John Piper odpovedá

Náš poslucháč Roland sa pýta: „Môžeme počuť Boží hlas, aj mimo písaných slov Biblie? Chce aj k nám Boh hovoriť počuteľne tak, ako hovoril k niektorým ľuďom v Biblii? Ak áno, pastor John, ako vieme, či počujeme práve Boží hlas a nie nejaký cudzí?

Jeho slovo žiari

Chcem, aby moja odpoveď vyznela pozitívne, a nie negatívne. Prvou a hlavnou vecou je povedať, že Boh naozaj hovorí a jeho slovo je živé a aktívne aj dnes. Nie je to mŕtve slovo. Ako sa o tom hovorí v liste apoštola Pavla Židom 4,12:
Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.

On dnes skutočne hovorí prostredníctvom inšpirovaných Písiem. Skutočne hovorí, a nielen zapísanými informáciami, ale aj prostredníctvom svojho Ducha:
„A Pán sa opäť zjavil v Šíle, lebo Pán sa zjavil Samuelovi v Šíle skrze Pánovo slovo“
(1 Sam. 3, 21).

To sa naozaj stáva. Boh sa zjavuje cez svoje inšpirované slovo, keď ho čítame s modlitbou a s očakávaním. To slovo v Biblii je istejšie ako čokoľvek, čo môžete počuť od niekoho mimo Biblie. Vychádzam z 1. listu Kor 14,37, kde sa píše:
Či od vás vyšlo Božie slovo, alebo k vám iba prišlo?37 Ak si niekto myslí, že je prorok alebo obdarovaný Duchom, nech vie, že čo vám píšem, je Pánov príkaz. Kto to neuzná, nebude uznaný.
To je úžasné.

Pavol hovorí: „Môžeš sa nazývať prorokom a hovoriť že dostávaš posolstvá od Boha, môžeš sa nazývať duchovným, ale ak niečo z toho, čo hovoríš nie je v súlade s tým, čo hovorím ja, nie si uznaný.“ To znamená, že mimo Biblie môžeme dostávať omylné, neisté informácie a posolstvá.

Vážte si slovo

V Biblii máme zaznamenané skalopevne spoľahlivé posolstvá. Sú v nej skryté poklady, opisuje sa v nej Božia sláva a Božie vlastnosti , ktoré sú pre nás nepochopiteľné.

Zdá sa mi nerozumné túžiť po menšom poznaní a menšom bohatstve mimo Biblie než po väčšom poznaní a bohatstve , ktoré ponúka Biblia a ktoré sme sotva ochutnali - nehovoriac o tom, že sme sa jeho bohatstvom ani nestihli úplne nasýtiť.

Musím povedať, že jednoducho mám Bibliu veľmi rád a viem, že po šesťdesiatich rokoch čítania Biblie som sa sotva dotkol povrchu jej slávy. Úprimne povedané, hnevá ma, že ja, aj ostatní ľudia túžime viac po veciach mimo Biblie, akoby tam bolo niečo lepšie, než po samotnej Biblii.

Verejný prístup

Avšak tak, ako poznám Bibliu, Boh s nami môže komunikovať aj mimoriadnym spôsobom aj mimo Biblie. Môže, a ak to robí. Mali by sme si to však overiť jeho večne platným a nemenným slovom a mali by sme to porovnávať podľa ľudí , ktorých životy ukazujú hlbokú, celoživotnú a oddanú vernosť Kristovi.

Existuje aj spoločenský rozmer skúšania všetkých vecí, ako povedal apoštol Pavol:
„Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte, ale všetko skúmajte; dobrého sa držte!
(1. Tesal. 5: 20-21).

Máme skúmať a porovnávať s Písmom to, čo počujeme. To čo počujeme nie je súkromná vec. Máme o tom hovoriť spolu s ostatnými a ak je to v súlade s Božím slovom, máme si to uchovať.

Upozornenie na našu túžbu

Na záver rada pre nášho poslucháča: Dávaj si pozor na túžbu počúvať rôzne hlasy. Ježiš varoval pred tými, ktorí hľadajú rôzne znamenia. Stál pred farizejmi a zákonníkmi a oni mu hovoria: „Učiteľ, chceme od teba vidieť znamenie.“ (Mat 12, 38).
Čo to znamená? Znamená to, že hlas Ježiša Krista - Božieho Syna – pre nich nebol dostatočný. Potrebovali niečo viac. Potrebovali viac cítiť, viac vidieť, viac počuť. Chceli viac. A Ježiš im to nechcel dať.

Myslím si, že dnes sa nachádzame v podobnej situácii, ako bola táto. O Božom Synovi počujeme viac, ako ľudia mohli kedykoľvek počuť v Ježišových časoch, pretože máme k dispozícii všetky štyri evanjeliá, a každý si ich vie prečítať, zatiaľ čo ľudia Ježišovej dobe to nemali, alebo to mali iba v útržkoch. Máme k dispozícii celé zjavenie, ktoré nám chcel Ježiš sprostredkovať, a to k nám hovorí vždy, keď čítame Bibliu.

Ak sa od toho odvrátime a povieme: „Ale ja potrebujem jasné znamenie. Potrebujem počuť hlas. Potrebujem, aby v lese padol strom, keď hovorím. Potrebujem zažiť niečo hmatateľné.“ Ak je tomu tak, potom sa staviame do pozície tých, ktorí neverili Ježišovi a žiadali znamenie.

Namiesto toho si myslím, že naše srdce by malo hovoriť tak, ako Pavol učil modliť sa Efezanom: "aby Boh dal Ducha múdrosti a zjavenia, aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal, aké je bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými a aká nesmierna veľkosť jeho moci pre nás, ktorí veríme tak, ako v nás pôsobí jeho mocná sila.
Preto, Otče, ak nevidím, ak nepočujem, zmiluj sa nado mnou a otvor mi oči.“

Nech nám všetkým znejú v mysli slová apoštola Pavla:
Preto aj ja, keď som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske ku všetkým svätým, neprestávam za vás ďakovať, keď vás spomínam vo svojich modlitbách, aby vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, keď ho poznávate, dal Ducha múdrosti a zjavenia, aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal, aké je bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými a aká nesmierna veľkosť jeho moci pre nás, ktorí veríme tak, ako v nás pôsobí jeho mocná sila. Tú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a posadil v nebi po svojej pravici nad každé kniežatstvo, moc, silu, panstvo a nad každé meno, ktoré sa spomína nielen v tomto, ale aj v budúcom veku. A všetko mu podrobil pod jeho nohy. Jeho však, ako hlavu nad všetkým, dal Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.
(Efez. 1, 16-23).