John Piper odpovedá

Dostali sme zaujímavú otázku: Pastor John, môže sa hriešnik kajať a byť spasený v posledných chvíľach pred smrťou?

Predtým, ako dáme odpoveď na túto otázku, musíme sa spýtať: „Ktorý hriešnik?“ Možno sa vám táto otázka zdá zvláštna. Hriešnik, ktorý sa môže úprimne kajať, úprimne veriť Bohu, úprimne sa zmeniť na Kristovho nasledovníka, hriešnik, ktorý hlboko ľutuje premárnený život a dáva prednosť Kristovi pred svetom - to je jeden druh hriešnika, ktorý sa môže pokúsiť o pokánie.

Vzkriesenie z mŕtvych

Ale je len málo pravdepodobné, že niekto, kto celý život odkladá pokánie a miluje hriech, aby sa niekedy na konci života stal takým hriešnikom, ktorý sa úprimne kajá, úprimne miluje Ježiša, úprimne nenávidí hriech a úprimne ľutuje svoj hriešny život. Omyl, ktorého sa mnohí dopúšťajú, keď uvažujú o možnosti odovzdať sa Kristovi na smrteľnej posteli, spočíva v tom, že si myslia, že je to ako lusknúť prstom, že je to ako rozhodnúť sa či chcem alebo nechcem jesť. Nie je to tak. Nemôžete si vybrať, či chcete vstať z mŕtvych. Nemôžete si vybrať, že prestanete milovať svet, najmä keď ste ho milovali osemdesiat rokov.

Zaujímalo by ma, či ľudia, ktorí uvažujú o tejto možnosti a premýšľajú o nej, čítali List Rimanom 8,7: „Pretože zmýšľanie tela je nepriateľstvom voči Bohu — nepodrobuje sa totiž Božiemu zákonu; veď sa ani nemôže.“ Preto ak sa chcete spýtať: Môže sa hriešnik v okamihu smrti kajať? Tak sa pýtam : „Ktorý hriešnik?“ Telesný hriešnik nemôže. A nemôže nie preto, že by mu to Boh nedovolil, ale telesný človek nemá v sebe silu zmeniť sa. Nemôže. Miluje viac telo ako Boha. Alebo text 1 Kor 2,14 hovorí : „ Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne.

Ak si teda človek myslí, že môže prísť k tomu okamihu v živote a jednoducho lusknúť prstami a povedať: „No, teraz môžem prestať byť človekom v zajatí tela, prestať byť človekom zotročeným hriechom,“ tak taký človek nemá na to silu ani slobodu. Nemôžu len tak sám od seba stať sa iným človekom po rokoch a rokoch života bez Boha. Človek môže mať v sebe vybudované zatvrdnutie, po ktorom s ním Boh už nebude komunikovať.

Pamätám si, ako môj otec ako dieťa o tom kázal mladým ľuďom a rozprával príbehy mladých ľudí, ktorí odchádzali z jeho bohoslužieb so slovami: „Možno neskôr, pán pastor, možno neskôr sa začnem vážne zaoberať Ježišom,“ a cestou domov ich zrazil vlak a zomreli. A ja som sledoval, ako otcovi tečú slzy po tvári, pretože to bol skutočný príbeh, o ktorom hovoril na jednej zo svojich misijných ciest.

Milosrdenstvo v poslednej hodine

Ale otázka, ktorú si možno takýto človek kladie, znie: Ak má moja mama osemdesiat rokov, môže byť zachránená? Ak má o dva dni zomrieť a je napojená na dýchací prístroj, môže byť zachránená, keď žila v hriechu celý život? A odpoveď na túto otázku znie: Zlodej na kríži žil celý svoj život v hriechu a v posledných hodinách svojho života sa pozrel na Ježiša a povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, prosím.“ A Ježiš sa naňho pozrel a povedal: „Dnes budeš so mnou v raji“ ( Lukáš 23, 42 - 43).

To sú naozaj sladké slová pre človeka, ktorý prežil celý svoj život v hriechu a teraz naozaj, naozaj ľutuje, že ho premárnil. A dôvod, prečo je možné, aby bol človek v dvanástej hodine spasený, je ten, že „iba milosťou môžeme byť spasení skrze vieru. A to nie je naše vlastné dielo, ale je to Boží dar. Nie je to výsledok nášho snaženia, ani celoživotných skutkov, ani skutkov v posledných hodinách ‚aby sa nikto nemohol chváliť‘ (Takto sa hovorí v liste Ef 2, 8-9).

Ježiš povedal podobenstvo o robotníkoch vo vinici. Niektorí pracovali celý deň a niektorí len hodinu. A na konci dňa Ježiš v osobe majiteľa vinice im všetkým zaplatil za prácu rovnako. A keď sa ľudia, ktorí pracovali celý deň hnevali, Ježiš im povedal: „Nemám právo robiť s tým, čo mi patrí, ako chcem? Alebo mi zazlievate moju štedrosť?“ (pozri ev.Matúša 20). Inými slovami Ježiš hovorí: Som slobodný. Na konci dňa môžem ľuďom preukázať milosť, ak sa tak rozhodnem. Buďte teda radi, že ste dostali svoju mzdu. Ja dám každému čo chcem a komu chcem. Takže si myslím, že slovo pre nás všetkých v tejto súvislosti znie: Hľa, teraz je deň pre odovzdanie života Ježišovi, ak cítiš jeho volanie. Teraz je ten čas pre 14-ročného alebo 84-ročného. Teraz je deň spasenia (pozri 2 Kor 6,2).

V liste Židom 3:13 sa píše. „ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.

Takže ak otázka znie: Môže alebo chce Boh v poslednej hodine zachrániť skutočne kajúcich ľudí? Určite to môže. A určite aj zachráni. Ale otázka znie: Budeme schopní konať pokánie potom? Chcel by som všetkých upozorniť, že nemôžete predpokladať, že budete schopní konať pokánie v poslednej chvíli života, ak teraz odmietnete Ježišovo volanie.