List Rimanom

SMRŤ V ADAMOVI ALEBO ŽIVOT V KRISTOVI - Rim 5:12-19

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Vítame Vás, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom.

V predchádzajúcom zamyslení sme hovorili o odpustení, ospravedlnení a poukázali sme tiež na výhody, ktoré vyplývajú z viery v Pána Ježiša Krista. Apoštol Pavol nám ukázal, že jediný spôsob ako uniknúť pred Božím hnevom je skrze Božie zľutovanie a obeť Pána Ježiša Krista. Kto bol zmierený s Bohom - vierou v zástupnú smrť Pána Ježiša Krista, je obrazne povedané, uschovaný v Kristovi a stal sa novým stvorením. Dnešný text prichádza ako zlom, alebo predel v posolstve, ktoré apoštol Pavol zdôrazňuje, keď píše:

Rimanom 5:12-19 Skrze jedného človeka totiž vošiel do sveta hriech a skrze hriech smrť, a tak smrť zasiahla všetkých, pretože všetci zhrešili. 13 Hriech bol vo svete už pred zákonom, hoci sa hriech nezapočítava, pokiaľ nie je zákon. 14 Smrť však vládla od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí hrešili iným spôsobom ako Adam. On je náprotivok toho, ktorý mal prísť. 15 S milosťou tomu však nie je tak ako s previnením. Previnením toho jediného, totiž Adama, mnohí prepadli smrti; o čo skôr zahrnula mnohé Božia milosť, milosť darovaná v jedinom človeku, Ježišovi Kristovi. 16 A s darom milosti tomu nie je ako s následkami toho, že jeden zhrešil. Súd nad jedným previnením viedol k odsúdeniu, kdežto milosť po mnohých previneniach vedie k ospravedlneniu. 17 Ak previnením Adamovým smrť sa zmocnila vlády skrze jedného človeka, tým skôr tí, ktorí prijímajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti, budú vládnuť v živote večnom skrze jedného jediného - Ježiša Krista. 18 A tak teda: Ako jediné previnenie prinieslo odsúdenie všetkým, tak i jediný čin spravodlivosti priniesol všetkým ospravedlnenie a život. 19 Ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného jediného mnohí sa stanú spravodlivými.

Obtiažnosť tohto textu nespočíva v hlavnej myšlienke, ktorá je celkom zrejmá. Jeho obtiažnosť spočíva v tom, že obsahuje veľké množstvo detailov a každé slovo otvára príležitosť k polemikám. Pokúsme sa urobiť stručný prehľad najdôležitejších súvislostí a čo z nich plynie.

V 6. kapitole listu Rimanom Pavol prechádza od spasenia k posväteniu a ako žiť život vo svätosti. Apoštol Pavol stavia do kontrastu našu starú prirodzenosť v Adamovi a novú identitu v Kristovi. Kľúč k pochopeniu dnešného textu sa týka skutočnosti, či sa stotožňujeme s Adamom, alebo s Kristom. Ak človek ostáva v Adamovi, je pod mocou hriechu a Boží hnev na ňom ostáva. Kto ale zostáva v Kristovi, je ospravedlnený. Boží dar ospravedlnenia v Kristovi je omnoho väčší, než ničivá sila a moc hriechu.

Dnes nás budú zaujímať tri pravdy týkajúce sa stavu ľudstva:

(1) Kto je v Adamovi, zostáva pod mocou smrti,

(2) kto je v Kristovi, bude vládnuť na večnosti spolu s Ním,

(3) dar milosti je väčší ako moc Adamovho hriechu.

Prejdime k jednotlivým bodom:

1. Kto zostáva v Adamovi, žije v hriechu pod mocou smrti: Všetko dôležité, čo sa týka Adama je popísané v prvých 3 kapitolách knihy Genesis: Hriech a smrť vstúpili do sveta skrze Adama, čo zasiahlo celé ľudstvo. Preto sme všetci bez rozdielu hriešni. Za zmienku stojí to, že Pavol veril v historického Adama a Evu, ako o tom aj písal. Boh stvoril Adama a Evu, ako prvé ľudské bytosti, umiestnil ich do záhrady Eden, dal im pokyny a zákaz, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla. Pretože Boha neposlúchli, boli zo záhrady vyhnaní. Ich neposlušnosť sa stala príčinou prekliatia celého ľudstva a všetkého stvorenstva. Do ľudskej histórie vstúpil hriech a smrť. Všetci vieme, že Eva bola prvá, ktorá neuposlúchla Boží zákaz, ale za neuposlúchnutie niesol zodpovednosť Adam. A viete prečo? Pretože Boh určil, že muž bude hlavou ženy; muž nesie zodpovednosť za dôležité rozhodnutia. Boh Adama varoval, že v deň, keď ochutná ovocie zo stromu poznania dobrého a zlého, prepadne smrti. (Gen 2:17) Pavol sa na túto skutočnosť odvoláva a hovorí: Skrze jedného človeka totiž vošiel do sveta hriech a skrze hriech smrť. Ten jeden človek, alebo skôr ten prvý človek bol Adam.

