List Jakuba

PREČO je uprednostňovanie zlá vlastnosť II..

Podrobnosti: Kategória: List Jakuba

Vitajte, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní série úvah nad listom apoštola Jakuba. Povedali sme si, že hlavným prínosom Jakubovo listu je dôraz , že kresťanská viera sa musí prejavovať skutkami.

Dnes pokračujeme v uvažovaní nad témou, prečo je uprednostňovanie a náklonnosť voči niektorým skupinám ľudí zlá vlastnosť.

Aj v dnešný programe bude mnoho biblických citátov, preto si môžete

pripraviť pero a papier, aby ste si mohli zapísať otázky na zamyslenie, ako aj biblické verše , ktoré pre nedostatok času nebudeme môcť citovať. Na úvod si vypočujme východzí biblický text z listu Jakuba 2. kapitola, verše 8 až 13. Prajeme vám požehnaný čas a vnímavé srdcia pri počúvaní.

Jakub 2:8-13

8 Dobre robíte, ak uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba!9 Ak však niekoho uprednostňujete, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z jeho prestúpenia.10 Veď keby niekto zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.11 Veď ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš! , povedal aj: Nezabiješ! A keď aj necudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon.12 Hovorte a konajte tak ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody!13 Bez milosrdenstva čaká súd na toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Milosrdenstvo však víťazí nad súdom

V minulej relácii sme sa zamerali na dva dôvody prečo je zaujatosť a uprednostňovanie jednotlivcov, alebo skupín v zbore zlé. Povedali sme si, že jednak to popiera Božiu zvrchovanosť, a po druhé, má to veľmi blízko k Božiemu nepriateľstvu, či jeho nepriazni. Dnes sa pozrieme na tretí dôsledok uprednostňovania vo vzťahu k blížnym. A tým je skutočnosť, že

l. Boží zákon je láska a ľudská zaujatosť lásku narušuje (8-9). Tým, že preukazujeme pozornosť úspešným a obľúbeným, nekonáme správne. Nemáme žiť podľa svetských hodnôt a meradiel, ale podľa pravidiel a zákona Božieho kráľovstva. Kráľovský zákon je pre nás zapísaný v Písme a podľa neho sa máme riadiť. Pri štúdiu Božieho slova máme vždy myslieť na to, ako ho môžeme prakticky použiť. Nový zákon v mnohom prevyšuje zákon starej zmluvy:

Leviticus 19:17-18

17 Neprechovávaj vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi. Dôrazne pokarhaj svojho blížneho, aby si jeho vinu nevzal na seba.18 Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého. Ja som Hospodin

V Novej Zmluve sa rovnaký verš o milovaní bližneho opakuje 6x v evanjeliách a takisto aj v knihe Rimanom 13:9 a Galatským 5:14. Súdy a posudzovanie hodnôt človeka nepatrí nám, ale Bohu. Súčasť Biblickej lásky k blížnym je spravodlivosť a nezaujatosť. Pozrime sa podrobnejšie na to, ako je to s láskou k Bohu a blížnym:

Mat. 22:37-39

37 A on mu odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.38 To je veľké a prvé prikázanie.39 Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.

Dnešná "kresťanská psychológia" prikázanie “milovať svojho blížneho” posunula do inej roviny - bežne sa vyučuje, aby sme mohli mať radi niekoho iného, najskôr sa musíme naučiť milovať sami seba. Z čoho by potom vyplývalo, že nejde o dve prikázania, ale o tri. V Biblii však nájdeme len dve prikázania:

(1) Miluj Boha a (2) miluj blížneho svojho. Sebaláska, sebectvo a ďalšie prirodzené vlastnosti, ktoré človek má, nie sú nutné k tomu, aby sme sa riadili Božími príkazmi. Biblia nám hovorí práve naopak:

Rím. 8:7

7 Pretože zmýšľanie tela je nepriateľstvom voči Bohu — nepodrobuje sa totiž Božiemu zákonu; veď sa ani nemôže.

Pretože budeme všetci súdení podľa Božieho zákona, máme žiť vo svetle prichádzajúceho súdu a preukazovať milosrdenstvo a ochranu chudobným a slabým. Možno si hovoríte: Rovnako ako tí, ktorým Jakub písal, ak som sa ani nezachoval nejlepšie voči niekomu, ide len o malé nedorozumenie, jednoducho na to nemám. Ak si myslíte, že nepatríte medzi hriešnikov, ktorí sa dopúšťajú manželskej nevery, alebo nikoho nezabili, a dodržujete prikázánie i svetske zákony, nepochopili ste Jakubove slová. Svojim postojom a správaním sa dopúšťate hriechu. Preto nám Jakub hovorí, že

