List Rimanom

BOH JE SPRAVODLIVÝ KEĎ OSPRAVEDLŇUJE

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Vítame Vás, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom.

V minulých zamysleniach sme si povedali, že evanjelium, ktoré je pre nás dobrou novinou o spasení je celkom jednoduché na pochopenie, ale ťažké na prijatie. Vysvetlili sme si, že ľudia sú hriešni a preto všetci potrebujú odpustenie a zmierenie s Bohom. Možno niekoho z vás už napadla otázka: „Keď je Boh plný lásky a milosrdenstva, prečo neodpustí všetkým ľuďom?“; alebo: „Prečo musel Ježiš umierať na kríži za naše hriechy, nie je to nespravodlivé?“. Každý z nás má odpúšťať tým, ktorí sa proti nám previnili a ublížili nám. Odpustenie je jednoducho nutnosť, bez ktorej sa nedá žiť. Jednoduchou odpoveďou na tieto námietky je, že Boh je svätý a všemohúci a my takí nie sme. Preto potrestaním všetkých hriechov a previnení voči Jeho majestátu si zachováva svoju absolútnu svätosť. Boh, ktorý by netrestal, by bol nedôsledný, nevierohodný, jednoducho by to nebol spravodlivý Boh. Vypočujme si na úvod sprievodný text dnešného zamyslenia:

Rimanom 3:25-26 Jeho (svojho Syna) ustanovil Boh, aby svoju vlastnú smrťou sa stal zmiernou obeťou pre tých, ktorí veria. Tak preukázal, že bol spravodlivý, keď už skôr trpezlivo odpustil hriechy. 26 Svoju spravodlivosť preukázal aj v terajšom čase, aby bolo zjavné, že je spravodlivý a ospravedlňuje toho, kto žije z viery v Ježiša.

Položme si niekoľko otázok, ktoré sa týkajú Božej spravodlivosti. Pohanské náboženstvá sa snažia najrôznejšími spôsobmi zmieriť s neznámymi božstvami. Pohania prinášajú obete a vykonávajú tajomné obrady, hľadajú pomoc u šamanov, ale nikto si nemôže byť istý, či budú rozhnevané božstvá upokojené. Na rozdiel od hnevu pohanských božstiev Boží hnev je spravodlivý. Možno ste sa už stretli s námietkou: Ako môže spravodlivý Boh trpezlivo a tak dlho znášať všetky ľudské neprávosti? Základom kresťanského učenia je, že Boží Syn bol na kríži zástupne potrestaný za všetky naše hriechy. V 2. liste Korintským sa v kapitole 5, vo verši 21píše:

"Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravedlivosťou Božou v ňom." (2 Korintským 5:21)

Dnes si preberieme dve zásadné biblické pravdy.

1. Ježišova zástupná smrť uzmierila Boží hnev voči nám. Je dôležité, aby sme pochopili niekoľko rozdielov týkajúcich sa pohanských a biblických princípov ospravedlnenia:
A. Základný zmysel zmierenia je uspokojenie Božieho hnevu, ktorý "sa zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde." (ako to Pavol píše v liste Rim 1:18). Pripomeňme si, ako sa Boh pozerá na prirodzeného človeka:

Rimanom 1:29-32 naplnených každou neprávosťou, smilstvom, podlosťou, lakomstvom, zlosťou, plných závisti, vraždy, sváru, lesti, zlých obyčají, 30 pletichárov, pomlúvačov, nenávidiacich Boha, trýzniteľov, pyšných, chlúbnych, vynálezcov zlého, rodičom neposlušných, 31 nesmyselných, vierolomných, nemajúcich lásky, nesmierlivých a nemilosrdných, ktorí, hoci dobre poznali právo Božie, že tí, ktorí robia také veci, sú hodni smrti, nie len že to robia, ale to ešte aj schvaľujú tým, ktorí to tiež robia.

Apoštol Pavol poukazuje na to, že hriech nemôže zostať nepotrestaný a bezbožným odkazuje:

Rimanom 2:5 Ale podľa svojej tvrdosti a nekajúceho srdca hromadíš sebe hnev na deň hnevu a zjavenia spravedlivého súdenia Boha.