Božie varovanie a porušenie tohto varovania malo na človeka dvojaký účinok. Týkal sa ako fyzickej, tak aj duchovnej smrti. Od okamihu Adamovho pádu bol človek od Boha oddelený. Tento stav duchovnej smrti sa týka všetkých prirodzených ľudí. Adamovo duchovné oddelenie sa od Boha má za následok, že každý prirodzený človek prichádza na svet duchovne mŕtvy. Duchovná smrť sa týka iba ľudí, ale telesná smrť postihla celé stvorenie; všetko živé, čo bolo Bohom stvorené.
Adamov pád, známy ako dedičný hriech, oddeľuje človeka neprekonateľnou priepasťou od večného života. Písmo označuje oddelenie od večného života ako "druhú smrť", ktorá čaká každého prirodzeného človeka, ktorý zostane až do svojej fyzickej smrti v Adamovi. Konečnou stanicou druhej smrti je "horiace jazero", kam bude uvrhnutý každý hriešnik, ktorý nebol vykúpený krvou Baránka. Druhá smrť je definitívna, človek bude od Boha oddelený navždy (pozrite si Zjav. Jána 20 kap.). Obidva typy smrti, telesnej a duchovnej, majú počiatok v Adamovi.
Pretože veríme v stvorenie, Adam je predstaviteľom celého ľudstva. Všetci sme jeho potomkovia a prichádzame na svet dedične zaťažení hriechom ešte skôr, než sa dopustíme prvého vedomého hriechu. Reakcia prirodzeného, duchovne mŕtveho človeka na túto skutočnosť je: „Tak to nie je žiadna spravodlivosť! Ako k tomu prídem, že mám pykať za Adama? Prečo sa Adamova neposlušnosť týka nás všetkých? Nemal by každý niesť zodpovednosť sám za seba?“ A už sa v tom vezieme - podobné pomyslenie je zdrojom vzdoru. Majme na pamäti, že nie sme hriešni, lebo hrešíme, ale sme hriešni, lebo sme Adamovi potomkovia. Pretože veríme v stvorenie, malo by nám byť jasné, že išlo o Božie rozhodnutie a On má právo konať, ako chce. Nemá najmenší dôvod, aby čokoľvek so svojím stvorením konzultoval! Na argumenty prirodzeného človečenstva Hospodin reaguje slovami ap. Pavla:

Rimanom 9:20-21 Človeče, čo vlastne si, že odvrávaš Bohu? Povie snáď výtvor svojmu tvorcovi: "Prečo si ma urobil takto?" Nemá snáď hrnčiar hlinu vo svojej moci, aby z tej istej hrudy urobil jednu nádobu ku vznešeným účelom a druhú ku všedným?
Boh sa rozhodol stvoriť Adama ako zástupcu celého ľudstva a s tým nikto z nás nič nenarobí. So zástupným rozhodovaním, ako tomu hovoríme: "o nás bez nás", sa stretávame každý deň. Ak vláda rozhodne, že vyhlási vojnu inej krajine, vojaci tej krajiny nebudú umierať za svoje rozhodnutie. Rozkaz veliteľa sa stáva naším rozhodnutím ísť a bojovať, pretože vláda je naším reprezentantom. A ak si myslíte, že niesť podiel, alebo zodpovednosť za Adamov hriech je skutočne nespravodlivé, premýšľajte o tom, ako by ste v jedinej skúške sami obstáli a či je v ľudských silách žiť bezhriešnym životom? Sotva! Takýto človek sa z muža a ženy ešte nenarodil. Ak sa vám ešte zdá, že pykať za Adamov hriech nie je spravodlivé, potom tiež nie je spravodlivé, aby Kristus niesol trest hoci za jediný hriech len preto, že reprezentuje všetkých, ktorých mu Otec dal, aby získali spasenie.

Dôkaz toho, že Adamov hriech ovplyvnil celé ľudstvo je v tom, že smrť postihla celé ľudstvo a stvorenie. (5:13-14) Adam je nielen naším predchodcom, ale je tiež typom, "obrazom toho, ktorý mal prísť", teda Krista. Podobne ako skrze Adama vstúpili do sveta hriech a smrť, skrze Krista prichádza ospravedlnenie a večný život. Kto je znovuzrodený v Kristovi, nezíska ospravedlnenie a odmenu za to, čo dobrého a príkladného sám pre svoje spasenie vykonal. Známy kazateľ a autor mnohých kníh John Piper princíp zástupnosti vysvetľuje nasledovne:

Medzi Adamom a Kristom existuje dôležitá paralela. Hlavný dôvod, prečo smrť vládne všetkému nie je kvôli naším jednotlivým hriechom, ale pretože Adam zhrešil a jeho hriech nám bol pripísaný. Tak isto dôležitý dôvod pre večný život spočíva v tom, že nám neboli pripísané naše dobré skutky, ale bola nám milosťou pripočítaná Kristova spravodlivosť skrze vieru.

