Nebo

NEBO - Čo naozaj môžeme vedieť o nebi?

Podrobnosti: Kategória: Nebo

Vitajte, milí poslucháči pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných nedeľných zamyslení nad božím slovom-tentoraz na tému nebo. Cieľom dnešného zamyslenie je, aby sme spoznali radosť a tešili sa z toho, že nebo je reálne miesto, pretože nám o ňom Hospodin odhalil mnohé detaily cez svoje Slovo.

V predchádzajúcich programoch a zamyslenia na tému neba sme si položili vždy úvodnú otázku:

1. Máte zaistenú rezerváciu neba?

2. Ako ovplyvňuje pomyslenie na nebo náš každodenný život?

3. Máte obavy z predstavy života v nebi?

K týmto otázkam patrí nevyhnutne ďalšia a tou je:

Čo naozaj vieme, alebo môžeme vedieť o nebi?

Začneme tým, že analógie sa týkajú zvyčajne dobre známych vecí a udalostí, ktoré nám pomáhajú, aby sme lepšie pochopili niečo nové, alebo neobvyklé na základe toho, čo už poznáme alebo čo sme zažili. Podobne aj Písmo používa mnohé analógie nám známych pozemských skúseností k popisu nebeskej reality. V Biblii čítame o mestách, záhradách, riekach, hradbách a bránach, o ľuďoch, hostinách a príbytkoch, ktoré sú ešte nepoznanou súčasťou našich predstáv o nebi. Mnohí ľudia sú presvedčení, že ide len o ilustrácie niečoho, čo nemá hmotnú podstatu, že sú to len duchovné symboly, nejaké úžasné skutočnosti, ktoré na nás možno čakajú.

Rád by som navrhol, aby sme začali najskôr tým, že nebo nie je len sféra bytia, ktorú si môžeme predstavovať len v duchovnom zmysle. Najskôr sa pozrime sa na skutočnosť, že to, čo Písmo učí o nebi, nemá iba duchovnú podstatu, ale má aj zodpovedajúcu fyzickú kvalitu, rovnako ako v pozemskom živote majú stromy, hory, cesty, mestá, ľudia, jedlo, obydlia a záhrady svojou fyzickú a hmatateľnú podobu. Nová krajiny a nové nebo bude mať aj skutočnú a hmotnú podstatu.

Prečo teda toľko ľudí verí, že nebo nie je fyzické, ale duchovné miesto večnej existencie?

Našu vieru ovplyvňuje po stáročia svetská filozofia. Napríklad Platón, ktorý ovplyvnil mnoho mysliteľov a filozofov učil, že človek je vo svojej podstate duchovná bytosť, ktorá dočasne prebýva vo fyzickom tele. Dospel k záveru, že najvyšším stavom ľudskej existencie je duchovné, a nie fyzické telo.
Filozofia a škola gnostikov, podobne ako Platón, zastávali tento dualistický postoj, ktorý učí, že duch má božský pôvod, zatiaľ čo telo zo svojej pozemskej podstaty pácha samé zlo. Preto gnostici vo svojej podstate zastávali nepriateľský postoj k fyzickému svetu, hmote a ľudskej telesnosti. Inými slovami povedané, hmota reprezentovala zlo a len duchovné hodnoty predstavovali dobro. Odtiaľ vyplýva bežná predstava, že duchovnosť je nehmotnej podstaty a nemôže mať fyzickú podobu. K nebu však môžeme vzhliadať len vtedy, keď má naša predstava reálny zmysel, je pre nás príťažlivá a vzbudzuje náš záujem a očakávania. Samozrejme netvrdím, že sme schopní pochopiť každé nebeské tajomstvo, alebo že dokážeme s úplnou presnosťou popísať do najmenšieho detailu fyzickú kvalitu večného neba, ale to neznamená, že to, čo sa týka neba sa týka len Božieho zasľúbenia.

Druhá odpoveď sa týka nasledujúcej možnej námietky:

Prečo by Hospodin hovoril, aby sme hľadali zaľúbenie v myšlienkach o nebi, keby sme nebeskú realitu nechápali a nevedeli si ju predstaviť?

O nebi nemáme premýšľať len preto, aby sme boli povzbudení v každodennom živote. Nebo sa netýka len zmeny časovej kvantity večného bytia, ale predovšetkým novej kvality života v Božej prítomnosti:

Židům 11:13-16 Tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčení o nich a vítali ich a vyznávali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi. 14 Lebo tí, ktorí hovoria také veci, zjavne ukazujú, že hľadajú vlasť. 15 A keby boli mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali času vrátiť sa. 6 Ale takto túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa nehanbí za nich ich Bôh menovať sa ich Bohom, lebo im prihotovil mesto.

Pretože nám Hospodin prikázal, aby sme o nebi premýšľali, malo by zasľúbenie večného života posilňovať našu vieru počas pozemského života. Nebo je miesto, ktoré môžeme v našich mysliach "uchopiť" ako reálny cieľ a vzhliadať s veľkým očakávaním vzkriesenie a prechod do večnosti. Keď si predstavíme celý veľký obraz toho, čo nám Hospodin oznamuje skrze Písmo, vidíme ako úžasné pravdy a detaily o nebi nám zjavil skrze Izaiáša, Ezechiela a apoštola Jána, ale len Pavlovi nedovolil, aby o nich písal a hovoril. Aj keď išlo o osobnú skúsenosť, hrozilo znehodnotenie posolstva skrze Pavlovu osobnú pýchu:

2. Korintským 12:5-9 Za takého sa budem chváliť, ale sám za seba sa nebudem chváliť, iba svojimi slabosťami. 6 Lebo keby som sa chcel pochváliť, nebudem bezrozumným, lebo veď poviem pravdu; ale sa zdŕžam, aby niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí pri mne alebo čo odo mňa čuje. 7 A aby som sa prevelikosťou zjavení príliš nepovyšoval, daný mi je osteň do tela, anjel satanáš, aby ma pohlavkoval, aby som sa príliš nepovyšoval. 8 Za to som trikrát prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, 9 a povedal mi: Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti. Teda najradšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby prebývala na mne moc Kristova.

