John Piper odpovedá

Náš poslucháč nám poslal veľmi jednoduchú, ale priamu otázku: "Pastor John, pochybujete niekedy o existencii Boha?"

Myšlienka, či Boh existuje, mi pravidelne prichádza na um. A keď čítate ateistickú literatúru, je to tam trochu predpokladané. Ale povedal by som, že táto myšlienka sa v mojej mysli neuchytí. Priplichtí sa a trochu do mňa dobiedza. Uvažujem o tom, ale z Božej milosti sa to vo mne nezachytí.

Nie je to ako háčik v ústach ryby. Je to ako háčik, ktorý pláva v ústach, ale stačí mať otvorené ústa a on sa vám z nich vyplaví, ak ústa nezavriete, aby sa vám v nich zasekol. Ale nikdy sa tak nestalo, a táto myšlienka ani neohrozila moju službu zvestovania Evanjelia.

Poznaná pravda, ako miazga stromu

Dovoľte mi, aby som trochu opísal svoju skúsenosť, aby si čitateľ alebo poslucháč dokázal poradiť s vlastnými pochybnosťami. Jedného dňa som kráčal na bohoslužby, keď som meditoval nad Listom Rimanom 1, kde sa píše: "Čo možno poznať o Bohu, je im zjavené, lebo Boh im to ukázal... vo veciach, ktoré boli stvorené" (Rim 1, 19-20). Pavol v tomto liste hovorí, že ľudia Boha poznajú. Poznajú ho z vecí, ktoré boli stvorené. Ale oni toto poznanie v sebe potláčajú.

A tak som rozmýšľal: "Dobre, ak je to pravda, potom John Piper spoznáva Boha prostredníctvom vecí, ktoré boli stvorené." A pozrel som sa na strom priamo oproti nášmu kostolu, priamo medzi dvoma vysokými vežami, ktoré tam stoja. Je to mohutný a vysoký strom. Pozeral som sa naň a pomyslel som si, že miazga z koreňov sa musí dostať až na vrchol tých konárov , až hore do najmenších kapilár listov a pritom v tom strome nie je žiadna pumpa, ktorá by tú miazgu čerpala. Nie je tam žiadny motor. Ako sa to môže diať?

A potom som si pomyslel, že tie konáre práve teraz v marci vyzerajú mŕtve ako klinec. A o dva mesiace sa budú vlniť a pulzovať zeleným, nádherne tvarovaným, listnatým životom. Ako sa to môže stať? Rozmýšľal som o tom a pomyslel som si: Nemôžem predsa neveriť v Boha. Jednoducho som cítil, že nie je možné poprieť architekta tohto stromu. Nemôžem poprieť Boha. Ani sa o to veľmi nemusím snažiť, aby som vylúčil, že strom nerastie sám od seba.

Ježiš ako klamár, blázon alebo Pán

Ďalším dôvodom, prečo si myslím, že ma myšlienky o neexistencii Boha nezaskočia, je to, že keď sa pozerám na Ježiša, keď čítam evanjeliá a sledujem Ježiša hovoriť a konať, uznávam to , čo o ňom povedal C.S Lewis: Tento človek je buď absolútny podvodník a klamár, alebo je blázon, alebo Boží Syn. A Boh pôsobil v mojom srdci tak, že keď sa pozerám na Ježiša, ako je predstavený v evanjeliách, jednoducho nie som emocionálne schopný nazvať ho klamárom. Nie som schopný nazvať ho bláznom. Musím sa skloniť a povedať: "Ty si Boh. Ty predstavuješ Boha a stelesňuješ Boha."

A hoci som nikdy nikoho nepočul rozoberať to tak, cítim to rovnako, ako apoštol Pavol. Nikdy som ho nepočul zapochybovať, aby sa pýtal: "Bol Ježiš klamár, blázon alebo verný obraz Boha?" Apoštol sa mi zdá byť dôveryhodný . Čítam Pavlove listy, a milujem tohto človeka. Dôverujem mu. Obdivujem ho. Vážim si toho muža.

A nedokážem sa prinútiť povedať, že jeho príbeh je vymyslený a nepravdepodobný. Pavol nemohol povedať: "Pomiatol ho nejaký neskutočný zážitok." A to si myslím aj ja. Je jednoducho príliš racionálny. Je príliš rozumný. Je príliš milujúci. Je príliš starostlivý. Je príliš autentický. Ten človek nemôže byť pomätený, akým by musel byť, keby predkladal vymyslený systém spásy, ktorý nemá žiadnu oporu ani korene v realite.

Takže Boh používa stromy, vesmírne galaxie, Ježiša Krista a Pavla aby som aj ja z milosti tieto veci mohol prijať a povedať: "Pane Ježišu, prosím, spôsob, aby Boh bol v mojom živote skutočný." Jednoducho nie som schopný uniknúť realite Ježiša Krista. To je moje vyznanie.