John Piper odpovedá

Cintoríny sú jedinečné miesta. Sú to pochmúrne a zvyčajne tiché miesta, chránené od ruchu mesta. Pre mnohých sú to nepríjemné miesta, iných lákajú na pravidelné návštevy. Pre tých, ktorí cintoríny navštevujú, sa vynára otázka, čo sa návštevou hrobu snažíme dosiahnuť. Táto otázka pochádza od nášho poslucháča Dávida:
„Zaujímalo by ma, čo by mali kresťania robiť, cítiť a o čom premýšľať na cintoríne. Vidím, že niektorí kresťania zdobia hroby svojich blízkych kvetmi. Niektorí ich navštevujú často, dokonca každý týždeň. Niektorí spomínajú s láskou, niektorí plačú pri každej návšteve v priebehu mnohých rokov. Je za týmito praktikami zlá teológia? Prečo sme na cintoríne smutní? Ako si máme uctiť svojich zosnulých predkov? Nie je to zbytočná strata času? V Biblii sa hovorí o obdobiach smútku pri smrti. Pri niektorých hroboch sa stavajú mohutné pomníky, aby si ich pripomínali celé generácie. Kráľ Šalamún povedal, že "je lepšie ísť do domu smútku ako do domu hostiny" (Kazateľ 7: 2). Čo by si mali kresťania odniesť z návštevy cintorína?"

V živote prichádzajú momenty, ktoré významne oddeľujú minulosť a budúcnosť: ukončenie strednej alebo vysokej školy, svadba, nové zamestnanie. Jedno obdobie sa skončilo a začína nové obdobie. Ale zdá sa mi, že okrem nášho vlastného obrátenia k Bohu pravdepodobne najdôležitejšou udalosťou, ktorá predeľuje našu minulosť a budúcnosť, je smrť niekoho, koho milujeme. Smrť predstavuje ukončenie obdobia, ktoré je úplne iné, ako všetko ostatné. Dalo by sa povedať, že cintorín, pamätná doska s vyrytým menom pre nás vzácneho človeka predstavuje veľký medzník, ktorý ukazuje dvoma smermi: váš minulý život s milovanou osobou a váš budúci život bez milovanej osoby.

Aký je správny biblický pohľad, alebo postoj, keď stojíme pred takýmto medzníkom, ktorý rozdeľuje naše životy? Alebo ako sa pýta náš poslucháč, ktoré sú nebiblické, nezdravé veci, ktoré by sme mohli robiť pri tomto medzníku, pri náhrobnom kameni, a ktoré sú biblické, zdravé veci, ktoré by môžeme robiť na cintoríne? Na začiatok spomeniem niekoľko nebiblických, nezdravých vecí, a potom skončím niekoľkými biblickými, zdravými návrhmi.

Nezdravé návštevy

Za nezdravú a nebiblickú návštevu hrobu milovanej osoby by bola pretrvávajúca potreba zosnulého, ktorá nie je naplnená vierou v Ježiša a prejavuje sa spôsobom, ktorý znevažuje Krista.

Biblia jasne hovorí, že existuje účel, pre ktorý sa členovia Kristovho tela, a to zahŕňa aj členov kresťanskej rodiny, navzájom potrebujú. Ostatní ľudia sú pre nás Božím darom a majú nám pomáhať na ceste za Kristom. V 1.Kor.12:21 Pavol hovorí: "Oko nemôže povedať ruke: 'Nepotrebujem ťa'." Áno, potrebujeme sa navzájom. Nie je správne hovoriť, že nepotrebujete iných ľudí, ktorých Boh vložil do nášho života.

Keď Boh vo svojej prozreteľnosti - ktorá je vždy múdra, spravodlivá a dobrá a voči svojmu ľudu vždy milujúca - odoberie člena Kristovho tela, člena rodiny, Boh tým hovorí: "Tohto človeka už nepotrebuješ tak, ako predtým. Odteraz budem ja tvojím zdrojom pomoci. V Kristovi Ježišovi naplním každú tvoju potrebu." Ak je teda naša návšteva cintorína neustálym vyjadrovaním: "Potrebujem ťa, nemôžem bez teba žiť," je to vyjadrenie nedôvery voči Kristovým zasľúbeniam.

