John Piper odpovedá

Dnešná otázka znie. Viem, že Boh ma môže trestať, pretože mi to hovorí Biblia. Ako však môžem vedieť, že osobne zažívam Boží trest?

Jedna z najpozoruhodnejších vecí na tom je to, že Boh nás môže naozaj trestať za to, čo robíme proti jeho vôli v našich životoch. Ježiš trpel tiež a pritom nikdy nezhrešil. Mám na mysli text z listu Židom 5,8 , kde sa píše:
"A hoci bol Synom, z toho čo vytrpel, naučil sa poslušnosti."

Mnohí ľudia si to prečítajú a povedia: "No toto! Boží Syn, Ježiš sa naučil poslušnosti? Chcel tým povedať, že bol neposlušný? Zhrešil a preto bol potrestaný aby sa stal sa poslušným?" Nie, to nie je to, čo sa tam píše a čo to znamená.

Keď sa hovorí, že sa naučil poslušnosti znamená, že keď rástol, prešiel z jedného stupňa poslušnosti na druhý. Na každom stupni sa učí uskutočňovaniu poslušnosti svojho srdca v skutkoch poslušnosti. A robí to prostredníctvom toho, čo vytrpel. Boh určil utrpenie v Ježišovom živote, aby ho priviedol k vyjadreniu príkladu plnej poslušnosti, aby sa tak stal príkladom pre nás, ktorí budeme Ježiša nasledovať.

Je to dôležité preto, lebo my zabúdame, že Božia ruka kázne môže byť na nás nie preto, aby nás jednoducho potrestala, pretože sme boli zlí, ale aby nás zdokonalila aj v tom, čo robíme dobre.

Spomeňte si, že Jób bol hneď v prvom verši knihy opísaný ako čestný a bezúhonný muž. A Boh dáva satanovi povolenie, aby ho bil. A nebolo to preto, že by Jób konal nejakým otvoreným, hriešnym spôsobom, ktorý by si vyžadoval trest. Ale nakoniec sa ukázalo, že Jób mal na dne svojho života nejakú usadeninu pýchy, ktorá sa dostala do jeho života. To môže byť aj môj obraz. V kútiku môjho srdca mám usadeninu, ktorú Boh chce odstrániť. Vy ju možno nevidíte, ale on o tom vie. Zatrasie vaším pohárom a usadenina, ktorá bola na dne sa zrazu objaví. A na konci v 42. kapitole Jób hovorí: "Musím sa kajať v prachu a popole. Hovoril som veci, ktoré som nemal povedať."

Božia dobrota pre naše pokánie

A tak si myslím, že Boh nás vždy vychováva. Tu je ďalší obraz. V liste Rimanom 2,4 sa píše: "Či neviete, že Božia dobrota vás má viesť k pokániu?" Čo to má znamenať? Je tu obraz Boha, ktorý okrem výprasku alebo utrpenia používa aj inú metódu, aby nás priviedol k pokániu.
Robíme niečo, čo by sme nemali, Boh vidí v našom živote niečo chybné, a čo urobí? Dá zažiariť slnku svojej dobroty.

Môžem vám to ilustrovať. Raz som sa na svoju manželku Noel veľmi nahneval, pretože som v garáži našiel debničku zhnitých hrušiek. Bolo to asi pred 35 rokmi, keď sme ešte učili. Zabudla na toto ovocie, ktoré kúpila, a ono jednoducho v garáži zhnilo. Išiel som za ňou a spýtal som sa: "Čo je s tými hruškami, čo si kúpila?"

"Ach, zabudla som na ne!"

"Celá debnička hrušiek zhnila v garáži!" Povedal som jej na to niečo, a tak ďalej a ďalej a ďalej. Pustil som sa do nej, akoby som ja nikdy nič také neurobil. A ona zranená odišla do spálne. Ja nahnevaný, aby som zabil čas, pozbieral som odpadky a vyniesol ich von na ulicu, pretože bol deň odvozu smetí.

Keď som vyšiel na ulicu, slnko nádherne svietilo a obloha bola modrá. Do tváre mi fúkal príjemný vánok. A ja som sa zastavil a rozplakal som sa. Rozplakal som sa , pretože Boh ma po tom prehnitom postoji k manželke bozkával na líce. A zlomilo ma to ako nič iné.

Viete, mohlo sa stať aj to, že by ma tam zrazilo nejaké auto , a mal na to právo. Ale namiesto toho sa na mňa Boh usmial. Takže pointa je v tom, že Boh sa nás môže dotknúť a karhať rôznym spôsobom, jemným aj tvrdým, vždy práve takým, ktorý je pre nás najúčinnejší.

Prijímajte karhanie ako milované deti

Pri tom všetkom si však musíme vždy uvedomiť, že sme milovaní.
V liste Židom 12,6 sa píše: On vychováva tých, ktorých miluje.

Božie deti, vedzte, že božia kázeň je vždy a vždy v láske. Poznám ľudí, ktorí majú veľmi ťažký pocit, že ich Boh nemiluje. Aj ich vlastný otec sa k nim správal tak, že boli vždy podceňovaní. Nikdy necítili lásku. Nikdy sa necítili prijatí. Vždy ich kritizoval a hovoril škaredé slová.

Takže keď hovorím takýmto ľuďom, že Boh nás trestá v láske, je pre nich veľmi ťažké prijať to. Rozdiel medzi takýmto otcom a naším Bohom- Otcom, ktorý nás môže karhať v láske, je v tom, že Boh nikdy, nikdy nami nepohŕda.

Inými slovami, náš pozemský otec vo svojej hriešnej podstate môže povedať: "Ty si taký hlupák. Vždy to robíš zle," a možno vás aj udrie. Pohŕda vami a znevažuje vás.

Boh však nikdy nepovie: "Ty to vždy robíš zle. Ty si jednoducho nemožný. Nikdy nič nerobíš dobre." Boh nikdy takto nekoná. Ak nás pokarhá, ak vnesie do nášho života nejaké ťažkosti, je to s presne dávkovaným, opatrným, múdrym, láskyplným spôsobom vlastným jeho múdrosti a jeho milosti pre našu situáciu. Týmto spôsobom nás vyzýva, aby sme mali väčšiu vieru a väčšiu pokoru.

Ako spoznať, či som zhrešil.

Moja odpoveď človeku, ktorý sa pýta: "No a ako teda viem, či som karhaný?", je rovnaká, ako keby sa v skutočnosti pýtal: "Ako viem, či som zhrešil?" A moja odpoveď na túto otázku znie: Čítajte Bibliu.

Nezakladajte svoj záver o tom, či ste urobili niečo zlé, na tom, ako sa k vám Boh správa, pretože to bude veľmi mätúce. Niekedy sa k vám správa oveľa zhovievavejšie, ako si zaslúžite, a niekedy vás poklepe tak, že to aj môže bolieť, aby vás upozornil. Ale vy nemôžete povedať, čo je lepšie. To, ako hrešíte musíte rozpoznať tak, že sa pozriete do Božieho slova, ktoré vám môže ukázať, aké bolo vaše správanie v danej situácii.