Čo hovorí Písmo o večnom nebi a zemi ako o konkrétnom mieste, ktoré má hmotnú podstatu?

V knihe Genezis čítame o stvorení človeka nasledujúce:

Genesis 2:7 : A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.

Tu vidíme, že najskôr bolo stvorené telo a potom duša. Adam sa stal živým človekom, keď Boh jeho hmotné telo oživil nehmotným vdýchnutím. Pretože sme všetci Adamovi potomkovia, môžeme usudzovať , alebo odvodiť, že každý živý človek sa skladá z dvoch zložiek - hmotnej a nehmotnej. Z Písma vidíme, že aj nebo, ono miesto nám tak vzdialené, nie je nadpozemsky nehmotné, ale je to skutočné hmotné miesto. V Biblii na túto tému čítame:

Jan 14:2-4 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, 3 pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli. 4 A kam ja idem, viete, aj cestu viete.

Dom je zvyčajne materiálna, hmatateľná, skutočná budova a my vieme, že duchovné bytosti nepotrebujú domy ani obydlia. Ježiš hovorí o mieste, ku ktorému vedie cesta, hovorí o svojom návrate a zasľúbení, že nás vezme sebou na určité, konkrétne miesto, kde prebýva On. Pán Ježiš so svojimi učeníkmi nekonal ako duch. Vzkriesený Ježiš a Jeho viditeľné telo bolo hmotné:

Jan 20:26-27 A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dveriach a stal si do prostredku a povedal: Pokoj vám! A potom povedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci!

Ježišovo viditeľné telo bolo nielen hmotné, ale v oslávenom tele stolovali s učeníkmi, prijímal potravu ako každý smrteľník, inak by sa ich sotva pýtal, či majú niečo na jedenie. Ani by im nepovedal "poďte jesť":

Jan 21:13 : A Ježiš prišiel a vzal chlieb a dal im, a podobne aj rybu.

V Lukášovom evanjeliu 24.kap,v.13-35 čítame, že Ježiš išiel s učeníkmi, ktorí sa uberali do Emauz, ktoré boli od Jeruzalema vzdialené tri hodiny chôdze. Čítame, že sa k nim Ježiš pripojil a išiel s nimi. Nevznášal sa ako duch. Počas cesty jeho fyzickú podobu učeníci nepovažovali za nič mimoriadne. Až keď s nimi stolovali, otvorili sa im oči a spoznali ho, ale on zmizol ich zrakom. Na tému nášho vzkrieseného tela nám apoštol Pavol oznamuje:

Korintským 15:49 A jako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského.

Pretože Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, bol prvotinou vzkriesenia, je zárukou aj nášho budúceho vzkriesenia; ako je napísané:

1 Korintským 15:20-23 : No, ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina tých, ktorí zosnuli. 21 Lebo pretože skrze človeka smrť, skrze človeka i zmŕtvychvstanie mŕtvych. 22 Lebo jako v Adamovi všetci zomierajú, zrovna tak i v Kristovi všetci budú oživení. 23 Ale jeden každý vo svojom vlastnom poriadku: prvotina Kristus, potom tí, ktorí sú Kristovi, za jeho príchodu.

Opis neba v záverečných kapitolách knihy Zjavenia je veľmi špecifický. Rozhodne to nie je opis niečoho, čo by sme mali a mohli len zduchovňovať, ale všetko bolo napísané preto, aby sme pochopili, čo apoštol Ján hovorí o nebi ako o reálnom mieste.

Zjevení Janovo 21:1-4 : A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boly pominuly, a mora už nebolo. 2 A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej mužovi. 3 A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom. 4 A Bôh sotrie každú slzu s ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuly.

Nebo nie je éterická sféra duchov bez tela, pretože ľudské bytosti nie sú pre takúto sféru prispôsobené. Opísané miesto má materiálnu kvalitu, rovnako ako ľudské bytosti sú vo svojom stvorení hmotnej podstaty. To, že sme bytosti duchovné neznamená, že sme nemateriálnej podstaty. Od samého začiatku sme boli stvorení na osobitné účely, do špecifického prostredia. Boh najprv stvoril zem a potom človeka, aby na zemi prebýval. Boh sa nikdy nevzdal svojho pôvodného zámeru. Nové nebo a Nová zem bude vyvrcholením a naplnením histórie, ktorá je plne v réžii nášho Stvoriteľa, Spasiteľa a Tešiteľa, ktorý nás sprevádza týmto slzavými údolím. V modlitbách prosme Pána, aby nám pomohol pochopiť realitu neba ešte lepšie:

Žalmy 119:18: Odkry moje oči, aby som videl divy z tvojho zákona.

Naša predstavivosť o nebeských záležitostiach musí byť hlboko zakorenená v Božom slove, ktoré je nám dané. Hospodin nám poodhalil mnohé tajomstvá, zahliadli sme záblesky budúcej slávy, pochopili sme mnohé analógie, ktoré sa týkajú neba a sme plne zodpovední za každý zdroj informácií, ktoré študujeme, a ktorým venujeme pozornosť. Našou zodpovednosťou je, aby sme premýšľali nad Božím slovom, a aby ono menilo naše životy. Nech Vám Boh v tom žehná!