List Rimanom

DOBRÁ NOVINA PRE VŠETKÝCH - Rim 10:11-15

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Milí poslucháči, vitajte pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom. Teší nás Váš záujem o tieto teologicky náročné témy. Vaše reakcie mailom, SMS-kami, či telefonátmi sú pre nás veľkým povzbudením do ďalšej práce.

V predchádzajúcich programoch sme venovali pozornosť správnym a nesprávnym cestám k Bohu; poukazovali sme na skutočnosť, že veľakrát nábožensky založení ľudia nemusia prísť ku spaseniu, pretože sa vydali vlastnou cestou. Večnosť bez Boha je až príliš častým koncom ľudského života. Každodenná realita potvrdzuje, že viac ľudí strávi večnosť bez Boha, ako s ním. Aj keď je evanjelium tá najlepšia Dobrá novina na svete, nie je dobrou novinou pre všetkých. Asi dve miliardy svetovej populácie, teda asi 1/3 obyvateľov našej planéty, evanjelium ešte vôbec nepočula. Podľa misijných štatistík je na svete takmer sedemnásť tisíc etnických skupín, z toho asi sedem tisíc patrí k tým, ktorí sú označovaní ako evanjeliom nezasiahnuté etniká. Asi 2/3 z nich sú skupiny väčšie ako 50 000 obyvateľov. Preto je dôležité, aby dobrá novina o spasení, ktorá je určená všetkým, mohla byť hlásaná naozaj všetkým.

Ako sme povedali, Aj keď je evanjelium tá najlepšia Dobrá novina, nie je dobrou novinou pre tých, ktorí považujú Ježiša Krista len za múdreho učiteľa morálnych zásad, ale riadia sa predovšetkým svojím rozumom a svoju budúcnosť bez Boha, neriešia. Preto je dôležité, aby dobrá novina o spasení nezostávala skrytá vo vnútri cirkví, aby sme si ju nenechávali pre seba, ale odovzdávali ju ďalej.

Aj keď je evanjelium tá najlepšia Dobrá novina, nie je dobrou novinou pre tých, ktorí žijú v hriechu, svoje hriechy neľutujú a neodvracajú sa od nich. Preto je dôležité, aby dobrá novina o spasení bola svetlom aj v temných zákutiach ľudskej bezbožnosti. Bezbožný životný štýl je nezlučiteľný so spásonosnou vierou. Z uvedených skutočností vyplýva, prečo je nadovšetko dôležité nielen to, aby mohol evanjelium počuť každý, ale aby každý, kto ho počuje, nepochyboval o interpretácii toho, čo Písmo o spasení hovorí. Práve o tom bude dnešné zamyslenie. Ako vždy, najskôr si vypočujeme sprievodné verše:

Rimanom 10:11-15 lebo Písmo hovorí: `Kto v neho verí, nebude zahanbený. '12 Nie je rozdielu medzi Židom a Grékom: Veď je jeden a ten istý Pán všetkých, štedrý ku všetkým, ktorí ho vzývajú, lebo 13` každý, kto vzýva meno Pánovo, bude spasený '. 14 Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o kom nepočuli? A ako môžu počuť, ak nie je tu nikto, kto by ho zvestoval? 15 A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Je predsa napísané: `Ako vítaný je príchod tých, ktorí zvestujú dobré veci!

Z predchádzajúcich zamyslení vieme, že apoštol Pavol sa obracia nielen na tých zo židov, ktorí už evanjeliu uverili, ale má na srdci aj tých, ktorí ešte vzdorujú, alebo blúdia. Podstatou dobrej noviny o spasení je skutočnosť, že:

