List Rimanom

SAMOSPRAVODLIVOSŤ

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

V dnešnom zamyslení pokračujeme, milí poslucháči, v uvažovaní nad listom ap. Pavla Rimanom. Budeme hovoriť o samospravodlivosti človeka. Z predchádzajúceho programu by sme si mali pamätať, že Pavol najskôr poukazoval na hriešnosť nemorálnych pohanov a ich stav opísal týmito slovami: "sú plní neprávosti, podlosti, lakomosti, zloby; sú samá závisť, vražda, svár, lesť, zlomyseľnosť; sú donášači, ohovárači, Bohu odporní, spupní, nadutí, chvastaví, vymýšľajú zlé veci, nepočúvajú rodičov, nemajú rozum, nedokážu sa s nikým zniesť, nepoznajú lásku ani zľutovanie".

Apoštol Pavol, bývalý farizej, vedel, že s ním budú ostatní židia súhlasiť, ale v 2. kapitole Listu Rimanom uvidíme, ako sa celá situácia mení. Pavol, sám žid, dobre vedel čo je to samospravodlivosť a ako ľahko židia vynášajú súdy nad ostatnými. Pavel ich upozorňuje na skutočnosť, že ten, kto má väčšie poznanie pravdy, ako nemorálni a nevedomí pohania, nesie za svoje správanie, myslenie a odsudzovanie druhých o to väčšiu zodpovednosť. Z predchádzajúcich zamyslení nad listom Rimanom by sme už mali vedieť, že ten, kto nerobí pokánie si zbiera hnev Boží na deň súdu. Vypočujme si najskôr sprievodný text dnešného zamyslenia:

Rimanom 2:1-5 Preto si neomluviteľný, ó, človeče, každý, kto súdiš, lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ, lebo robíš to isté sám ty, ktorý súdiš. 2 A vieme, že súd Boží je podľa pravdy na tých, ktorí robia také veci. 3 A či to myslíš, ó, človeče, ktorý súdiš tých, ktorí páchajú také veci, a sám robíš to isté, že ty ujdeš súdu Božiemu? 4 A či pohŕdaš bohatstvom jeho dobrotivosti, znášanlivosti a zhovievavosti nevediac, že ťa dobrota Božia vedie ku pokániu? 5 Ale podľa svojej tvrdosti a nekajúceho srdca hromadíš sebe hnev na deň hnevu a zjavenia spravedlivého súdenia Boha, …

Pavol Židom ukazuje, že pred pohanmi nemajú žiadnu výhodu. To platí aj dnes. Ten, kto sa narodil v kresťanskej rodine, ten kto sa stretol s kresťanským prostredím, kto počul evanjelium, komu bolo preukázané určité duchovné privilégium; bude sa v deň súdu zodpovedať za to, že pravdu, ktorú spoznal ignoroval. Apoštol Pavol varuje, že samospravodlivosť je vážny a odsúdeniahodný hriech. Samospravodlivosť totiž vyvoláva v človeku falošnú istotu, že Boží hnev sa na neho nevzťahuje. Ak aj vy patríte do kategórie ľudí, ktorí sú presvedčení, že Boží súd sa netýka dobrých a slušných ľudí, zbystrite pozornosť. Žiť v presvedčení, že Boží súd sa týka len bezbožných zločincov, je veľký omyl. Samospravodliví ľudia sa nestotožňujú s poslaním Ježiša Krista, ktorý kajúcich hriešnikov pred Božím hnevom zastúpil potrestaním na kríži. Z toho logicky vyplýva, že samospravodlivý človek nerobí pokánie, čo znamená, že minie cieľ a zostane mimo moc Božiu na spasenie.

Dnešné zamyslenie je práve o Božom súde, aby nikto nezostal v nevedomosti a falošnej nádeji. Majte na pamäti, že pred Božím súdom nikto neunikne, preto pozorne počúvajte, či skutočne správne chápete komu je „dobrá správa o spasení“ určená. V citovaných veršoch je napísané, že ten kto nad druhými vynáša súdy a sám sa dopúšťa rovnakých hriechov ako oni, nemá nič na svoje ospravedlnenie. Apoštol Pavol nepreklína samotné posudzovanie druhých, ale poukazuje na problém odsudzovania, čo nastáva vtedy, keď sa samospravodlivý človek skryto dopúšťa tých prehreškov, ktoré sám odsudzuje. Asi jeden z najčastejšie používaných a pritom nepochopených veršov, ktorými býva umlčovaná oprávnená kritika hriešneho správania, znie: Nesúďte, aby ste neboli súdení (Matúš 7.1). Keby čítali o pár veršov ďalej, videli by, že Ježiš pokračuje a hovorí:

Matúš 7:6 Nedávajte svätého psom, ani nehádžte svojich periel pred svine, aby ich snáď nezašliapali nohami a obrátiac sa neroztrhali vás.