Príkladom toho, ako by táto nedôvera mohla vyzerať, by bol napríklad príchod na cintorín, aby sme vyjadrili hnev na Boha. Pocit hnevu na všemúdreho a dobrého Boha je hriešnou reakciou na stratu blízkeho človeka. Rovnako hriešne je prísť na cintorín a hovoriť: "Potrebujem ťa tak naliehavo, že sa pokúsim komunikovať s mŕtvymi". Boh povedal Izraelu:
Nech nie je medzi vami nikto, kto by syna alebo dcéru previedol cez oheň: ani veštec zaoberajúci sa veštbami, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, (5. Moj.18:10-12)

Je hriechom pokúšať sa nadviazať komunikáciu s mŕtvymi.

Inou nevernou reakciou by bolo prísť na cintorín a robiť pokánie za všetky veci, na ktoré si spomeniete, že ste sklamali osobu, ktorá zomrela. Cítite sa vinní a myslíte si, že keď pri hrobe prejavíte dostatok smútku, že to vynahradí krivdy, ktoré ste mu spôsobili. Problém je v tom, že Kristus nás neučí, aby sme sa takto vyrovnávali so svojimi zlyhaniami a hriechmi. On chápe naše zlyhania a naše pocity viny. A verte mi, že každý z nás pri hrobe niekoho, koho sme milovali, to bude cítiť: budeme mať pocit zlyhania; budeme spomínať na všetky spôsoby, ako sme mohli milovať oveľa viac a lepšie. Ale riešením tohto bolestného problému viny nie sú ďalšie hodiny pokánia na cintoríne, ale viac dôvery v dostatočnosť Kristovej krvi.

To je teda niekoľko spôsobov, ako môže byť príchod na cintorín nebiblický a nezdravý.

Sedem dôvodov, prečo chodiť na cintorín

Spomeniem len sedem bodov.

1. Prísť poplakať si.

Niet pochýb, ale strata niekoho, koho milujete, môže bolieť viac, ako amputácia, a amputácia naozaj bolí A slzy tečú. Je správne tak robiť. Hrob je pre tieto slzy tým najvhodnejším miestom.

2. Prísť uvedomiť si vlastnú smrteľnosť.

Na cintoríne uvažujme o vlastnej nevyhnutnej smrti. Ako hovorí žalmista, počítaním svojich dní by sme mali získať múdrosť do nášho srdca. (Žalm 90:12). Len málo vecí pripomenie našu pominuteľnosť tak, ako strata milovanej osoby. Preto keď prídete na cintorín, uvedomte si touto stratou vašu pominuteľnosť pri pohľade na večnosť, nechajte sa touto stratou poučiť, ako v múdrosti využiť tento krátky život, ktorý vám zostáva.

3. Prísť roznietiť oheň nádeje na vzkriesenie pre večnosť.

Nech hrob roznieti vašu nádej, že budete s Kristom. Keď stojíte pri hrobe tela, ktoré sa rozpadne, tela, ktoré ste milovali a starali sa oň, pozdvihnite oči k nebu a verte zasľúbeniu, že „čo je zasiate potupené, vstáva v sláve; čo je siate bezvládne, vstáva v moci.“ (1.Kor.15:43).

4. Prísť spomínať.

Premýšľajte, uvažujte: Čo sa môžem naučiť z tejto straty? Čo by som urobil inak? Aké dôsledky má táto prázdnota v mojom živote pre moju budúcnosť? Čo sa môžem z tohto bolestivého pohľadu naučiť o Bohu v Kristovi, o spasení, zmysle a cieli života? Je to vzácny okamih a je toho veľa, čo sa môžeme naučiť.

5. Prísť vyjadriť úctu a rešpekt.

Nebolo pre vás cťou byť priateľom alebo manželom zosnulého človeka? Príďte vzdať úctu ich hodnote vo vašom živote. Svojou prítomnosťou môžete vyjadriť, že si ho vážite. Ďakujete Bohu, že ste ho mohli poznať a prežiť s ním kus života.

6. Prísť sa im poďakovať.

Je dôležité, aby sme pocítili, ako sa nám v srdci rozlieva vďačnosť voči tým, ktorých sme milovali a stratili. Chceli by sme, aby to vedeli, ale vieme, že pokúšať sa komunikovať priamo so zosnulými je hriech. A tak všetku našu vďaku za ich život a za to, čo pre nás znamenali a stále znamenajú vzdávame na tomto mieste Bohu.

7. Prísť sa na cintorín inšpirovať.

Nechajte sa naplniť nádejou z Božích zasľúbení, že On je nami. Pomôže nám, posilní nás, podoprie nás pravicou svojej spravodlivosti (Iz.41:10). On posvätí v nás všetok náš žiaľ. Urobí nás užitočnými v budúcich dňoch pre dobro iných, pre svoju slávu a pre našu radosť.