John Piper odpovedá

Často dostávame otázky od ľudí, ktorí sa pýtajú: „Existuje pre mňa nejaká nádej, keď som veľmi zhrešil a teraz platím za svoje nerozumné rozhodnutia?“ Čo by ste povedali ľuďom, ktorí sa nachádzajú v takejto beznádejnej situácii?

Žalm 107 bol pre mňa v priebehu rokov obrovským povzbudením pri mojom vlastnom zápase s pocitom občasného zlyhania, keď som sa pýtal sám seba: Má moja služba budúcnosť?

Láska, ktorá pretrvá naveky

A pravdepodobne rovnako ako ktorýkoľvek iný žalm, mi Žalm 107 umožnil osloviť a zachrániť aj iných ľudí, ktorí majú pocit, že pre nich neexistuje žiadna nádej. Zhrešili príliš mnohokrát alebo zhrešili príliš hrozným spôsobom, aby pre nich Boh mohol mať nejakú budúcnosť. Dovoľte mi teda, aby som sa s vami - alebo s ľuďmi, ktorí by mohli byť v takomto stave - podelil o to, nad čím som včera premýšľal.

Žalm 107 sa začína takto: „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky!“ (Žalm 107, 1). To je refrén, ktorý sa opakuje znova a znova. Žalm sa končí slovami: Kto je múdry, nech si to zapamätá; nech si všíma milostivé skutky Hospodina! “ (Ž 107, 43).

Žalm začína a končí sa slovami „milosrdenstvo Hospodinovo“. A potom sú tieto štyri verše, kde sa opakuje: „Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vytrhol z úzkostí. . . Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi.!“

(Ž 107,6; Ž 107,31). Takže štyrikrát čítate tú istú dvojicu veršov.

Hlboký hriech, hojná nádej

Čo však robí žalm takým úžasne povzbudivým, je to, že situácie, v ktorých ľudia volajú k Bohu, sú práve tie situácie, v ktorých sa cítia beznádejne, a tento žalm im môže dať nádej.

Uvediem jeden príklad: Tým, čo sedeli v tme a temnote spútaní biedou a železami, pretože sa vzpierali Božím výrokom a pohŕdali radou Najvyššieho, “ (Žalm 107, 10-11).ˇ

A už počujem stovky ľudí, ako hovoria: „Odvrhol som Božiu radu. Vedel som, čo je správne, a zahodil som to.“ A presne to mnohí ľudia robia. Vtedy máme nutkanie povedať: „ Pre takých už nie je žiadna nádej.“ A ďalšia vec, ktorú v tomto žalme čítame, je: „Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vyslobodil z ich úzkosti“ (Žalm 107,6). Alebo ďalej sa tam píše: „Hlupáci pre svoje hriešne cesty a pre svoje viny trpeli. Všetok pokrm sa im z duše sprotivil a priblížili sa k bránam smrti“ (Ž 107, 17 - 18).

Takže sú ľudia, ktorí kvôli svojmu hlúpemu konaniu dostali AIDS alebo si zničili telo drogami, ktoré menia myseľ, alebo im z nadmerného množstva alkoholu zlyhali obličky, alebo majú od šesťdesiatich rokov každodenného fajčenia dvoch škatuliek cigariet zničené pľúca, a majú pocit, že Boh im nič nedlhuje, že pre nich jednoducho neexistuje žiadna nádej. To je presne situácia týchto ľudí.

Sú pred bránami smrti. Sú uprostred utrpenia, pretože boli blázni. A predsa vo svojom súžení môžu volať k Pánovi. On ich môže vyslobodiť zo všetkých ich súžení. A preto nádej, ktorú tento žalm prináša ľuďom, ktorí majú pocit, že jednoducho niet nádeje, je neuveriteľne pravdivá.

Boh dvíha vzpriamených

Ak žalm čítate do konca píše sa tam: „On premieňa rieky na púšť a vodné žriedla na vyprahnutú zem, “ (Ž 107, 33) .To je zlý obraz.

Ale je tam aj: „On premieňa púšť na jazerá a vyprahnutú zem na vodné žriedla“ (Ž 107, 35) – A to je dobrý obraz.

Potom sa tam píše: „vylieva opovrhnutie na kniežatá“ (Ž 107, 40) - to je zlé.

Ale je tam aj dobré: „z trápenia pozdvihuje núdznych“ (Ž 107, 41). A myslím si, že ide o to, že Boh môže zostúpiť do našej situácie a urobiť čokoľvek, čo potrebujeme, či už sú to ťažké alebo ľahké veci, dobré alebo zlé veci. Boh bude tieto veci robiť kvôli tomu, aby pozdvihol spravodlivých.

Žalm sa končí slovami: „Uvidia to úprimní, potešia sa a každej neprávosti sa zavrú ústa. Kto je múdry, nech si to zapamätá; nech si všíma milostivé skutky Hospodina! Kto je múdry - a to hovorím aj nášmu poslucháčovi a každému, kto toto počúva -, nech premýšľa nad týmito slovami; nech uvažuje o nemennej božej láske “ (Ž 107, 42-43).