2. Porušenie Božieho zákona na akejkoľvek úrovni je vážna záležitosť (pozrite si verš 11). Jakub nám odkazuje, že nikto nie je schopný zachovávať všetky prikázania. Dopustili by sme sa omylu, keby sme si mysleli, že všetky prikázania a zákony nie sú rovnako dôležité, alebo že všetky hriechy nie sú rovnako zlé. Boží zákon a prikázánia sú ako reťaz. Stačí aby sa zlomil jeden článok reťaze, a výsledok je rovnaký:

Mat. 23:23

22 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste to, čo je závažnejšie v zákone: spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba robiť, ale tamto nezanedbávať.

Jakub poukazuje na to, že porušenie hociktorého hriechu z nás urobí porušovateľa zákona. Nespoliehajte sa na slušnosť človeka, ktorý iba občas zhreší a dúfa, že Boh nad ním prižmúri oko. Keď porušíte zákon, keď niečo urobíte alebo neurobíte, čo by ste urobiť mali, ponesiete za to zodpovednosť. Jakub nám týmto chce povedať, že by sme nemali brať hriech predpojatosti, či zaujatosti voči ostatným ľuďom na ľahkú váhu.

Na druhej strane stoja veriaci, ako zákonníci, ktorí sú presvedčení, že MUSIA dodržovať každé prikázanie. Majú zoznam aktivít, ktoré sa môžu a ktoré sa nesmú vykonávať - obzvlášť pokiaľ ide o nedeľu. Aj ja som presvedčený, že by sme sa mali v tento deň zaoberať duchovnými aktivitami, namiesto kosenia trávy. Ale pokiaľ niekto pracuje v nepretržitej prevádzke alebo vo verejnom sektore a má službu, neodsuzujme ich. Keby sme trvali na zákone, súdili by sme lekárov, záchranárov, hasičov, políciu, zamestnancov elektrární, atď. Povinnosť dodržiavať starozmluvný sabat pominula, ale to neznamená, že nemáme dbať na deň odpočinku. Máme tráviť oddelený čas s Bohom i v spoločenstve s ostatnými kresťanmi. Je to pre naše dobro, duchovný rast a službu blížnym. Pokiaľ sa na deň odpočinku pozeráme z tejto perspektívy, bude pre nás potešením, a nie povinnosťou, že musíme všetko nechať a odsedieť si v kostole povinnosť počúvania Božieho slova.

------------------------

Jakub myšlienku zaujatosti uzatvára tým, že:

3. Máme hovoriť a konať tak, ako tí, ktorí majú byť súdení podľa zákona slobody. (pozrite si 2.kap.:12-13 verš). Jakub myšlienku rozdeľuje na dve časti a hovorí, že:

A. veriaci budú súdení zákonom slobody. Veď aj sám Ježiš povedal:

Jan 5:24

24 Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť.

Rovnako jasne hovorí aj apoštol Pavol v liste Rimanom:

Rimanom 8:1

1 A tak teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi.

Čaká nás súd. Boh vidí do nášho srdca a bude nás súdiť zákonom slobody. Naše hriechy však boli súdené a odobraté na kríži skrze smrť nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ale život a skutky veriacich budú súdené a hodnotené:

2 Korintským 5:10

10 Všetci sa totiž musíme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, aby si každý odniesol odplatu podľa toho, čo vykonal, kým bol v tele — či dobré, alebo zlé.

To, čo sme vykonali z lásky pre Krista a pre Jeho slávu, bude odmenené. To, čo sme urobili z našich sebeckých motívov, vyjde najavo ako bezcenné kupčenie. Aj keď sa veriaci nemusí báť Božíeho súdu, mali by mať stále bázeň pred Hospodinom:

1 Korintským 3:12-15

12 Ak však na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu,13 dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, pretože sa zjaví v ohni, a sám oheň preskúša dielo každého, aké je.14 Ak dielo, ktoré niekto postavil, vydrží, dostane odmenu.15 Ak niekoho dielo zhorí, utrpí škodu; sám však bude zachránený, ale tiež akoby cez oheň.

