chválospev vzkriesenému Baránkovi:

Zjavenie 4:11 "Hoden si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci, a pre tvoju vôľu sú a boly stvorené."

Nesmrteľnosť sa týka telesného vzkriesenia, kedy dostaneme nové telá, ktoré nebudú podliehať chorobám, starnutiu ani smrti. Ako apoštol Pavol hovorí,že tí ktorí vytrvajú až do konca, získajú večný život.

Pokoj je odkaz na to, že "mier s Bohom a pokoj srdca a mysle bude vládnuť celú večnosť". Už nás nebudú sprevádzať, ani prenasledovať žiadne konflikty. Tak, ako hovorí Pavol v liste Kolosenským 3:4:

"… a keď sa zjaví Kristus, náš život, vtedy sa aj vy s ním zjavíte v sláve.".

Ale Pavol sa tiež zmieňuje o inom, večnom ľudskom osude a tým je:

Večný hnev a trest pre tých, ktorí sa vzpierajú pravde (2:8-9).

Hnev sa týka Božej odplaty za hriech, pred ktorým ľudstvo neustále varuje. V Rim. 12:19 je napísané:

"Nie sami sa pomstiac, milovaní, ale dajte miesto hnevu, lebo je napísané: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán.

Trest, pred ktorým nás Písmo varuje sa týka večnej záhuby bezbožných a všetkých tých, ktorí konajú zlo:

2 Tesalonickým 1:8-10 …tým, ktorí neznajú Boha, a tým, ktorí neposlúchajú evanjelia nášho Pána Ježiša Krista, 9 ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie, preč od tvári Pánovej a od slávy jeho mocnosti, 10 keď prijde, aby bol oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých, ktorí uverili (lebo sa uverilo nášmu svedoctvu u vás), v ten deň.

Písmo používa často hrôzu naháňajúce ilustrácie a varovania pred realitou útrap pekla, ale mnohí dávajú svojim postojom najavo, že ničomu takému neveria. Preto Pavol opakovane hovorí, že každý bude stáť pred Bohom, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou, kto sa bude radovať z večného života v nebi, alebo trpieť v pekle. V pekle sa každému splní jeho prianie - bude mať konečne od Boha pokoj a zostane od neho naveky odlúčený. A toto odlúčenie je neodvolateľné a nemenné.

Tiež si musíme uvedomiť, že

Boh bude nestranne súdiť každého podľa toho, ako v živote konal. Za zmienku stoja tri skutočnosti týkajúce sa Božieho súdu za skutky:

Učenie o súde a odmenách za skutky vychádza z Biblie. Nejde o žiadne vymyslené stanovisko pisateľa, alebo skupiny pisateľov, ktorí by tvrdili, že rozhodnutie, kde a ako strávime večnosť je závislé na človeku a jeho skutkoch, pretože spasenie je výsledkom len a len Božej milosti. Dobré skutky sú v živote kresťana dôležitým svedectvom a zrkadlom o osobnom vzťahu k Bohu a blížnym. Veriaci svojím konaním a správaním potvrdzujú svoju vieru a odhaľujú, čo je v nich v skutočnosti skryté. Podobne neveriaci svojim životným postojom demonštrujú svoju neveru pred Bohom i ľuďmi. Vypočujme si niekoľko veršov, ktoré túto jedinečnú pravdu potvrdzujú:

2 Korintským 5:10 Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, už či bolo dobré či zlé.

Galatským 6:7-8 Nemýľte sa Bohu sa nebude nikto posmievať. Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať. 8 Lebo ten, kto seje v svoje telo, z tela bude žať porušenie; a ten, kto seje v Ducha, z Ducha bude žať večný život.

Efezským 5:6 Nech vás nikto nezvodí prázdnymi rečami, lebo pre také veci prichádza hnev Boží na synov neposlušnosti.

Zjavenie 20:12 A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorily sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov.

Zjavenie Jána 22:12 A hľa, prijdem skoro a moja odplata so mnou, aby som odplatil jednému každému podľa toho, jaký bude jeho skutok.

