Existuje očistec?

Dnešnou témou je očistec. Túto otázku nám položil náš poslucháč. Pýta sa:

Viem, že niektorí kresťania veria v druhotné očistenie alebo očistec, očistenie duše po smrti a pred nebom. C. S. Lewis raz rečnícky napísal: "Naše duše potrebujú očistenie." Vysvetľoval, že kresťania by potrebovali prejsť očistcom, akýmsi spôsobom sebaočistenia predtým, ako budú pripravení vstúpiť do večnej Božej prítomnosti. Povedal to vo svojej knihe Listy Malcolmovi: O modlitbe. (Letters to Malcolm: Chiefly on Prayer). Lewisovi sa očistec javí ako prípravný krok pred vstupom do večnosti. Z biblického hľadiska je najčastejším odkazom text 1.Kor. 3:11-15. Čítame tam:

Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. Ak však na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, pretože sa zjaví v ohni, a sám oheň preskúša dielo každého, aké je. Ak dielo, ktoré niekto postavil, vydrží, dostane odmenu. Ak niekoho dielo zhorí, utrpí škodu; sám však bude zachránený, ale tiež akoby cez oheň.
Potvrdzuje však týmito veršami Biblia očistec?"

Takmer smrteľný omyl

Akokoľvek mám C. S. Lewisa rád a stojím v úcte pred jeho darom logiky, poetického videnia a jeho schopnosťou vyjadrovať veci živým, konkrétnym, nenapodobiteľným spôsobom, predsa len sa jeho postoj a jeho úvahy o očistci míňajú účinkom. V Listoch Malcolmovi hovorí:

„Verím v očistec... Naše duše potrebujú očistec, či nie? Či by nám to nezlomilo srdce, keby nám Boh povedal: "Je pravda, syn môj, že tvoj dych smrdí a z tvojich handier kvapká blato a sliz, ale my sme tu [rozumej v nebi] milosrdní a nikto ťa za tieto veci nebude ohovárať ani sa od teba odťahovať. Vstúp do radosti"? Nemali by sme odpovedať: " Pokorne prosím, Pane, ak nie sú námietky, radšej sa najprv očistím? Môže to byť bolestivé, ale aj tak to urobím, Pane." (str.145-146)

Je to dobre napísané. Páči sa mi to. Je to smrteľne zlé, ale sa mi to páči. Nie je to však úplne zlé. Pokúsim sa to vysvetliť. Pre Lewisa je typické, že zriedka cituje Písmo. Ak ste čítali Lewisa (a ja som ho prečítal takmer celého), tak viete, že C. S. Lewisa nečítate preto, aby ste sa dozvedeli seriózny biblický výklad. To nie. Nepochybne sa vyzná v Biblii – určite vie citovať grécky Nový zákon pravdepodobne lepšie ako ja.

Pravdepodobne sa niektoré časti naučil naspamäť a jeho teológia je vo všeobecnosti pravdivá. Nie je heretik, ale keby sa pokúsil podložiť toto svoje presvedčenie Písmom, ťažko by to dokázal.

Čo hovorí katechizmus

Skôr než sa budem venovať konkrétnym textom, ktoré podľa môjho názoru robia očistec biblicky neudržateľným, citujme, ako ho definuje rímskokatolícka cirkev, pretože práve ona túto doktrínu presadzuje. Pozrime sa, či Lewisov argument obstojí vo svetle týchto podmienok. Katechizmus Katolíckej cirkvi pri definovaní očistca uvádza:
„§1030- Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti.
§1031- Toto konečné očisťovanie vyvolených, ktoré je úplne odlišné od trestu zatratených, nazýva Cirkev očistcom. Nikto nevstupuje do Božej prítomnosti s nejakou škvrnou alebo vnútorným hriechom, ktorý by v ňom zostal."

Niet pochýb o tom, že musíme byť úplne očistení, bez hriechu, aby sme mohli po smrti vstúpiť do Božej prítomnosti. Inak by Boh bol poškvrnený a zneuctený. Nikto z nás neverí, že sa to môže stať. Na tom sa všetci zhodneme. Nikto nevojde do Božej prítomnosti s nejakým skrytým vnútorným hriechom.

Ale je tu predpoklad, ktorý Lewis a Katolícka cirkev vnášajú do tejto témy. Ich predpoklad je, že na to, aby sme sa zbavili trvalého hriechu v našom živote, je potrebný ďalší proces, ktorý presahuje rámec tohto života. Prečo to predpokladajú? Keďže sme v tomto živote prešli pomerne dlhým procesom očisťovania alebo posväcovania Duchom Svätým a ten nás dostatočne nezdokonalil, predpokladajú, že na dokončenie tohto očisťujúceho diela bude potrebný dodatočný Boží zásah alebo očisťovanie Božou rukou alebo Božím slovom, tak ako Ježiš očisťoval ľudí slovom. Prečo by sme nemohli predpokladať, že Boh to robí najprv postupne v tomto živote a nakoniec po smrti to dokončí okamžite?

