John Piper odpovedá

Je Ježiš jedinou cestou k spáse človeka? Tejto otázke sme sa venovali nedávno a z Písma sme zistili, že odpoveď je áno - bez prijatia Krista ako toho, ktorý zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych, nie je možné spasenie. Z tohto tvrdenia vyplýva druhá otázka , ktorú nám položil náš poslucháč: Ako vieme, či bol Ježiš skutočný, či skutočne žil a či bol Boh a človek zároveň?

Dovoľte mi, aby som vám ponúkol tri spôsoby, ako sa k tejto otázke postaviť. Vybral som tieto tri, pretože všetky sú pre mňa rovnocenné. Viem, že existuje viac spôsobov pre oprávnenú, opodstatnenú dôveru v Bibliu ako pravdivého svedectva o Kristovi, ako pravého Spasiteľa. Tieto tri však na mňa mali najväčší vplyv.

Uistenie o vzkriesení

Po prvé, apoštol Pavol považoval Ježišovo zmŕtvychvstanie za presvedčivý dôvod veriť tomu, čo Ježiš povedal. V Skutkoch 17, 30-31 sa hovorí:
„Boh už teda nehľadí na časy nevedomosti a teraz ľudí napomína, aby všetci a všade robili pokánie. Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil. Všetkým o tom poskytol spoľahlivý dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych.“

Autor Skutkov apoštolov teda považoval zmŕtvychvstanie za prostriedok, ktorým Boh dal svetu uistenie o jeho moci nad smrťou . Boh týmito slovami akoby hovoril: "Môj Syn, keď zomrel za hriechy ľudstva má moc vás aj ospravedlniť svojím vzkriesením." Potom k tomu pridajte 1. list Kor 15, kde Pavol tvrdí, že prví nasledovníci Krista mohli potvrdiť toto tvrdenie o vzkriesení, pretože žili tak, ako písal. V 1 Kor 15, 5 - 8 povedal:
Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina doteraz žije, niektorí však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a ďalej všetkým apoštolom. Nakoniec zo všetkých, ako nedonosenému, sa zjavil aj mne.

Uprostred tohto úryvku pridáva malú vetu: "Väčšina z nich ešte žije." Prečo to hovorí? Hovorí to preto, lebo tento list píše asi o 20 rokov neskôr, ako sa to stalo a všetkým tým ľuďom v Korinte hovorí: "Pozrite sa, ak chcete nasadnúť na loď a ísť do Antiochie alebo zísť do Cézarey a prejsť do Jeruzalema, nájdete tam veľa ľudí, ktorí videli Ježiša živého a vstalého z mŕtvych. Môžete si sami overiť ich svedectvá."

Toto je to, čo sa pri štúdiu histórie nazýva historická kontrola. Pavol tu nehovorí o rozprávke . Nehovorí na nejakej mytologickej hore Olymp, kde nikto nemôže skontrolovať nič z toho, čo hovorí. Hovorí priamo uprostred histórie, kde ešte žijú ľudia, ktorí boli do samotných udalostí zapojení. Takže prvý spôsob, akým Pavol opisuje svoje svedectvo a svedectvo o Ježišovi, je ten, že hovorí, že vstal z mŕtvych. Videl som ho. Spoznal som ho.

Klamár, blázon alebo Pán

Druhý prístup je ten, s ktorým mi pomohol C. S. Lewis. Pomohol tisícom ľudí vidieť tri pohľady na Ježiša. Ako klamára, blázna alebo Pána. Inými slovami, Lewis poukazuje na to, že ak čítate evanjeliá, nájdete tam Ježiša, ktorý hovorí tie najneuveriteľnejšie veci.
Napríklad v Jánovi 14,9 Ježiš hovorí: "Kto videl mňa, videl aj Otca." Lukáš 9,26 hovorí: "Lebo kto sa hanbí za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých anjelov."

V Matúšovi 10,37 sa píše: "Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden."
Alebo v Matúšovom evanjeliu 5 kapitole sa, hovorí: "Počuli ste, že v Starom zákone sa hovorí, ale ja vám hovorím. . . ." Tu si nárokoval na rovnakú, ak nie väčšiu autoritu ako Starý zákon.

V Jánovi 10,18 Ježiš hovorí: Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“

V Markovi 8,31 Ježiš vyučuje učeníkov: "Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych."

Alebo v Jánovi 8,58 uvádza: "Veru, veru, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, ja som."

To sú veci, ktoré zdôraznil C. S. Lewis. A keď ich čítate, musíte sa rozhodnúť, či je tento človek blázon, klamár, alebo je Pán. Keď spoznáte Ježiša – a tak to funguje u mňa - jednoducho nemôžete čestne povedať, že je klamár alebo že je šarlatán. Nemôžete povedať, že sa snaží ľuďom zakryť oči klamstvom o sebe. Preto sú ľudia postavení pred rozhodnutie , keď čítajú evanjeliá: Je tento človek pravdivý? Je to klamár? Je to blázon? A ak na nich pôsobí Duch Svätý, ľudia sa nedokážu prinútiť povedať: "Myslím si, že Ježiš je len obyčajný klamár". "Je to len obyčajný blázon."

Takto to pôsobí na mňa, keď premýšľam o Ježišovi, a o apoštolovi Pavlovi.

Keď si prečítam listy apoštola Pavla a vidím, že o Ježišovi tvrdí také veci, hovorím si: "No, buď bol Pavol klamár, alebo sa zbláznil, alebo má pravdu. V priebehu rokov som listy Pavla študoval a nemôžem sa prinútiť, aby som odmietol apoštola Pavla ako verného svedka.

Nie je to spôsob, akým žijeme všetci? Ako sa rozhodujete? Komu veriť? Keď niekoho spoznávate, počúvate ho dostatočne dlho a sledujete jeho konanie a myslenie dostatočne dlho , dostanete sa k bodu, aby ste nakoniec mohli povedať: "Informácie , ktoré mi poskytuje tento človek sú spoľahlivé." A myslím si, že takto to funguje aj v prípade Ježiša aj Pavla.

Chybné srdcia

Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je poukázať na to, čo Ježiš povedal v ev. Jána 7,17:
Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji, dal si ich mne a zachovali tvoje slovo. Teraz spoznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba; lebo slová, ktoré si dal ty mne, odovzdal som im, oni ich prijali a spoznali v pravde, že som vyšiel od teba a uverili, že si ma ty poslal.

Pre väčšinu ľudí nie je prekážkou rozpoznania pravdy v Ježišových slovách intelektuálna stránka. Ľudia nechcú, aby bola ohrozená ich slobodná vôľa. Nechcú prestať byť pánmi svojej vlastnej duše. Cítia, že v Ježišovi pramení taká autorita, že ak sa podriadia pravde toho, čo Ježiš hovorí, bude to znamenať hlbokú premenu ich vlastnej duše. A toho sa boja.

Ježiš v ev. Jána 5,44 povedal:
Ja som prišiel v mene svojho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný vo svojom vlastnom mene, prijali by ste ho. Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?!

Táto pravda, ktorú vyriekol Pán Ježiš je, žiaľ, realitou, v ktorej žije mnoho ľudí.