List Rimanom

Vydaní napospas. časť 2.

Dnes pokračujeme, milí poslucháči, v uvažovaní na tému, ako človeka ovplyvňuje hriech. Apoštol Pavol nám ukazuje, že všetci ľudia a nezáleží na tom, ako vzorne a obetavo sa navonok správajú, potrebujú evanjelium rovnako nevyhnutne, ako ho potrebujú hriešnici, ktorí sa od Boha vzdialili a nemajú zábrany svedomia. V minulej relácii sme si povedali, že Boh vydal ľudstvo napospas nečistým vášňam a ich zvrátenej mysli. Dnes si ukážeme, že každý človek, ktorý sa odvráti od Božích zákonov, skôr alebo neskôr na svoju neveru doplatí. Najskôr si vypočujme, čo nám na túto tému odkazuje ap. Pavol :

Rimanom 1:28-32 A ako neuznávali za hodné a potrebné mať Boha v pravej známosti, tak ich aj Bôh vydal v neosvedčenú myseľ prevrátenú, aby robili to, čo sa nepatrí, 29  naplnených každou neprávosťou, smilstvom, podlosťou, lakomstvom, zlosťou, plných závisti, vraždy, sváru, lesti, zlých obyčají, 30  pletichárov, pomlúvačov, nenávidiacich Boha, trýzniteľov, pyšných, chlúbnych, vynálezcov zlého, rodičom neposlušných, 31  nesmyselných, vierolomných, nemajúcich lásky, nesmierlivých a nemilosrdných, 32  ktorí, hoci dobre poznali právo Božie, že tí, ktorí robia také veci, sú hodni smrti, nie len že to robia, ale to ešte aj schvaľujú tým, ktorí to tiež robia.

Každý človek, ktorý žije z vlastnej vôle tak, ako keby žiaden Boh neexistoval, s nevôľou podriadiť sa Bohu nesie skutočnosť, že Boh ich želaniu vyhovie a vydá ich napospas ich svojvôli. Práve preto stále viac ľudí, ktorí žijú bez Božieho vedenia, hľadá pomoc v ordináciách psychológov, psychiatrov a najrôznejších poradcov, ktorí analyzujú ich problémy. Podstupujú najrôznejšie terapie a učia sa relaxovať. Tí ktorí utekajú pred prázdnotou, opúšťajú manželských partnerov aj svoje deti, menia zamestnanie, vyhľadávajú čo najviac zábavy, opíjajú sa do nemoty a uchyľujú sa k upokojujúcim prostriedkom a drogám, tých život pomaly, ale isto stráca zmysel. Všetko je rutina, prázdnota a nuda. Nikdy predtým netrpelo toľko ľudí depresiou a syndrómom vyhorenia ako dnes. Nikdy predtým nevyhľadávalo toľko ľudí pomoc. Je zaujímavé, že práve profesia psychiatrov má najvyšší počet samovrážd, čo svedčí o tom, že oni sami nedokážu pomôcť ostatným ľuďom, ani sebe. Nikto nemôže zmierniť intenzitu bolesti, ktorú prežívajú ľudia bez Boha. Aj keby sa Boží hnev neprejavoval iným spôsobom, než tým, že vydá človeka jemu samému napospas, bol by to hrozný trest.

V minulom zamyslení sme sa zaoberali prejavmi Božieho hnevu voči modlárstvu a sexuálnej zvrhlosti. Keby Pavol skončil pri veršoch o sexuálnej amorálnosti, o ktorej sme hovorili v predchádzajúcom programe, mohli by sme si pomyslieť - dobre im tak! Som rád, že som do takého bahna neklesol, veď zvrátená sexualita je ohavnosť. Som rád, že v tejto oblasti mám čisté svedomie! Ale Pavol pokračuje od modlárstva a sexuálnych hriechov k oblasti hriechov v medziľudských vzťahoch:

 Boh vydáva hriešnikov napospas ich vlastnej zvrátenej mysli, ktorá človeka  vedie k tomu, aby robili čo sa nesluší. Ježiš takto učil zástupy:

Matúš 5:21-22  Počuli ste, že bolo povedané starým: Nezabiješ! A ktokoľvek by zabil, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu. Ale ja vám hovorím, že každý, kto sa hnevá na svojho brata bez príčiny, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu. A ktokoľvek by povedal svojmu bratovi: Ráka, <Prázdna (hlava), ničema> bude vinný, aby bol vydaný moci vysokej rady; a ktokoľvek by povedal: Blázon, bude vinný, aby bol uvrhnutý do ohnivého pekla. Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by zabil, bude vydaný súdu. 22 Ja však hovorím, že už ten, kto sa hnevá na svojho brata, bude vydaný súdu; kto znižuje svojho brata, bude vydaný rade; kto svojho brata zatracuje, prepadne ohnivému peklu.