Aby sme si mohli z týchto veršov vziať poučenie, je potrebné, aby sme vedeli rozlišovať, teda posúdiť, či sa jedná o osobu, ktorá sa chová ako pes, či sviňa. V kontexte podobenstva vidíme, že o niekoľko veršov ďalej Ježiš varuje poslucháčov pred falošnými prorokmi:

Matúš 7:15 Vystríhajte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú dravými vlkmi.

Z Pavlovho učenia vyplýva, že ak sa veriaci nenaučí správne rozlišovať, čo je sväté a čo svetské, môže sa vrátiť k svojmu starému spôsobu života, alebo sa stať obeťou vlkov. Apoštol Pavol nám dokonca ukladá, aby sme boli obozretní aj k tým, ktorí sa síce tvária ako veriaci, pričom žijú s nami i medzi nami, ale k hriechom sú ľahostajní a vo viere vlažní:

1 Korintským 5:9-13 Písal som vám v liste, aby ste sa nemiešali so smilníkmi, 10 ale nie vôbec so smilníkmi tohto sveta alebo s lakomcami a s dráčmi alebo s modlármi, pretože by ste museli vyjsť zo sveta. 11 Ale teraz som vám písal nemiešať sa, keby sa niekto menoval bratom a bol smilník alebo lakomec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo dráč, s takým ani nejesť. 12 Lebo čože je mne do toho, aby som mal súdiť aj tých, ktorí sú vonku?! Či vy nesúdite tých, ktorí sú vnútri? 13 A tých, ktorí sú vonku, súdi Bôh. Vylúčte toho zlého sami zpomedzi seba!

Apoštol Pavol tu nehovorí, že súdiť iných je odsúdeniahodné, ale hovorí, že je zlé súdiť iných na základe vlastnej spravodlivosti. Keby sa totiž niekto pozrel do vnútra nášho srdca, mohol by vidieť celý rad príkladov predstieranej alebo domnelej svätosti a pokryteckej samospravodlivosti:

(1) Samospravodlivý pokrytec odsudzuje hriechy druhých, zatiaľ čo prehliada vlastné hriechy. Pán Ježiš o takých ľuďoch hovorí:

Matúš 7:5 Pokrytče, najprv vyjmi brvno zo svojho oka a potom prezrieš, aby si vyňal ivierko z oka svojho brata.

(2) Samospravodlivý pokrytec odsudzuje hriechy druhých na základe určitých štandardov, ale nie na základe Božieho slova.

K pochopeniu problematiky hriechu samospravodlivosti nám môže najlepšie poslúžiť Ježišovo karhanie farizejov a náboženských moralistov v 23. kapitole Matúšovho evanjelia, kde poukazuje na to, že zneužívajú vybrané časti Písma, aby plnili nariadenia zákona. Dnes by sme povedali, že využívali medzery v zákone, aby ospravedlnili svoje zanedbávanie povinností zákona. Všetkým, ktorí takto zneužívajú Písmo hrozí veľké nebezpečenstvo, že prestanú vidieť a priznávať vlastné nedostatky voči Božiemu svätému zákonu.

(3) Samopravodlivý pokrytec dáva svoje kresťanstvo na obdiv, ale svojimi hriechmi sa nezaoberá. Práve o nich bolo povedané: "Tak aj vy navonok zdáte sa ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti". Takí ľudia nosia v cirkvách a zboroch masku príkladných kresťanov, ale vo svojich domovoch, rodinách a na pracovisku na nich nič príkladného nenájdeme.

(4) Samospravodlivý pokrytec sa nezaujíma o pomoc blížnym ani o to, aby rástol v zbožnosti; na mysli má len svoj prospech a uznanie. O nich je napísané:

Matúš 23:15 Beda vám zákonníci a farizeovia, pokrytci, pretože obchádzate more i suchú zem, aby ste učinili jedného novoverca, a keď sa ním niekto stane, činíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami.

Pokiaľ ide náboženským vodcom iba o štatistiky, ale nie o srdce stratených, patria aj oni k samospravodlivým pokrytcom.