Základnou potrebou každého človeka je, aby bol spasený, inak ho čaká Boží súd. Pretože každý človek je hriešnik, mal by byť s Bohom zmierený skôr, než zomrie. Na to by sme mali vždy pamätať pri stretnutí s ľuďmi, ktorí sú podľa svetských meradiel vzorní, obetaví a žijú príkladným životom. Nie sú hodní nášho zavrhnutia ani kritiky, ale súcitu a trpezlivosti. Aj oni potrebujú počuť, že aj keby dostali od sveta Nobelovu cenu mieru, čestné miesto v nebi tým nezískajú. Potrebujú počuť, že cesta k zmiereniu s Bohom vedie cez kríž Pána Ježiša Krista. Sudcom nie je nikto z ľudí, Sudcom je sám Stvoriteľ. Našou úlohou je, aby sme poukazovali na Božiu svätosť, lásku, milosrdenstvo, ale aj spravodlivosť. Božia spravodlivosť umlčí každé ústa, ktoré si zakladajú na vlastnej ľudskej spravodlivosti.

Všetci ľudia bez rozdielu potrebujú počuť dobrú novinu o tom, že kto verí v Pána Ježiša Krista, nebude pri poslednom súde zahanbený (11).

Každý z nás, keby nebolo Božej milosti, by skôr alebo neskôr stál pred svojím Stvoriteľom zahanbený. Pred Bohom nezostane skrytý jediný hriech, jediná zlá myšlienka, jediná nepravda a ani jediný podvod. Ale podstatou dobrej noviny je, že naše hriechy už nie sú uložené v pamäti nebeského trestného registra. Boli vymazané a boli spolu s Kristom pribité na kríž. Trest bol vykonaný. My sme boli vykúpení a každý, kto sa stal vlastníctvom nového Pána, je bez viny. Jeho register je čistý a súdený nebude. Každý, kto bol vykúpený a ospravedlnený Božím spravodlivým súdom v Kristovi, pristupuje pred Božiu tvár ako svätý, nepoškvrnený a bez úhony. To nás zaväzuje, aby sme aj my zvestovali Dobrú novinu o spasení všetkým, ktorých nám Boh postaví do cesty. Veríme a nepochybujeme o tom, že hĺbka Božieho milosrdenstva, múdrosti a vševedúcnosti je úplne iná, ako všetky ľudské súdy a cesty. Obeť na kríži priniesla zmierenie tým, ktorí boli Bohu odcudzení a ktorí boli nepriateľskí svojím zmýšľaním aj skutkami. On nás obohacuje a svoju slávu v nás rozhojňuje. Dáva nám všetko, čo potrebujeme, podľa svojho bohatstva a slávy v Kristovi Ježišovi, tak, ako hovorí ap. Pavol v liste Filip.4:19:

Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša.

Všetci ľudia potrebujú počuť, že je len jedna cesta k spáse a tou je viera v Pána Ježiša Krista. Apoštol Pavol opisuje cestu spasenia rôznym spôsobom, ale vždy v rovnakom zmysle: Kto v neho verí a každý, kto vzýva Jeho meno. Tieto rozdiely ďalej rozvádza, keď hovorí, že aby mohli veriť, potrebujú počuť. Veriť v Krista znamená, že prestávaš veriť sám sebe, svojim schopnostiam, svojim zásluhám ako ceste k spáse. Kto volá, aby bol zachránený verí, že záchrancu potrebuje, pretože si uvedomil svoju beznádejnú situáciu. Uvedomil si svoju beznádejnú situáciu a to, že sa nemôže zachrániť sám. Ak Bohu niečo za záchranu sľubuje, akoby Pánovi vesmíru ponúkal úplatok. Príkladom nám môže byť colník, ktorý sa ani neodvážil pozdvihnúť oči k nebu a volal: „Bože, zľutuj sa nado mnou hriešnym“.

Pretože dobrá novina je určená pre všetkých, musíme ísť a všetkým ju zvestovať. (14-15) Apoštol Pavol odpovedá na rečnícku otázku, ako sa evanjelium zvestuje. Proces začína vypočutím, to znamená, že je vyslaný niekto, kto zvestuje dobré veci. Príjemcovia dobrej noviny najskôr počujú, potom Dobrej novine uveria a potom sú znovuzrodení. Kto je znovuzrodený a verí, je úplne zmenený na Božiu podobu.