Poukazuje aj na to, že Boží hnev sa týka každého z nás. Aj o nás totiž skôr platilo, že sme patrili do množiny ľudí o ktorých je napísané:
Rimanom 3:10-18 Nieto spravedlivého ani jedného; 11 niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha; 12 všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného. 13 Ich hrdlo otvorený hrob; svojimi jazyky hovorili lesť, jed ľútych hadov pod ich rtami; 14 ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti; 15 ich nohy rýchle vyliať krv; 16 skrúšenie a bieda je na ich cestách, 17 a cesty pokoja nepoznali. 18 Niet bázne Božej pred ich očami.

V liste Rimanom je Božia spravodlivosť a ospravedlnenie hriešnikov posudzovaná zo všetkých strán a uhlov. Je to Boh sám, kto vo svojom milosrdenstve zaistil obeť zmierenia. Bol to On, kto prvý obetoval život zvieraťa aby pripravil Adamovi a Eve kožené suknice. On povedal Noemovi, aby postavil archu a zachránil seba a rodinu pred potopou. Bol to On, kto poskytol barana Abrahámovi, ktorý mal obetovať svojho syna Izáka. Boh dal podrobné informácie Mojžišovi, ktoré sa týkali obetných zákonov. A nakoniec poslal svojho Syna aby zomrel za naše hriechy na kríži.

B. Kristova preliata krv uzmierila Boží hnev, ktorý by bol určený nám. Môžeme sa spýtať, prečo Boh vyžadoval krvavé obete už v Starom zákone? Pozrime sa, čo povedal Boh Mojžišovi:

Lev 17:11… lebo duša tela je v krvi, a ja som vám ju dal na oltár pokryť ňou hriech na vašich dušiach, lebo práve krv pokrýva hriech na duši. (Lev 17:11)

Starozákonné systémy obetí boli len dočasným obradom. Išlo o pripomenutie si hriechov a potrebu zmierenia sa s Bohom. Museli obetovať prvorodeného baránka bez vady a preliata krv vyjadrovala obeť za hriechy. Bol to obraz zástupnej smrti obete namiesto hriešnika. Celý obetný systém smeroval k budúcej obeti Božieho Baránka a k úplnému odpusteniu hriechov. Aj Pán Ježiš, predtým než bol ukrižovaný na kríži, povedal svojim učeníkom:

1 Kor 11: 25 "... nová zmluva je spečatená mojou krvou ... Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, kým nepríde"

Spravodlivý Boh človeka pred neuposlúchnutím varoval. Boh potrestal Adama a Evu tým, že ich vyhnal z raja. Následné prekliatie má dopad na celé ľudstvo i celú krajinu. Za dní Noeho Boh zničil potopou celé ľudstvo. Ohňom a sírou zničil hriešny ľud Sodomy a Gomory. Nie je žiadnym tajomstvom, čo od nás Boh vyžaduje, ani to, čo ľudstvo v budúcnosti čaká. Napriek tomu väčšina ľudí zostáva k Božiemu varovaniu ľahostajná. Preto je dôležité, aby sme správne pochopili, ako môže svätý Boh niekoho ospravedlniť a napriek tomu zostať spravodlivý.

2. Ježišova obeť a smrť na kríži poukazuje na Božiu nadčasovosť a spravodlivosť.

Božia spravodlivosť poukazuje aj na Jeho trpezlivosť. Pavol rovnako ako autor listu Hebrejom, poukazuje na skutočnosť, že Božia zdržanlivosť umožnila ospravedlnenie aj tým, ktorí žili pred Kristom. Božia spravodlivosť nebola narušená, ani znehodnotená oddialením súdu nad hriechmi. Starozákonný systém obetí predchádzal naplnenie ospravedlnenia v smrti Pána Ježiša Krista. Boh verejne ukázal, že Ježišova smrť na kríži bola obeťou za hriechy.

Zostáva nám ešte niekoľko zaujímavých otázok, ktoré sa týkajú zmierenia a ospravedlnenia:

Ako boli, alebo mohli byť spasení tí, ktorí žili pred Kristom? Apoštol Pavol poukazuje na to, že keby ospravedlnenie prichádzalo iba skrze Kristovu zástupnú smrť na kríži, potom by pred ukrižovaním nemohol byť nikto spasený. Starozákonné dary a obete nemohli dokonale očistiť svedomie tých, ktorí sa obetných bohoslužieb zúčastnili. Zákon bol obyčajným tieňom dobra, ktoré malo prísť - nie jeho skutočným obrazom.

