List Rimanom

OPIS BOŽIEHO Evanjelia

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných úvah nad Božím slovom. Dnes pokračujeme v úvahách nad listom ap. Pavla Rimanom. Radi uvítame Vaše otázky a pripomienky k danej téme.

V predchádzajúcej relácii sme si povedali, že pôvodcom evanjelia je Boh. Evanjelium si nevymyslel nikto z ľudí, ani sám apoštol Pavol, ktorý pre nás zaznamenal niektoré časti. Evanjelium človeku pomáha odhaliť, ako má vyzerať správny vzťah medzi človekom, Bohom a Pánom Ježišom Kristom. Dnes sa zameriame na zvesť slova, ktoré sa týka zasľúbenia príchodu Božieho syna medzi nás:

Rimanom 1:1-4 Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha, 2 ktoré vopred zasľúbil skrze svojich prorokov vo svätých písmach 3 o svojom Synovi, pochádzajúcom zo semena Dávidovho podľa tela 4 určenom Synovi Božom v moci podľa ducha svätosti zo zmŕtvychvstania mŕtvych, o Ježišu Kristovi, našom Pánovi, …

Apoštol Pavol chce, aby sme Písmo prijímali ako sväté a inšpirované. Sám Boh považoval za nutné, aby proroci zaznamenali všetko, čo im bolo zjavené nielen pre nich samých a vtedajšiu generáciu, ale pre všetky nasledujúce generácie, aby sa podľa neho mohli riadiť. Pán mohol pokojne zoslať anjelov ku každej jazykovej skupine a etniku, aby im celú pravdu oznámil. Iste budete súhlasiť, že by to bolo účinnejšie, rýchlejšie a presvedčivejšie, než akékoľvek ľudské úsilie. Nikto by sa nemusel učiť jazyk ľudí, ku ktorým sa má evanjelium dostať. Nikto by nemusel Písmo prekladať. Ale Boh sa rozhodol, že sa ľuďom dá poznať skrze písané Slovo, ktoré nám bude slúžiť až do druhého príchodu Pána Ježiša Krista.

Evanjelium bolo zasľúbené skrze prorokov a Písmo sväté. Boh človeku odhalil podstatu evanjelia hneď po páde Adama. V knihe Gen 3:15 bolo povedané, že potomstvo ženy rozdrví hlavu Satana. Evanjelium bolo odhalené prostredníctvom starozákonného systému obetí, obzvlášť skrze Mojžišov zákon. Som dokonca presvedčený, že podstata evanjelia, ktoré ľudstvu oznamuje "že mzdou hriechu je smrť", bola zrejmá už Kainovi a Ábelovi. Vieme, že Boh prijal ako jedinú prijateľnú obeť za hriech krv obetného zvieraťa, nie prácu a úsilie ľudských rúk. Všade tam, kam preniklo písané Slovo evanjelia a zapustilo korene, ovplyvnilo kultúry národov, rodín a zmenilo životy jednotlivcov. Len prostredníctvom evanjelia pochopíme, prečo Boh žiadal Abraháma, aby obetoval svojho milovaného syna Izáka. Boh do tejto modelovej situácie sám zasiahol a Abrahámovi poskytol baránka, ktorý bol obetovaný namiesto Izáka. Abrahámova poslušnosť bola predobrazom toho, čo Boh doslovne naplnil skrze zasľúbenie vlastného syna, aby bol obetovaný za naše hriechy. V knihe proroka Izaiáša je nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že práve Ježiš je ten pravý Baránok Boží, ktorý bol obetovaný za naše hriechy a prestúpenia.

Ale poďme ďalej:

Božie slovo premenilo a premieňa myseľ ľudí tak, že žijú podľa právd, ktoré sú im zjavené. Väčšine z nás ani nepríde na myseľ, aké je to úžasné, že môžeme čítať Božie slovo v materinskom jazyku. Vážime si toho, že je nám tak ľahko dostupné?Riadime sa Písmom s náležitou úctou k jeho závažnosti a svätosti? Hľadáme v Písme nové a hlbšie poznanie Boha tak, ako sa nám v ňom zjavuje? Študujeme Písmo s naozajstným záujmom? Hľadáme v Písme odpoveď na všetky životné situácie? Ak nič z toho, čo bolo práve povedané o vás neplatí, mali by ste sa zamyslieť! Začnite, kým máte ešte čas. Nič nie je v živote človeka dôležitejšie ako poznanie Stvoriteľa.