Zatiaľ čo niektoré hriechy sa nám môžu zdať príliš extrémne, bolo by chybou, keby sme nadobudli dojem, že väčšina menovaných hriechov sa nás netýka. Je možné, že sa nikto z nás nedopustil vraždy, ani nemá voči Bohu nenávisť, ale nezabúdajme na to, čo hovorí Pán Ježiš skrze Písmo. Kto z nás sa nikdy na nikoho nehneval? Kto z nás môže povedať, že Boh je za všetkých okolností na prvom mieste v našom živote v každej oblasti nášho bytia? Ak tomu tak nie je, patríme k tým, ktorí Boha nepočúvajú a svojím životom Mu nevzdávajú chválu a česť, akú si zaslúži.  

    Rimanom 8:6-8 Lebo myseľ tela je smrť, ale myseľ Ducha je život a pokoj, 7  pretože myseľ tela je nepriateľstvom naproti Bohu, lebo sa nepodriaďuje zákonu Božiemu, lebo sa ani nemôže podriadiť. 8  A tí, ktorí sú v tele, nemôžu sa ľúbiť Bohu;

Pozrime sa na to ako sa  hriech môže dostať do života tých, ktorí sú sústredení sami na seba. 

(1) Hriech začína tam, kde vedome Boha vytlačíme zo života. Apoštol Pavol opisuje príčinu ľudského blúdenia v temnotách sveta nasledovne: "nevedeli si vážiť pravého poznania Boha". To sa netýka len jednotlivcov, ale aj národov a celej civilizácie, ktorí sa k Bohu obrátili chrbtom. Niektorí z nich si chceli nejakým spôsobom overiť Božiu existenciu, ale svojim hriechom poškodeným rozumom dospeli k záveru, že žiaden Boh nie je. Možno sa niekedy modlili, aby Boh zachránil život niekoho blízkeho, alebo prosili za život malého dieťaťa, ktoré milovali. Možno sa modlili a prosili Boha, aby im pomohol vyriešiť zdravotný, alebo osobný problém; ale situácia sa iba zhoršila. A tak dospeli k záveru, že viera v Boha je k ničomu a  vylúčili ho zo svojho života. Boh však v žiadnom prípade nezlyhal, ale ich iba vydal ich márnosti. Sami si dovolili Boha súdiť a dospeli k záveru, že Boha nepotrebujú. Namiesto toho, aby Boha spoznávali tak, ako sám seba zjavuje v Písme a podriadili sa Jeho vedeniu, spoliehali sa na vlastný rozum, ktorý im nahovoril, že keď nepomôže Boh, majú si pomôcť sami, podľa známeho hesla „pomôž si človeče, aj Pán Boh Ti pomôže“. To je vždy prvý krok, ktorý vedie k hriechu. Namiesto toho, aby sa Bohu podriadili, riadili sa Jeho Slovom a trpezlivo prešli skúškou utrpenia, zatínajú päste k nebu a odvracajú srdce od zdroja pokoja. Kedykoľvek vezmeme všetko do vlastných rúk, dočkáme sa nejedného nepríjemného prekvapenia:

(2) Hriech v človeku zapustí hlboké korene a je vydaný napospas zvrátenej mysli. To, že je človek vydaný hriechu, znamená, že Boh svoju ochrannú ruku stiahne z diania a dá voľný priebeh tomu, čo je v človeku skryté. Akoby nám Boh hovoril: "Ak chceš hrešiť, prosím, skús to, ale následky a zodpovednosť ponesieš sám." Boh človeka vydá napospas vlastným voľbám, ktoré nie sú nič iné, než omyly a rebélie voči Bohu. Takéto myslenie a správanie má svoje následky. Tak, ako človek odmietol očividnú evidenciu Božej existencie, Boh ich vydal vlastnému rozumu a zmýšľaniu, ktoré Boha odmieta. Všetky hriechy majú svoj počiatok v mysli a srdci - tak ako o tom hovorí  Pán Ježiš:

Marek 7:21-23  Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, 22  cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. 23  Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka.