To, že nám bol pripísaný Adamov hriech znamená, že hriech a smrť sa dotýka všetkých, pretože sme jeho potomkovia! Majme na pamäti, že bez Krista, zostáva celé ľudstvo pod mocou smrti. Vysvetlenie apoštola Pavla posilňuje našu vieru, ktorá je zárukou radosti a uistenia, že sme boli vyslobodení od smrti a Božieho hnevu.

Pozrime sa na ďalšie fakty, ktoré majú moc nás z tohto prekliatia vyslobodiť. Je napísané:
2. Ak ste uschovanie v Kristovi, budete spolu s ním vládnuť v živote večnom. (čítali sme to vo veršoch 15-17). Pavol porovnáva Adama a Krista a poukazuje na kontrast medzi nimi. Keď hovorí "tým skôr" poukazuje na to, že s milosťou tomu nie je tak ako s previnením. Skrze Adamove previnenie sa vlády zmocnila smrť. Súd nad jedným previnením viedol k odsúdeniu, ale preukázaná milosť za mnohé previnenia vedie k ospravedlneniu. To znamená, že Kristus je vo všetkom nadradený Adamovi:
Kristovo ospravedlnenie vysoko prevyšuje Adamov hriech, pretože poukazuje na bohatstvo Božej milosti. Jeden hriech jedného človeka spôsobil odsúdenie celého ľudstva, ale skrze preukázanú Božiu milosť sú v Kristovi, druhom Adamovi, ospravedlnení mnohí.

Dar milosti v Kristovi ďaleko prevyšuje následky Adamovho hriechu. Kristovou zásluhou boli napravené nielen ničivé dôsledky Adamovho hriechu, ale bol obnovený aj večný život pre všetkých, ktorí boli následkom hriechu duchovne mŕtvi a prijali nezaslúžený dar večného života.

"Súd nad jedným previnením viedol k odsúdeniu, kdežto milosť po mnohých previneniach vedie k ospravedlneniu" (Rim 5:16).

A nielen to: Kristova zásluha prevyšuje dosah Adamovho previnenia, pretože tí, ktorí prijímajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti, budú vládnuť v živote večnom skrze jedného jediného, Ježiša Krista. (5:17) Ak previnením jedného človeka Adama sa smrť zmocnila vlády, tým skôr Kristova spravodlivosť privedie všetko ku zmiereniu s Bohom a konečnému cieľu. Boh nám nielen odpustil naše hriechy a previnenia voči Jeho majestátu, ale skrze Krista je Jeho spravodlivosť pripočítaná aj nám. Naším reprezentantom už nie je Adam, ale naším zástupcom je Kristus. On zvíťazil nad smrťou, aby sme spolu s ním vládli vo večnosti. On je Kráľ kráľov a Pán pánov.

Prejdime k poslednému bodu, ako Pavol zhrnul všetko dôležité:

3. Ako jediné Adamove previnenie prinieslo smrť všetkým, tak aj jediný Kristov čin spravodlivosti priniesol všetkým ospravedlneným večný život. Skrze jedno previnenie, sa každý príslušník ľudského rodu stal smrteľníkom. Skrze poslušnosť jedného človeka, Božieho syna, sa stanú nesmrteľnými všetci. Kto zostáva v Adamovi, zostáva v otroctve hriechu, je pod mocou smrti a nachádza sa na ceste k večnej záhube. Kto žije skrze vieru v Krista, bol z moci hriechu a smrti vyslobodený a bude s Kristom kraľovať na večnosti. To neznamená, že sú morálne bez viny, ale už nepodliehajú Božiemu súdu, pretože všetky obvinenia sú neplatné a boli vymazané.

Na záver dovoľte dve otázky k zamysleniu

1. Je doktrína zodpovednosti za hriech súčasťou našej identity v Adamovi spravodlivá? Prečo áno a prečo nie? Prečo je správna odpoveď dôležitá?

2. Ak veríme, že vina za Adamovu neposlušnosť bola pripočítaná každému z nás, potom si spasenie nemôžeme nijako zaslúžiť. Ak sme v Kristovi, nie sme spasení pre to, čo dobrého je v nás, ale preto, že nám bola pripočítaná Kristova spravodlivosť. Súhlasíte s týmto tvrdením?