John Piper odpovedá

Poslucháč menom Dávid sa pýta: „Pastor John, je dávanie desiatkov v dnešnej dobe vyžadované od všetkých kresťanov?“

Táto otázka je vlastne o vzťahu starozákonného zákona dávania k dnešnému kresťanovi, pretože všetci vieme, že v knihe Levitikus, v Deuteronómiu a v Numeri sa o desiatkoch učilo ako o povinnosti pre ľud zmluvy v Starom zákone. Otázka teda znie: Ako sa toto Mojžišovo ustanovenie vzťahuje na nás v novej zmluve dnes. Je to veľká a vážna otázka. Myslím tým, že o tejto téme sa píše kniha za knihou. Ale ja vám dám iba jednoduchú odpoveď a poviem, aký je k tomu môj postoj.

Nová zmluva, starý zákon?

V liste Rimanom 7:4-6 je napísané :
Tak aj vy, bratia moji, zomreli ste Zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu. Lebo keď sme boli v tele, pôsobili v našich údoch hriešne vášne vyvolané Zákonom, aby sme smrti prinášali ovocie. Ale teraz sme boli oslobodení od Zákona, pretože sme zomreli tomu, čo nás zväzovalo, takže teraz slúžime novým spôsobom Ducha, a nie starým spôsobom litery.

Alebo list Galatským 2,19: „Ja som však skrze Zákon umrel Zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som ukrižovaný.“

Alebo Efezanom 2,15: Veď on je náš pokoj, keď oboch spojil v jedno a svojím telom zbúral rozdeľujúci múr nepriateľstva, keď zbavil platnosti Zákon prikázaní s jeho nariadeniami, aby v sebe z dvoch stvoril jedného nového človeka a nastolil pokoj

Alebo Rimanom 6,15: „Čo teda? Máme hrešiť, lebo nie sme pod zákonom, ale pod milosťou?“

Moja odpoveď teda znie, že v novej zmluve, v novom vzťahu k Bohu skrze Mesiáša, ktorý pre nás naplnil zákon, nie sme pod zákonom. Zákon nie je nástroj a hlavný spôsob, ktorým sa približujeme k Bohu, ani spôsob, ktorým nachádzame silu robiť a rozlišovať to, čo sa Bohu páči. Na jeho miesto nastúpilo to, čo Pavol dvakrát nazýva Kristovým zákonom. „Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon“ (Gal 6: 2).

Alebo ako sa píše v 1 Kor 9,21:
„Pre tých, čo sú bez Zákona, stal som sa ako ten bez Zákona, aby som získal tých, čo sú bez Zákona — aj keď pred Bohom nie som bez Zákona, lebo som pod Kristovým zákonom.“

Nie je to teda tak, že by sme sa nechali unášať bez akejkoľvek opory vedenia Božím zákonom. Kristus je naším orientačným bodom, tým, kým bol, tým, čo učil, a čo hovorí Kristov zákon.

A Kristov zákon, teda zákon lásky, napĺňa starozákonné prikázania.
Rimanom 13,8: „Nikomu nebuďte nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, lebo kto miluje blížneho, naplnil Zákon. Veď prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nepožiadaš a ak je nejaké iné prikázanie, sú zhrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“

Myslím si teda, že tým sme sa odvrátili od dodržiavania zákona ako dominantného, určujúceho, primárneho spôsobu, akým sa približujeme k Bohu, ku Kristovi a k Duchu Svätému. Je to nová cesta. Potom sa vynára otázka: Kam patrí platenie desiatkov? Ak si zoberieme desiatok ako konkrétny príklad zákona, kam zapadá?

Pastieri, leviti a desať percent

Vieme, že dávanie desiatkov bol spôsob podpory levitov. Leviti nemali žiadnu pôdu. Nedostávali dedičstvo a spôsob, akým sa tento kmeň podporoval, spočíval v tom, že všetci ostatní boli zdanení. Konkrétne mali dať desiatok z príjmu a potom ho priniesť levitom, ktorí žili z desiatkov ľudu. Všeobecne by sa dalo povedať, že to bol spôsob podpory zmluvného náboženského systému tej doby.

Takže na mieste by bola aj otázka, či by sme takto nemali podporovať náš zmluvný systém Cirkvi aj dnes? Pretože vieme, že Nová zmluva hovorí, že pastieri v cirkvi by mali byť podporovaní. „Veď Písmo hovorí: Mlátiacemu volovi nedávaj náhubok a Hoden je pracovník svojej mzdy. (1 Timoteovi 5, 18). „Starší, ktorí svoju službu konajú dobre, sú hodní dvojnásobnej odmeny; najmä tí, čo sa usilovne venujú slovu a vyučovaniu. (1 Tim 5, 17).

Vieme teda, že Pavol navrhoval, že pastieri by mali byť platení, ak sa celý život venujú vyučovaniu evanjelia. Vyplýva z toho teda, že by sme mali dávať desiatok? Apoštol Pavol to rieši nasledovne: „Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2 Kor 9, 7). Zdá sa, akoby Pavol horlil za dávanie peňazí nie pod nátlakom, nie neochotne, ale radostne.

Väčšia zmluva, väčšie dávanie

Nakoniec, ako rád hovorí Don Carson, naše bohatstvo v Kristovi vo vzťahu v Novej zmluve a naše oslobodenie od hriechov by sme si mali ceniť tak vysoko, že dávanie by nám malo spôsobovať radostnú vďačnosť. Ježiš povedal, že blaženejšie je dávať ako prijímať (Sk 20, 35). A dávanie oslobodzuje od lásky k veciam a závislosti od hmotných vecí. Dávaním vyjadrujeme, že máme cennejší zákon a cennejšiu zmluvu, ako mal ľud starej zmluvy. S pohľadom na Krista je všetko, aj dávanie omnoho cennejšie.

Za 33 rokov som kázal o desiatkoch dva, alebo trikrát. O dávaní a obetovaní som hovoril často. Ale čo sa týka desiatkov, keď som o tom hovoril, myslím, že podstata bola takáto: Bratia a sestry, prečo by sme chceli našu vďačnosť prejavovať menej? Myslím, že človek, ktorý hovorí: „Musím dať“, okamžite vstupuje do zlej pozície, do zlého vzťahu k vďačnosti. V novej zmluve je všetko väčšie. Máme lepšie zasľúbenia, lepšiu zmluvu – ako sa píše sa v liste Hebrejom. Prečo by aj naša obeta, naše dávanie, naša vďačnosť nemohli byť lepšie, ako starozákonné príkazy?