List Rimanom

ČO SPÔSOBUJE POKRYTECTVO?

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní spoločných úvah nad listom ap. Pavla Rimanom, ktorých autorom je Steve COLE, kazateľ z Arizony.

Pripomeňme si niekoľko hlavných myšlienok a postrehov z predchádzajúcich programov. Apoštol Pavol slovami listu Rimanom pripomína, že všetci bez rozdielu potrebujú poznať evanjelium, aby mohli byť z Božej milosti premenení a spasení pre večnosť. Je nevyhnutné, aby si každý uvedomil, že pred Bohom nie je nikto bez viny. To platí nielen o hriešnych a bezbožných ľuďoch, ale aj o tých, ktorí pôsobia navonok ako spravodliví a bezúhonní ľudia. Apoštol Pavol sa obracia nielen k pohanom, ale aj k Židom, ktorí si na plnení zákona a náboženských predpisov veľa zakladali. Vypočujme si najskôr sprievodný text dnešnej úvahy:

Rimanom 2:17-24 Ale ak sa ty zovieš Židom a spoliehaš sa na zákon a chváliš sa Bohom 18 a znáš jeho vôľu a vieš posúdiť, čo je dobré a čo zlé, vynaučovaný súc zo zákona, 19 a dôveruješ si byť vodcom slepých, svetlom tých, ktorí sú vo tme, 20 vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, ty, ktorý máš tvárnosť známosti a pravdy v zákone; 21 ty teda, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ktorý kážeš nekradnúť, kradneš? 22 Ty, ktorý hovoríš necudzoložiť, cudzoložíš? Ktorému sa hnusia modly, dopúšťaš sa svätokrádeže? 23 Ktorý sa chváliš zákonom, prestupovaním zákona zneuctievaš Boha? 24 Lebo pre vás sa rúhajú menu Božiemu medzi pohanmi, ako je napísané.

Židia boli presvedčení, že sa na nich Boží hnev nevzťahuje. Každý Žid bol pyšný na to, že (1) nie je pohanský pes, ale Abrahámov potomok. (2) Na rozdiel od pohanov, Boh zveril skrze Mojžiša Židom svoj zákon. (3) Židia boli obrezaní, tým sa od pohanov líšili a plnením zákona boli oddelení. Teraz im ap. Pavol oznamuje, že nikto nemôže uniknúť Božiemu hnevu len preto, že sa narodil ako Žid, že nikto nebude zachránený samotným dodržiavaním zákona a ani telesná obriezka nie je zárukou spasenia. Inými slovami Pavol svojich poslucháčov varuje, že súd hrozí všetkým, ktorí sa spoliehajú sami na seba:

Rimanom 2:12-13: 12 Lebo všetci, ktorí hrešili bez zákona, bez zákona i zahynú. A všetci, ktorí hrešili pod zákonom, budú zákonom odsúdení 13 (Lebo nie poslucháči zákona sú spravedliví u Boha, ale činitelia zákona budú ospravedlnení.

Postupne sa zameriame na tri okruhy, ktorých sa pokrytectvo týka:

Pokrytcom sa človek nestane len úmyselne. Pokrytectvo prichádza nenápadne. Prianím každého z nás je, aby nás ostatní rešpektovali, preto pred nimi obratne skrývame, čo si skutočne myslíme a čo robíme keď nás nikto nevidí a pritom zabúdame, že Boh skúma predovšetkým srdce človeka. Tak sa stáva, že klameme nielen ostatných, ale aj sami seba. Pokrytectvo je reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí nám všetkým. Apoštol Pavol Židom ukazuje, že žijú z náboženského dedičstva, ktoré im bolo zverené, že poznajú zákon, ale napriek tomu sú považovaní za pokrytcov, pretože Božie slovo len počúvajú, ale neriadia sa podľa neho. Z Písma vieme, že nestačí len počúvať. Ak nekonáme podľa toho, čo sme z Písma poznali, klameme sami seba. V Jakubovom liste je napísané:

Jakubov 1:22 A buďte činiteľmi slova a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním.