Aké povinnosti vyplývajú pre toho, kto prijal a uveril tejto dobrej správe?

1. My všetci, ktorí sme dobrú novinu počuli, máme sa usilovať a podieľať sa na tom, aby aj ostatní mali možnosť evanjelium počuť.

Zdieľanie evanjelia, misijné zameranie kresťanov je dôležitou zložkou osobného aj zdravého rastu cirkvi. Ak bola spásonosná milosť preukázaná nám, o to viac sa máme modliť za tých, ktorí ju ešte nepočuli a za tých, ktorí sú pre túto službu povolaní a oddelení. Spolu s nimi znášajme bremeno služby. Podporujeme ich úsilie nielen modlitbou, ale aj finančne.

2. Ten, kto je vyslaný a poverený s kráľovskou autoritou hlása dobrú novinu o Božom Synovi.

Preklad z gréčtiny pre označenie „evanjelizátor“ vychádza z autority kráľa, aby vo funkcii posla, zvestovateľa, kuriéra, doručil kráľovo oznámenie. Posol nehlása len to, čo by mohlo poslucháčov zaujať a potešiť. Každý evanjelizátor musí poslucháčom povedať, že sa previnili proti Svätému Bohu, sú pod jeho súdom a že potrebujú uveriť Dobrej novine evanjelia. Nositelia Dobrej noviny sa vystavujú nebezpečenstvu, že ich nahnevaní poslucháči pre nepochopenie môžu zosmiešniť, vyhnať alebo dokonca aj zabiť.
3. Tí, ktorí posla počujú, musia rozumieť tomu, čo hovorí. Posol musí hovoriť k ľuďom zrozumiteľným jazykom a vedieť, s kým má tú česť. Posolstvo kríža je vo svojej podstate pre tzv. dobrých a samospravodlivých ľudí nepríjemné oznámenie. Ale tých je väčšina. Možno uznajú, že nie sú dokonalí, ale len málokto si pripustí, že sú takí hriešni, že by si zasluhovali Boží trest. Bez poznania a zjavenia Božej svätosti sotva niekto pochopí vlastnú hriešnosť a stratenosť. Posol Dobrej noviny sa musí spoliehať na to, že im Duch Svätý otvorí uši, aby túto spásonosnú pravdu pochopili. Ap. Pavol hovorí v 1. Kor. 2:14 :

„Prirodzený človek nemôže prijať veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich chápať, pretože sa dajú posúdiť len Duchom.“

Na svete sú milióny ľudí, ktorí evanjelium ešte nepočuli. Existuje africké príslovie, ktoré hovorí: „Horší zločin ako vražda je to, keď v púšti vieš, kde je voda, ale zatajíš to.“ My vieme, kde voda je, máme tú najlepšiu dobrú novinu pre celý svet: Boh odpúšťa hriechy. Túto dobrú novinu si nesmieme nechať pre seba. Aj my v našej redakcii sa ju snažíme zvestovať všetkým vám, milí poslucháči. Veľmi si ceníme a máme radosť z toho, že mnohí z vás túto dobrú správu prijímajú s vďačnosťou. Svedčia o tom vaše reakcie a ohlasy. Ale vieme, že mnohí ešte túto dobrú správu neprijali a hlavne pre nich sme pripravili aj dnešné vysielanie. Ak Vás oslovilo, dajte nám o tom vedieť, ako sa to stalo, ako Vás Boh zmenil - pre naše vzájomné povzbudenie.

Na záver dve otázky na zamyslenie

1. Ako odpoviete niekomu na otázku: „Keď je na svete toľko miliónov ľudí, ktorí nikdy nepočuli evanjelium, ako ich môže Boh súdiť? Nie je to nespravodlivé?“

2. Ako odpoviete niekomu, kto Vám povie: „Verím, že je viac ciest k Bohu, nielen tá biblická. Na svete sú úprimní budhisti, hinduisti, židia aj moslimovia, všetci slúžia bohu, takže sa nakoniec všetci zídeme v tom istom nebi.“