Božie zasľúbenie v Starom zákone o tom, že ľudstvu pošle Spasiteľa sa naplnilo v Ježišovi Kristovi. Z tejto skutočnosti vyplýva niekoľko dôležitých záverov:

A. Boží syn existoval od večnosti, predtým, než sa narodil do ľudského tela, aby bol za nás obetovaný. Písmo doslovne hovorí:

Rimanom 8:3 Lebo to, čo bolo nemožné zákonu, nakoľko bol slabý skrze telo, to vykonal Bôh pošlúc svojeho Syna v podobnosti tela hriechu a príčinou hriechu a odsúdil hriech v tele,...

Ježiš zdieľal s Otcom slávu ešte predtým, než bol stvorený svet. Ježiš často hovorí o tom, že ho Otec poslal do tohto sveta. Len v Jánovom evanjeliu nájdeme 34 zmienok o tom, kým bol poslaný. Ježiš nebol len obyčajný človek, ktorý sa síce narodil neobyčajným spôsobom panne Márii, ani sa nestal Božím synom po tom, keď na neho zostúpil Duch Svätý. Boh Ježiša neadoptoval za svojho syna ani prostredníctvom krstu. Ježiš bol plne Bohom a dočasne sa stal aj človekom. Akékoľvek učenie, ktoré Ježišovi upiera plnosť Božej svätosti a bezhriešnej ľudskosti, je herézia. Ježiš je Boží jediný a jedinečný Syn, od večnosti neoddeliteľný od Otca v úlohe druhej osoby Božej trojjedinosti. Komentátor Martin Lloyd Jones poznamenáva, že učenie budhizmu sa zaobíde bez osoby Buddhu; on sám nie je pre toto náboženstvo nevyhnutne nutný. To isté môžeme povedať o väčšine náboženských systémov, okrem kresťanstva. Bez Krista kresťanstvo stráca zmysel a svoje opodstatnenie.

B. Proroctvo, že sa Boží syn telesne narodí z rodu Dávidovho, že sa narodí z panny Márie v chatrnej stajni potvrdzuje jeho človečenstvo. A nielen to, ako Boží Syn bol odmietnutý ľudom Izraela a bol ukrižovaný židovskými náboženskými vodcami. Na kríži telom umieral ako človek, ale Duchom umieral ako Boží syn.

C. Ježiš bol telom z Dávidovho potomstva, ale z moci Ducha svätosti nám bol skrze vzkriesenie predstavený ako Mesiáš a Spasiteľ. Ježišove pozemské meno "Yahweh" znamená, že nás spasí. Kým meno "Kristus znamená, že je Mesiáš alebo „Pomazaný". Oboje oznámil anjel Jozefovi pred Ježišovým narodením:

... a porodí syna a nazveš jeho meno JEŽIŠ, lebo on zachráni svoj ľud od ich hriechov. (Matúš 1:21)

Ježiš Kristus sa nenarodil len preto, aby ľudstvu ukázal ako viesť lepší, spokojnejší a plnší život, ani preto aby človek dosiahol plný intelektuálny a duchovný potenciál, ktorý je v jednotlivcoch skrytý. Prišiel predovšetkým preto, aby tých, ktorých mu Otec dal, zachránil pre večnosť a v pozemskom živote vyslobodil od hriechov. Keď hovoríme o Božom zasľúbení o Pomazanom, ktorý bude vládnuť na Dávidovom tróne nad Božím ľudom, hovoríme aj o svojej večnosti. Ak si, milý poslucháč, ešte nepoznal a neprijal Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa a vysloboditeľa z otroctva hriechu a prichádzajúceho Božieho súdu, potom ho vôbec nepoznáš! Kto nie je na večnosť pripravený, zostane naveky oddelený od svojho Stvoriteľa.