Je ľahké upadnúť do pasce vlastnej pýchy a chváliť sa pred ostatnými, akí sme duchovní a svätí, aj keď je naše srdce od Boha vzdialené. Pavol ukazuje päť spôsobov, ako môžu byť pokrytci oklamaní:

1. Ten, kto poznal pravdu o Božom vyvolení, ale svojím životom a skutkami túto skutočnosť deformuje, je pokrytec. Keď Ježiš konfrontoval Židov, že žijú v otroctve hriechu, arogantne poukazovali na skutočnosť, že sú potomkami Abraháma a že nikdy nikomu neboli otrokmi. Židia vedeli, že sú Božím vyvoleným ľudom, ale nesprávna aplikácia ich viedla k zneužívaniu tejto pravdy. Mojžiš Židom povedal:

Deuteronomium 7:6 Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme.

Mojžiš dobre vedel, že pýcha Židov a pohŕdanie ostatnými národmi plynie zo skutočnosti, že si mysleli, že boli vyvolení pre svoju výnimočnosť a zásluhy. Preto im pripomína, že si ich Boh vyvolil nie preto, že by v nich bolo niečo mimoriadne záslužné, ale preto že sa sám rozhodol, že zostane verný svojej zmluve, ktorú uzavrel s ich otcami. Tak, ako si Boh vyvolil Židov, aby sa stali Jeho ľudom, rovnako vyvolil aj nás, aby sme uverili Kristovi a stali sa Jeho ľudom. Božie vyvolenie nemá nič spoločné s tým, že Boh predzvedel niečo, čo by nám mohlo byť pripočítané k dobru. Dokonca ani naša viera, nie je z nás, ale je výsledkom nezaslúženej milosti, ktorú nám Boh preukázal a preukazuje preto, aby sme oslavovali Jeho:

Efezským 1:4-12 … tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske, 5 predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle 6 na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, 7 v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti, 8 ktorú rozhojnil oproti nám v každej múdrosti a rozumnosti 9 oznámiac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej ľúbosti, ktorú si preduložil v sebe 10 cieľom správy plnosti časov dovedna sobrať všetko v Kristovi, to, čo je na nebesiach, i to, čo je na zemi, v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle, 12 aby sme boli na chválu jeho slávy, …

Ten, kto sa chváli len tým, že je Bohom vyvolený a nie je pokorený vedomím, že bol nezaslúžene vykúpený z hriechu, nie je tejto milosti hoden. Vedomie, že nás Boh nezaslúžene spasil, by malo každého viesť k vďačnosti a chvále za preukázanú milosť a lásku.

2. Ten, kto pozná Boží zákon a prikázania, ale vo svojom srdci ich nepočúva je pokrytec. Každý by mal vedieť, že nestačí dodržiavať externé požiadavky zákona. Židia puntičkársky dodržiavali nariadenia zákona, dodržiavali pôst a modlili sa. Všetko konali podľa nariadenia zákona do najmenších podrobností. Slúžili Bohu ústami, ale nie srdcom. Pokrytectvo je o vonkajších prejavoch zbožnosti a duchovnosti, ktorá neberie ohľad na vnútornú poslušnosť.

3. Kto sa chváli vierou v Boha, ale namiesto Boha uctieva sám seba, je pokrytec. Žiaden múdry muž sa nemá chváliť sám sebou, vlastnou múdrosťou, umom ani bohatstvom. Je napísané:

1 Korintským 1:30-31 A vy ste z neho v Kristu Ježišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha i spravedlivosťou i posvätením i vykúpením, 31 aby bolo, jako je napísané: Ten, kto sa chváli, nech sa chváli Pánom.

Chváliť sa v Pánovi je dobré, ale zmyslom chvály by mala byť vždy Božia sláva; bol to On, kto nám ukázal skrze svoju lásku nezaslúžené milosrdenstvo.

4. Ten, kto pozná teologické pravdy, ale nie je zaviazaný k poslušnosti, je pokrytec. Znalosť Písma a teologických právd nemá nikdy slúžiť k tomu, aby sme svojimi znalosťami „oslnili“ druhých, aby sme sa vyvyšovali a intelektuálne víťazili, ale naopak, aby sme skrze múdrosť Písma slúžili ostatným.