Čo hovorí Písmo

To je ľudské uvažovanie, ale poďme k Biblii. Rímskokatolícka cirkev do svojej Biblie zaraďuje niektoré knihy, ktoré sa nazývajú apokryfy a ktoré my protestanti v našej Biblii nemáme. Jednou z týchto kníh je 2. kniha Machabejcov a tam je táto veta:

Veď keby sa [Judáš Machabejský] nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli. Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu. (2. kniha Machabejcov 12:44-46

Z tohto textu Katolícka cirkev vyvodzuje, že nielenže sa treba modliť za mŕtvych, ale mŕtvi majú hriechy, od ktorých musia byť oslobodení, čo ich vedie k definícii očistca.

Náš poslucháč vo svojej otázke poukazuje na to, že ak by sme chceli v nejakom novozákonnom texte nájsť podporu očistca, najviac by sa hodil text 1. Kor. 3:13 - 15. Citujme ho ešte raz, aby sme poukázali, aký je nepoužiteľný pre očistec.

Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. Ak však na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, [skutky každého kresťana], dielo každého vyjde najavo. Ten deň, [to je súdny deň] to ukáže, pretože sa zjaví v ohni, a sám oheň preskúša dielo každého, aké je. Ak dielo, ktoré niekto postavil, vydrží, dostane odmenu. Ak niekoho dielo zhorí, utrpí škodu; sám však bude zachránený, ale tiež akoby cez oheň.

V tomto texte nie je ani náznak prechodu dlhším časovým obdobím s cieľom očistiť nás od vlastných nečistôt. Je to obraz jedinej, jednorazovej udalosti-súdneho dňa, pri ktorom sa ukáže, že naše skutky tohto života sú buď strniskom, za ktoré nie je odmena, alebo drahokamami, za ktoré bude odmena. V tomto texte nie je žiadny základ pre očistec.

Naopak, viaceré texty poukazujú opačným smerom na to, čo sa stane, keď ako kresťania zomrieme. Apoštol Pavol hovorí:
Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk. Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si zvoliť. Ťahá ma to na obe strany: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie. (Filip.1:21-23)

Pavol hovorí o smrti ako o okamžitom, radostnom spoločenstve s Ježišom.

To isté sa potvrdzuje v 2.Kor. 5:6-10, len je to ešte jasnejšie:

Sme teda vždy plní dôvery, i keď vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána. Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme. Sme však plní dôvery a chceme radšej odísť z tela a bývať u Pána. Preto či sme doma a či mimo domu, usilujeme sa, aby sme sa mu páčili. Všetci sa totiž musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom, aby si každý odniesol odplatu podľa toho, čo vykonal, kým bol v tele — či dobré, alebo zlé.

Neviem, ako by to mohlo byť jasnejšie povedané, že zomrieť znamená pre kresťana "odísť z tela a bývať u Pána". To je naša bezprostredná nádej - nie nejaký medzistupeň očistca medzi tým, dokiaľ sme preč z tela-umretí, a tým, keď budeme doma s Pánom- v sláve. Byť preč z tela znamená byť doma s Pánom, čo je, ako hovorí Pavol, oveľa lepšie.

Okamžitá premena

Dovoľte mi, aby som sa vrátil späť a uviedol, prečo sa to, čo si C. S. Lewis predstavoval, že sa stane medzi špinavým svätcom a Bohom pri perlovej bráne ( ich diskusia v knihe), v skutočnosti nikdy nestane.

Lewis si predstavuje Boha, ktorý hovorí: „Je pravda, syn môj, že tvoj dych smrdí a z tvojich handier kvapká blato a sliz, ale my sme tu [rozumej v nebi] milosrdní a nikto ťa za tieto veci nebude ohovárať ani sa od teba odťahovať. Vstúp do večnej radosti.“ Ak by sa to malo stať, špinavý svätec by určite povedal: "Áno, Pane, viem, že nič nečisté nevstúpi do tvojej prítomnosti. Chcel by si teda teraz vo veľkom milosrdenstve dokončiť vykúpenie svojho špinavého syna - totiž moje očistenie - a jednoducho povedať slovo 'Buď čistý' tak, ako to urobil tvoj Syn Ježiš?"

Keď apoštol Pavol v 1. Kor.15:51 - 54 predstavoval vzkriesenie všetkých nedokonalých svätých, povedal:

Toto teda hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť. Počúvajte, poviem vám tajomstvo: Nie všetci zomrieme, ale všetci budeme premenení, naraz, v tom okamihu, na posledný zvuk poľnice. Keď zatrúbi, mŕtvi [v Kristovi] budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení. Lebo toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. Keď si však toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: Smrť pohltilo víťazstvo!

Táto okamžitá premena našich porušených tiel pri vzkriesení je biblickým obrazom toho, čo sa stane s nedokonalou dušou pri smrti. V okamihu, v mihnutí oka, nám Boh povie, podobne ako Ježiš povedal malomocnému v Lukášovi 5:13 "Buď čistý." A hneď ho opustilo malomocenstvo. To sa stane fyzicky pri vzkriesení. Pre tých, ktorí zomrú pred vzkriesením, sa to stane duchovne pri smrti.