Vidíme, že Písmo hovorí o tom, že Boh bude posudzovať skutky, tie ktoré sme v dobrej viere vykonali, aj tie, ktoré sme mali vykonať a nevykonali:

Pred súdnou stolicou bude stáť každý jednotlivec . Dôležité je, aby sme si uvedomili, že nebudeme súdení ako ľudstvo, alebo národ, ale každý jednotlivec dostane to, čo si zaslúži!

Súd bude nestranný, pretože Boh je spravodlivý. O tom svedčí mnoho veršov Starého zákona i Novej zmluvy. Apoštol Pavol pripomína Židom, že nebudú nijako zvýhodnení, len kvôli tomu, že sú deti Abrahámove. Boh nikomu nenadŕža; kto pôsobí zlo, či je to Žid, alebo Grék, bude po zásluhe potrestaný a rovnako tak, kto pôsobí dobro, najprv Žid, ale i Grék, môže od Boha očakávať ospravedlnenie. Je pravda, že Židia boli vyvolený národ, ktorý mal oveľa viac poznania a vedomostí, ako všetky ostatné národy, ale o to väčšia zodpovednosť im bola zverená! Podobne je to aj s kresťanmi dnes. Ak zostanú vlažní a ľahostajní k pravdám, ktoré im boli zverené a toto privilégium zanedbávajú, budú Bohom súdení prísnejšie.

Boh , sudca, rozhodne o tom, či skutky a motívy jednotlivca sú dobré, alebo zlé. Všimnime si, že Pavol rozdeľuje ľudí na dve skupiny:

A. Na tých, ktorí vytrvali v dobrých skutkoch pre Božiu slávu, česť a nesmrteľnosť až do konca. Tých čaká večné požehnanie. Vytrvalosť sa týka celoživotného záväzku a oddanosti, aj keď stojíme tvárou tvár protivenstvám a čelíme najrôznejším ťažkostiam a prekážkam. Vytrvalosť nie je dokonalosť, ale je to smer cesty, ktorá má cieľ.

B. Druhá skupina ľudí žije svojvoľne, Božou pravdou pohŕdajú, sú neposlušní a nespravodliví. Nekonajú z čistých pohnútok, ale podľa túžby a žiadosti tela. Apoštol Pavol o nich hovorí, že presadzujú seba, popierajú pravdu a podliehajú neprávosti a za to ich čaká hnev a trest (2:9) Nežijú pre Božiu slávu, ale sami pre seba a budú súdení za svoje skutky a motívy.

Vytrvať v dobrých skutkoch až do konca nie je v ľudských silách. Všetko dobré, čo je v nás, vychádza z Božej moci pre spasenie a skrze vieru v evanjelium. Božia moc na spasenie nemôže byť zmarená satanom ani žiadnym ľudským hriechom. On z nás vytvoril nové stvorenie, osvietil naše srdcia poznaním jeho.

Z toho všetkého, čo sme si povedali vyplýva, že všetko zlé, čo v živote vykonáme je naša vina a všetko dobré, čo v Jeho mene vykonáme, je Božia zásluha. On zmenil naše srdce a vložil do našich sŕdc nové túžby. To potvrdzuje skutočnosť, že naozajstná spásna viera ide ruku v ruke s dobrými skutkami. Ešte raz zdôrazňujem, že za dobré skutky nebude nikto spasený, spasení môžeme byť iba skrze vieru, a viera je Boží dar. V Kristovi Ježišovi sme sa stali Božími deťmi a z lásky a vďačnosti k svojmu Stvoriteľovi a Spasiteľovi konáme dobré skutky .

Efezským 2:8-10 Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, 9 nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. 10 Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie:

1. Ako povzbudíte kresťana, ktorý má o svojom spasení pochybnosti, pretože si myslí, že nie je dostatočne dobrý, aby mu Boh odpustil? Čo dobrého musí človek vykonať, aby mohol byť spasený?

2. Ako vysvetlíte verše z 2. listu Korinťanom 5:10, kde je napísané: „Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo robil vo svojom živote, či dobré, alebo zlé“ ?