Už mnohokrát sme si povedali, že sme ospravedlnení len vierou v Krista, nie vlastnými skutkami; ale živá viera, poslušnosť a vernosť musí prinášať viditeľné ovocie a životné zmeny. Ľudia viery sa výrazne líšia od ľudí , ktorých popisuje ap. Pavol Timotejovi:

2 Timoteovi 3:2-5

2 Ľudia budú sebeckí, budú milovať peniaze, budú chvastaví, namyslení, rúhači, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní,3 neláskaví, neľútostní, ohovárači, nezdržanliví, bezohľadní, bez lásky k dobru,4 zradcovia, nerozvážni, vystatovační, viac milujúci rozkoše ako Boha.5 Budú mať výzor nábožnosti, ale jej moc budú popierať. Aj od týchto sa odvracaj.

Každý veriaci svojim časom príjme zásady, podľa ktorých sa bude riadiť. O to skôr nám Jakub hovorí, že ten, kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, nie je len povrchný a zábudlivý poslucháč, ale podľa toho čo počul a čo sa naučil, sa aj správa, a bude za svoje skutky odmenený. (1:25)

Nová zmluva nás nezaväzuje dodržovať zákon podľa pravidiel Starej zmluvy, ani konať dobré skutky, aby sme si spasenie zaslúžili, alebo sa Bohu zapáčili, ale preto, že prikázanie lásky je vpísané do našich sŕdc. Všetko čo robíme, robíme z lásky k Bohu a blížnym.

-------------------------------------

B. Tí, ktorí odmietajú preukazovať milosrdenstvo iným, tých čaká nemilosrdný súd. Avšak tí, ktorí preukazujú milosrdenstvo, budú omilostení. Milosrdenstvo víťazí nad súdom. Prvá časť sa týká neveriacich, a druhá časť zasa veriacich. Ten, kto preukazuje milosrdenstvo ostatným, ukazuje na uvedomie si toho, že bol sám omilostený. Milosť je podľa definíce niečo, čo sme si nezaslúžili, ale dostali sme to ako dar z Božej ruky. Milosrdenstvo plynie od Boha k nám a od nás by malo plynúť k ostatným. Časť textu, ktorá sa týka veriacich, hovorí, že tam, kde chýba milosrdenstvo, tam zrejme chýba aj pravá a činná viera. Boh skúma ľudské srdce a kde nie je láska a milosrdenstvo, tam ide iba o nábožensky založeného človeka a nebezpečný sebaklam. Taký človek sa v cirkvi objavuje skôr zo spoločenských dôvodov a k nadväzovaniu kontaktov.

To, čo sme si povedali ale vôbec neznamená, že veriaci budú v milosrdenstve dokonalí. Každý z nás stojíme pred Bohom ako dlžníci a spoliehame sa na milosrdenstvo v Kristovi, ktorý bol za nás odsúdený a potrestaný. Vžime sa do doby druhého príchodu Pána Ježiša Krista, keď započujeme Jeho hlas. Pán Ježiš sám o tom hovorí veľmi vážne a slová:

------------------------

Mat. 25:34-45

34 Potom kráľ povie tým po pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta.35 Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma,36 bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.37 Vtedy mu povedia spravodliví: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť?38 Kedy sme ťa videli ako cudzinca a prichýlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa?39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou?40 Kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.41 Potom povie aj tým po ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom.42 Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť,43 prišiel som ako cudzinec a neprichýlili ste ma, bol som nahý a nepriodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma.44 Vtedy mu aj oni odpovedia: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?45 Tu im on odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili.

Pre Božie milosrdenstvo nás Jakub varuje a nabáda, aby sme svoju vieru napľňali skutkami milosrdenstva a láskou.

Otázky k diskusii:

1. Akú rolu hrajú pocity vo vyjadrení kresťanskej lásky? Je biblická láska len skutky, alebo vyžaduje aj súcit, aby bola skutočná?

2. Keď Božie prikázania nemajú rovnakú váhu dôležitosti, prečo je to vážny priestupok, keď sa neriadime tými menej dôležitými?