(5) Samospravodlivý pokrytec sám seba vyvyšuje a sám seba porovnáva s ostatnými, alebo ich obviňuje za svoje neúspechy a hriechy. Všetci sme náchylní k tomu, aby sme druhých odsudzovali za rovnaké hriechy, ktorých sa sami dopustíme:

Nikto, kto samospravodlivo odsudzuje druhých, neunikne Božiemu súdu. Pavel nerobí rozdiel medzi Židmi a pohanmi; varovanie patrí obom:

Matúš 2:3 "Myslíš si snáď, keď súdiš tých, ktorí takto konajú, a sám robíš to isté, že ty ujdeš súdu Božiemu?"

Ak niekoho odsúdite za to, že vás klamal, ale sami klamete, odsudzujete sami seba. Ak niekoho zahrniete výčitkami, že vás okradol, a potom sami okrádate svojho zamestávateľa, neuniknete Božiemu súdu. Apoštol Pavol nám pripomína, že každý z nás neraz porušil vlastné štandardy a zásady. Predstava, že nás bude Boh súdiť podľa nich, je na jednej strane strašná a na druhej nanajvýš spravodlivá vec. Akou mierou ste merali ostatným, takou mierou sa nameria aj vám. Čo môže byť spravodlivejšieho a súčasne hroznejšie, než náš vlastný štandard?!

Bohatstvo Božej dobroty a trpezlivosti by nás malo doviesť k pokániu a nespoliehať sa na jeho láskyplnosť. Ak si myslíte, že Boh bude vaše hriechy donekonečna prehliadať len preto, že je trpezlivý a milosrdný, ste na veľkom omyle. Božia láskavosť, tolerancia a trpezlivosť nie je jedno a to isté. Dobrota, ktorú Boh preukazuje vzdorovitému ľudstvu, má mnoho podôb. Len z Božieho milosrdenstva máme zaistené optimálne životné podmienky, na ktorých nemáme najmenšiu zásluhu. Z Božieho milosrdenstva dýchame vzduch, ktorý je nevyhnutný pre život, máme potravu, ktorá nás udržuje pri živote, máme domovy v ktorých žijeme, prírodu, z ktorej sa radujeme, telo a myseľ, ktoré nám slúžia a fungujú tak, ako majú. Prijímame požehnanie, ktorého je oveľa viac, než si ktokoľvek z nás zaslúži! Priznajme si, že väčšina ľudí všetko prijíma ako úplnú samozrejmosť.

Božia dobrota poukazuje na Jeho milosrdenstvo, lásku a trpezlivosť. Doslovný význam slova "trpezlivosť" znamená pomalosť k hnevu. Boh má tisíce príležitostí, aby zasiahol a skončil s každým hriešnikom a vždy by to bol spravodlivý trest. Keby konal len spravodlivo a sväto, mohol by nás usmrtiť v okamihu, keď jednáme vzdorovito a hrešíme proti Nemu samotnému.

Pretože sa samospravodlivý človek nechce vysporiadať s vlastnou tvrdosťou srdca a nekajúcou mysľou, hromadí si Boží hnev na deň, keď sa zjaví spravodlivý Boží súd. Majme na pamäti, že apoštol Pavol nemal na mysli len pohanov, modloslužobníkov a sexuálných zvrhlíkov, ale obracal sa ku všetkým samospravodlivým a nábožensky založeným osobám, ktoré si zakladajú na svojej morálke a dodržiavaní zákona.

V Novom zákone nájdeme dve prekliatia: prvé sa týka všetkých, ktorí nemilujú Pána (pozrite si 1.Kor. 16:22) a druhé tých, ktorí kážu falošné evenjelium (list Gal 1:8-9). Preto musíme starostlivo zvažovať a rozsudzovať, čo je to hriech a čo je milosť. Božia láskavosť a trpezlivosť má svoje medze a skôr, alebo neskôr každý spozná Boží hnev nad tými, ktorí žijú svojvoľným a samospravodlivým životom. Majme na pamäti nasledovné slová:

Skutky apoštolské 17:31 .......... pretože (Pán) ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravedlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych.

Ten, kto verí vo vzkriesenie a je Božím dieťaťom, nezostane ľahostajný k Božím pravdám a určite sa nebude chváliť vlastnou samospravodlivosťou, ale s vďačnosťou sa bude tešiť na večný život, pretože sa nemusí báť Božieho súdu.

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie:

1. Ako spoznáte rozdiel, kedy je potrebné a nevyhnutné hriech súdiť a kedy to nie je na mieste?

2. Niekedy sa zdráhame konfrontovať hriešne správanie nám blízkych kresťanov, pretože nechceme byť sudcami. Je taký postoj správny?