List Rimanom

BOŽI nestranný súd

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní spoločných úvah nad listom ap. Pavla Rimanom, ktorých autorom je Steve COLE, kazateľ z Arizony.

Niekoľko posledných úvah sa týkalo pohľadu na ľudskú samospravodlivosť, na zásluhy a Božiu odplatu za skutky. Dnešná téma sa týka Božej nestrannosti pri vynášaní rozsudkov posledného súdu.

Iste ste sa stretli s otázkou, či bude spravodlivý Boh súdiť za neveru aj tých, ktorí nikdy nepočuli evanjelium? "Ako môže byť niekto odsúdený za to, že neuveril v Ježiša Krista, keď o ňom nikdy nepočul?" V našich zemepisných šírkach môže znieť podobná otázka takto: "To znamená, že ani tí, ktorí sa zo všetkých síl snažili konať dobré skutky sa do neba nedostanú?" A práve o hľadaní odpovede na tieto otázky je dnešné zamyslenie. Vypočujme si východiskový text, kde apoštol Pavol ukazuje, aká je Božia cesta pre naše ospravedlnenie:

Rimanom 2:12-16 Lebo všetci, ktorí hrešili bez zákona, bez zákona i zahynú. A všetci, ktorí hrešili pod zákonom, budú zákonom odsúdení 13 Lebo nie poslucháči zákona sú spravedliví u Boha, ale činitelia zákona budú ospravedlnení. 14 Lebo keď pohania, nemajúci zákona, prírodou robia to, čo požaduje zákon, tí teda nemajúc zákona sami sebe sú zákonom, 15 ako takí, ktorí ukazujú dielo zákona napísané vo svojich srdciach, o čom spolu svedčí aj ich svedomie, ako spolusvedčia aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo aj vyhovárajú.) 16 v deň, keď bude Bôh súdiť skryté veci ľudí podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista.

Ak sa nad touto pravdou zamyslíme, čoskoro zistíme, že nikto nie je schopný dodržať zákon, a preto každý potrebuje evanjelium. Prvým poznatkom je, že:

Boh bude súdiť každého na základe poznania, ktoré mu bolo dané (12). To teda znamená, že pohania, ktorí zákon nemali, nebudú súdení podľa zákona. Zákon nebol určený pohanom, preto sa ním riadiť nemohli. Židia síce zákon mali, ale nie vždy sa podľa neho riadili. Kľúčom k odsúdeniu bude to, ako každý jednotlivec reaguje na základe rozlišovacej schopnosti poznania dobra a zla, ktoré je do určitej miery dané všetkým skrze svedomie. Už sme si povedali, že jedni budú súdení za to, že nekonali to, čo vykonať mali a druhí za to, že konali to, čo konať nemali. Náš celý pozemský životný štýl je svedectvom o tom, ako napĺňame Boží zákon, či sa riadime svedomím a ako sme poslušní Jeho slovám. Kto zostane ľahostajný, alebo vlažný a kto je svojvoľným pánom sebe samému bude stáť pred Božím súdom bez ospravedlnenia. Majme na pamäti, že:

Samotná znalosť zákona nikoho pred Bohom neospravedlní.

Nikto si nemôže zaslúžiť večný život za svoju snahu byť poslušný zákonu. Spasení sme z viery a preto sa na nás vzťahuje Božia milosť. Iba preto, že sme prijali dar viery môžeme napĺňať požiadavky Božieho zákona a môžeme viesť posvätený život. Dobré skutky sú preddavkom milosrdenstva pre deň súdu.

Tí, ktorí nemajú a nepoznajú zákon, majú svedomie a vnútorný inštinkt rozpoznať čo je správne a čo zlé.

Všetci vieme, že svedomie a vedomie toho, čo je dobro a čo je zlo majú aj pohania. Apoštol Pavol nehovorí, že pohania inštinktívne poznajú nariadenia Mojžišovho zákona, ale skôr poukazuje na skutočnosť, že aj pohania, ktorí sa nikdy nestretli s Božím zjaveným zákonom, majú vnútorne zabudovaný zmysel pre dobro a zlo. Všetky kultúry veria, že vražda, znásilnenie, krádež, fyzické napádanie sú nesprávne činy a považujú ich za prejavy zla. Všeobecné zlaté pravidlo spolužitia vyznáva väčšina ľudí - správaj sa k ostatným tak, ako sám chceš, aby sa ostatní správali k tebe. Naše svedomie a naše myšlienky nás najskôr varujú, potom obviňujú, ale neodsudzujú, pretože sami sebe hovoríme, že sa podobne, alebo rovnako správajú všetci okolo nás. Majme na pamäti, že samotné svedomie nie je neomylný radca, ale nikdy by sme nemali ísť proti varovaniu svojho svedomia. Buďme veľmi opatrní, aby sme sa nepodriaďovali svetu a neriadili sa normami a trendmi súčasnej spoločnosti, ktorá určuje, čo je v živote prijateľné a čo nie. Každá kultúra má štandardy dobra a zla, ktoré sú často v protiklade toho, čo učí Písmo a Boží zákon. Aby sme obstáli ako kresťania, potrebujeme neustálu radu a konfrontáciu s Písmom.