Židom 10:1-4 Neustále každoročné obetovanie predsa nikdy nemôže ty, kto je prinášajú, priviesť k dokonalosti. 2 (Inak by ich účastníci tejto bohoslužby už dávno prestali prinášať, pretože by boli raz navždy očistení od hriešneho svedomia.) 3 Týmito obeťami sa ale hriechy len každoročne pripomínajú; 4 krv býkov a capov predsa nemôže hriechy nikdy odstrániť.

Na inom mieste Písma čítame, že Boh "odplatí každému podľa jeho skutkov" (Rim 2:6)

Tu si Písmo neprotirečí, ale poukazuje na skutočnosť, že kritériom súdu je Boží zákon v tej najvyššej podobe a to v obeti Pána Ježiša Krista. Ten, kto sa nestretol s Mojžišovým zákonom, bude súdený podľa svojho svedomia. Nie podľa toho, ako sa človek javí ostatným, ale podľa toho, čo je v ňom skryté.

Ďalšia otázka je:

Na akom základe mohol Boh ospravedlniť bezbožných, bez toho, aby nebola porušená jeho vlastná spravodlivosť? Kristov spravodlivý život vyvrcholil zástupnou smrťou na kríži, kedy niesol kliatbu zákona miesto nespravodlivých:

Galatským 3:13 Kristus nás vykúpil zpod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve

To, že Boh netrestal hriechy, ktoré boli vykonané pred Kristom neznamená, že hriechy v čase starej zmluvy zostali nepotrestané. Starozákonným veriacim bolo odpustené takzvane s "predstihom"; trest bol dočasne odložený a nadobudol účinnosť ukrižovaním Ježiša Krista. Božia spravodlivosť preklenula hriechy všetkých povolaných, ktorí žili pod starým zákonom a starozákonný systém obetí bol dovŕšený obeťou Pána Ježiša Krista, ktorý jedinou obeťou splatil dlh všetkých hriešnikov:

Židom 9:15 A preto je prostredníkom novej smluvy, aby, keď sa stala smrť na vykúpenie z prestúpení za prvej smluvy, dostali zasľúbenie večného dedičstva tí, ktorí sú povolaní.

Tým, že bol Ježiš Kristus potrestaný aj za hriešnikov starozákonnej doby, zostáva Božia spravodlivosť, aj ospravedlnenie zachované.

Ježišova obeť poukazuje na Božiu spravodlivosť. Byť ospravedlnený znamená, že všetky obvinenia sudca zmietol zo stola. Obžalovaný je v očiach sudcu nevinný. Ježišova smrť je dostatočným dôkazom, že spravodlivosť bola vykonaná. Na kríži bola Božia spravodlivosť naplnená do tej miery, že Jeho milosť mohla prúdiť ku každému hriešnikovi, ktorý uverí, že za neho zomrel Boží syn. Jeho smrť má nekonečnú hodnotu veľkosti, dosahu a účinnosti, ale nie všetci z nej budú mať úžitok. Žiť vierou znamená, že sa človek nespolieha sám na seba, na svoju spravodlivosť, ani na svoju múdrosť a takisto sa nebude klaňať modlám, ani slúžiť cudzím bohom.

Aj my veríme a vyznávame, že Jeho zástupná smrť nás zachránila pred večnou záhubou. Bez Božieho nadprirodzeného zásahu sme stratení, duchovne mŕtvi a nemôžeme si sami pomôcť. Spasení môžeme byť len skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Kto v Pána Ježiša Krista neverí, bude stáť pred Božím súdom a neunikne Jeho spravodlivému hnevu. Majme na pamäti, že Pán Ježiš Kristus sa stal naším prostredníkom, obetoval sám seba, aby zmieril hriešnikov so svätým a spravodlivým Bohom. Nezaslúžená milosť by nás mala motivovať, aby sme dobrú novinu spasenia niesli ďalej s vedomím, že spravodlivý a láskyplný Boh sa môže zľutovať nad každým hriešnikom, ktorý uverí, že cesta k Bohu vedie cez kríž Pána Ježiša Krista.

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie:

1. Ako odpoviete tým, ktorí hovoria: Boh by mal odpustiť všetkým. Prečo by som mal veriť, že musel zomrieť aj za mňa?
2. Ako vysvetlíte neveriacim, čo je to viera v Pána Ježiša Krista?