5. Ten, kto sebavedome vyučuje ostatných, ale neaplikuje Božie slovo vo svojom živote je pokrytec. Písmo nás varuje pred poznaním, ktoré vedie k domýšľavosti. Ten, kto pohŕda ostatnými pre ich neznalosť, nie je na úžitok ľuďom ani Bohu. Kto chce vyučovať, mal by aplikovať poznanie predovšetkým do svojho života, aby sa stal nielen učiteľom, ale predovšetkým vzorom. Kto má teologické znalosti a duchovne ich neaplikuje, svojimi skutkami Božiu pravdu popiera. Apoštol Pavol nás učí, že ten, kto neskúma svoje srdce na základe poznanej pravdy Písma, je pokrytec, ktorý klame nielen sám seba, ale aj ostatných. Ten, kto sa chváli náboženskou príslušnosťou len slovami a svojím životom túto skutočnosť popiera, dáva neveriacemu svetu dôvody a príležitosť, aby nimi pohŕdali a nebrali Božiu svätosť vážne. Ak žije človek v neposlušnosti k Bohu, jeho slová o viere a Bohu budú slúžiť neveriacim len k zosmiešňovaniu viery. Každý vyznávajúci kresťan, ktorý nekoná čestne, nedodržiava svoje slovo, je neverný v manželstve, podvádza, klame, žije nemorálne a chová sa hrubo k svojej rodine, je tým najhorším príkladom svetu. Svet takéto náboženské pokrytectvo odmieta. Kresťan má žiť tak, aby bol svetlom svetu a aby jeho osobný príklad priťahoval ostatných k spoznávaniu Boha.

Pokrytectvo zneuctieva Boha. V praktickom živote to znamená, že každý hriech a neposlušnosť Boha zneuctieva. Život v poslušnosti k slovám Písma je cestou k Božiemu požehnaniu. Keď v živote prejavujeme lásku k manželkám rovnakým spôsobom ako Kristus miloval cirkev, keď preukazujeme bez prestania láskavosť a milosrdenstvo voči svojim deťom, budeme prežívať rodinné požehnanie. Boh vie najlepšie, že poslušnosť neobmedzuje našu slobodu, ale ochraňuje nás pred mnohými nebezpečenstvami a pádmi. Na druhej strane vieme, že neposlušnosť prináša do života sklamanie, bolesť a problémy. Ale majme na pamäti, že dôvod prečo Boha počúvame nie je ten, aby sme získali Jeho priazeň a požehnanie, ale aby sme ho z vďačnosti a v bázni uctievali. Nesnažme sa len vystupovať sväto, ale žime sväto. Prekonať pokrytectvo vôbec nie je jednoduché a neexistujú k tomu žiadne jednoduché pravidlá. Napriek tomu tu máme niekoľko osvedčených rád:

Rada prvá: Ku svojmu úžitku čerpajte múdrosť a vedenie z Božieho slova. Modlite sa z hlbín svojho srdca. Vyznávajte Bohu svoje hriechy a zápasy. Hľadajte u neho posilu a majte vždy na pamäti, že Boh skúma vaše srdce.

Rada druhá: Pestujte spravodlivosť, skromnosť a nepovyšujte sa voči ostatným. Nechváľte sa vlastnou zbožnosťou, ale žite tak, aby si ostatní všimli, že žijete zbožne a bez pretvárky. Nehanbite sa za to, že ste slabí, ale nech je z vášho spôsobu života nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že Boh je mocný.

Rada tretia: Keď čítate a zamýšľate sa nad Božím slovom, pýtajte sa ako najlepšie využiť poznané. Ak bojujete s konkrétnym hriechom, ako je napríklad zloba, závisť, závislosť či čokoľvek iného, učte sa naspamäť verše, ktoré sa daného hriechu týkajú. Iste prídu vhod a pomôžu vám prekonať hriešne myšlienky a činy. Pamätajte si, že poukazovať len na hriechy a nedostatky u ostatných odhaľuje pokrytectvo a neprináša slávu nášmu Bohu. Žime preto vo vzájomnej láske a majme bázeň pred Hospodinom, ktorý je hoden všetkej úcty, chvály a slávy.

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie:

1. Ako najlepšie môžeme bojovať s pokrytectvom a dvojtvárnosťou?

2. Komu máme vyznávať svoje hriechy a slabosti? Máme vyznávať všetky zápasy? Ak ich nevyznáme, znamená to, že sme pokrytci?