Apoštol Pavol používa vo svojich listoch meno Kristus viac ako 370x z celkového počtu okolo 520, s ktorými sa v Novej zmluve stretneme. Z toho sa vyskytuje v liste Rimanom 65x. Pavol používa meno Kristus ako pomenovanie nášho Pána, aby zdôraznil Jeho autoritu. Ďalšie meno, alebo skôr titul, ktorý v súvislosti s Božím Synom používame je výraz "Pán". To je výraz, ktorému zodpovedá sväté meno "Yahweh". To v gréckom origináli Novej zmluvy vyjadruje nielen zdvorilú formu oslovenia, ale môže byť použitý aj v zmysle Boh. Preto ranná cirkev tak často vyznávala, že "Ježiš je Pán". Apoštol Pavol rád používal celý titul a význam tohto mena, v zmysle, že "Ježiš je náš Pán". Tento titul použil 68x, v porovnaní so zvyškom textu celého Nového zákona, kde nájdeme výraz "Ježiš je Pán" len 19x.

Ak používame meno Pán Ježiš, či Pán Ježiš Kristus, majme na pamäti Jeho zvrchovanú a nikým neobmedzenú moc nad nami. Plnosť mena Jeho Božstva nám pripomína, že je absolútnym Pánom a vlastníkom nášho života. Keď oslovujeme Ježiša "Pane alebo Pán" znamená to, že vyznávame, že len On je hlavou cirkvi a rodiny Božích detí, že je zvrchovaný vládca na nebi aj na zemi. Je náš Boh a Otec; len skrze Pána Ježiša Krista sa stávame súčasťou Božej rodiny a to je náš celoživotný záväzok a údel. Keď voláme „Ježiš je Pán" malo by to vždy znamenať, že z hĺbky duše veríme, že On je pomocníkom bezmocných a zástancom tých, ktorí nemajú žiadneho iného ochrancu a zástancu. To tiež znamená, že k Nemu hľadíme ako k jedinej a absolútnej autorite nad každou oblasťou nášho života, nad každou myšlienkou a každým činom, či skutkom. Keď volám alebo vyslovím meno Pán Ježiš, uvedomujem si, že On je Kráľ kráľov, ktorému vzdávam všetku česť, slávu a podriadenosť. Keď mám na perách slová "Pán Ježiš", malo by to pre mňa znamenať, že On je svätý, ktorého chcem svojím životom uctievať, nasledovať a oslavovať. Preto je neprípustné, aby ktokoľvek bral Božie meno nadarmo!

Skôr, než ukončíme dnešnú úvahu, chceme dať každému príležitosť k zamysleniu:

Evanjelium nie je primárne o tom, že vám Ježiš môže pomôcť nájsť životné šťastie a spokojnosť. Je to dobrá novina samotného Boha a je o Bohu. Týka sa Jeho Syna, ktorý hoci existuje od večnosti, v poníženosti prišiel z neba na zem, aby sa telesne narodil. Sám seba obetoval na kríži, Otec ho vzkriesil z mŕtvych a v oslávenom tele vystúpil na nebesia.

To, čo sme si dnes povedali, nerieši otázku, či nám Pán Ježiš zabezpečí šťastnejší a spokojnejší život, ale aj na základe povedaného, skúste odpovedať na niekoľko otázok:

„Môžete povedať s istotou, že poznáte Ježiša ako svojho Spasiteľa a Pána? Poznáte správnu odpoveď na otázku "Kto je Pán Ježiš“? Je to večný Boží Syn, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby bol vyvýšený ako Pán"? Ak je vaša odpoveď kladná na tieto dve otázky, potom sa uistite tiež o tom, že je váš Spasiteľ a Pán! Ak si nie ste istí, prečítajte si list Rimanom, z ktorého čerpáme myšlienky pre tento program.

Na záver dve otázky k zamysleniu:

1. Prečo je dôležitejšia otázka "Kto je Ježiš" ako tá "či ma môže urobiť šťastným?" K čomu je správna odpoveď užitočná, keď svedčíme ostatným?

2. Niektorí ľudia sú presvedčení, že stačí prijať Ježiša ako svojho Spasiteľa, bez toho aby sa Mu úplne vydali a podriadili ako svojmu Pánovi. Prečo nie je taký postoj správny?