A nakoniec:

V súdny deň bude Boh súdiť všetko, čo je skryté v ľuďoch skrze evanjelium Ježiša Krista (16). Z tejto skutočnosti vyplýva niekoľko záverov:

Po prvé: Ako už vieme, Hospodin ustanovil deň súdu, o ktorom nikto z ľudí nevie, kedy príde. Kto tejto informácii verí, snaží sa na ten deň pripravovať. Kto pripravený nie je, nemá žiadnu istotu, že sa ho súd nebude týkať! Súd by sa nekonal len vtedy, keby bol Ježiš klamár a mýlil sa. Kto verí Písmu, má istotu, že deň súdu skôr, alebo neskôr príde:

Skutky apoštolské 17:31 pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravedlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych.

Po druhé, v súdny deň bude Boh súdiť aj to, čo je skryté v ľuďoch. To bude pre väčšinu ľudí nepríjemné zistenie! Boh nebude súdiť len to, čo je zjavné a viditeľné. My všetci sa snažíme ukázať svoje dobré stránky, radi sa chválime dobrými skutkami, dávame na obdiv svoje znalosti Písma, modlitebné zápasy a každú náboženskú horlivosť. Ale len Boh vie, aké myšlienky sú nám vlastné. On pozná naše najskrytejšie myšlienky, našu pýchu, ktorá nás môže celý život motivovať, aby sme Bohu slúžili zo zištných dôvodov. Len Boh pozná naše vlastnosti a myšlienky, len On nestranne posúdi aj to, čo si sami neuvedomujeme. Pred Ním nezostane skrytý žiadny žiadostivý pohľad, ktorého si nevšimne nikto iný. On vie o každom prejave zloby, závisti a neprajnosti, ktorú pred ostatnými dokážeme majstrovsky skrývať. On vidí dovnútra nášho srdca i mysle. Nič sa pred Božím zrakom neskryje, všetko bude v súdny deň odhalené.

Po tretie, Boh bude súdiť všetko skryté skrze Ježiša Krista. Ježiš sám o sebe hovorí, že je sudcom všetkých:

Ján 5:22-23 Lebo Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd oddal Synovi, 23 aby všetci ctili Syna, jako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí Otca, ktorý ho poslal.

Toto a jemu podobné vyhlásenie poukazujú na rovnosť Božstva Syna! Aby mohol súdiť všetko, čo je skryté v ľuďoch, musí mať rovnako ako Otec nekonečnú znalosť každého ľudského tajomstva. Ak žijete v predstavách, že Pán Ježiš miluje všetkých ľudí bez rozdielu, že nikoho neodsudzuje, potom nepoznáte, alebo nemáte na vec správny biblický pohľad. V Jánovom Zjavení je o Ježišovi napísané nasledovné:

Zjavenie 19:11-15 A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý a v spravedlivosti súdi i bojuje. 12 A jeho oči boly jako plameň ohňa a na jeho hlave mnoho diadémov, a mal napísané meno, ktorého nikto nevie, iba on sám. 13 A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou, a jeho meno sa zovie: Slovo Božie. 14 A vojská, ktoré sú na nebi, išly za ním na bielych koňoch, odiati kmentom, bielym a čistým. 15 A z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy. A on ich bude pásť železným prútom a on bude šliapať lis vína prchlivosti a hnevu všemohúceho Boha.

Pán Ježiš odsúdi bezbožnosť ľudí a bude vykonávateľom Božieho hnevu. Žiadne pokrytectvo nezostane nepotrestané! Ak máte o Božom súde inú predstavu, je potrebné, aby ste svoje zmýšľanie zmenili.

Po štvrté, posledný súd sa bude odohrávať podľa Božích meradiel, nie podľa ľudských predstáv. Na prvý pohľad sa môže zdať, že evanjelium je dobrou novinou pre všetkých. Ale dobre vieme, že všetci ľudia nebudú spasení. Všeobecná amnestia sa nebude konať! Keby neboli všetky hriechy spravodlivo odsúdené a potrestané, obišli by sme sa bez Spasiteľa, a to by nebola dobrá novina pre nikoho! Spravodlivosť by nebola vykonaná. Evanjelium nikomu neponúka voľbu pokračovať v hriešnom živote. V otázkach viery nestačí len pokrčiť plecami a žiť ďalej podľa svojich vlastných žiadostí. Kto nepochopí vplyv zlej správy o Božom súde, nikdy sa nenaučí vážiť si dobrej správy o spasení skrze vieru v Pána Ježiša Krista. V čase milosti zostáva v platnosti, že ten, kto svoje hriechy neľutuje, a zo svojich skutkov nerobí pokánie a nevyzná vieru v Krista, odíde z posledného súdu bez ospravedlnenia do večnej záhuby.

Urobme si nakoniec malé zhrnutie:

Apoštol Pavol nás učí, že sme spasení Božou milosťou, ale nikdy nezabúda dodať, že spasenie sa vždy prejavuje úplnou zmenou života a dobrými skutkami, čo je v úplnom súlade s učením a pravdami evanjelia. Ak s ľuďmi hovoríme len o Božej láske a neupozorňujeme ich, že príde Boží súdny deň, zatajujeme dôležité varovanie, ktoré môže rozhodnúť o večnosti hriešnika. Každý by mal vedieť, že nič sa nedá odkladať na poslednú chvíľu. Posledný deň nemá nikto z nás vo svojej moci. Deň spasenia je práve teraz, ďalšia možnosť už nemusí prísť. Majte na pamäti, že zajtra môže byť už neskoro!

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie

1. Ako odpoviete na námietku týkajúcu sa spasenia: "A čo tí, ktorí nikdy nepočuli?"

2. Prečo nie je samotné svedomie v duchovných otázkach vždy najlepším radcom? Ako sa môžeme lepšie uistiť, že sa nepohybujeme na šikmej ploche? Máme niekedy ísť proti svojmu svedomiu?