Určité morálne medze vždy existujú. Inými slovami ide o činy, o ktorých je väčšina ľudí presvedčená, že sú zlé, kruté a podlé! Ak ich však nevnímame z Božej perspektívy, nikdy nespoznáme, ako ničia našu myseľ. Bez Božej perspektívy zmýšľania budeme sami sebe nahovárať, že ten či onen priestupok nie je taký hrozný.

Hriech vždy začína tam, kde je Boh odstavený na vedľajšiu koľaj a prejavuje sa to mnohými spôsobmi. O ľuďoch je napísané:

 "Sú plní neprávosti, podlosti, lakomosti, zloby, sú samá závisť, vražda, zvada, lesť, zlomyseľnosť, sú donášači, 30 ohovárači, Bohu odporní, spupní, nadutí, chlubiví. Vymýšľajú zlé veci, nepočúvajú rodičov, 31 nemajú rozum, nedokážu sa s nikým zniesť, nepoznajú lásku ani zľutovanie "

Rozoberme si podrobnejšie jednotlivé výrazy z tohto textu:

* "Neprávosť" - je všeobecné označenie pre hriech. Špecificky tak vyjadrujeme stav, keď človek okráda Boha i blížnych a upiera im ich práva a sám sebe stavia oltár slávy.

* "Podlosť" je časté slovo, ktoré opisuje vlastnosti Satana, toho zlého, ktorý zámerne útočí a jeho cieľom je zničiť akúkoľvek známku dobra v človeku. Ide o aktívny a úmyselný zámer  zraňovať.

* "Lakomosť" sa týka chamtivej túžby mať stále viac. Lakomosť je neobmedzený a nekontrolovaný prejav sebectva. Taký človek je egoista, ktorého nezaujímajú potreby ostatných. Lakomec, sebec a egoista sa snaží získať pre seba čo najviac na úkor ostatných.

* "Zloba" opisuje zlo, ktoré vedie k úplnému nedostatku, alebo prítomnosti dobra. 

* "Závisť" - tu je potrebné rozlišovať medzi závisťou a žiarlivosťou. Žiarlivosť je túžba mať niečo, čo má niekto iný, ale neznamená to, že ide o nevraživosť voči druhej osobe. Kým závisť vyjadruje nielen želanie niečo mať, alebo získať, ale aj rozladenie z úspechu druhých. Závisť často vedie k ďalšiemu činu, ktorým je:

* "Vražda". Tu si len pripomenieme Ježišovo učenie, že samotný hnev proti druhému je rovný vražde. Semienka vrážd sú zasiate v každom ľudskom srdci.

* "Zvada" je spor, ktorý vzniká skrze závisť, ambície, túžbu o uznanie, prestíž a dôležitosť. Všetky tieto hriechy majú svoje korene v sebectve, v túžbe vyniknúť.

* "Lesť" - môžeme chápať ako návnadu, na ktorú sa má chytiť ryba. Lesť nie je nikdy priamočiara taktika. Je to veľmi vynaliezavý spôsob, ako oklamať niekoho druhého a tým získať výhodu pre seba.

* "Zlomyseľnosť" je vedomá a zámerná podlosť. Je to opak biblickej lásky, ktorá vydrží, ktorá odpúšťa, ktorá buduje a vždy má na mysli dobro ostatných.

* "Donášači a ohovárači" sú všetci tí, ktorí roznášajú najrôznejšie nepravdy o ostatných. Keďže ide skôr o klebety, je ťažké sa takýmto nástrahám ubrániť.

* "Nadutosť" sa týka každého postoja nadradenosti voči ostatným. Taký človek je pyšný, opovrhuje druhými a vzpiera sa Bohu. Býva krutý, útočný a uráža kde koho.

* Domýšľavosť "- tento výraz nájdeme v Písme len 3x a vždy sú ním označení tí, ktorí vzdorujú Bohu a sú pyšní. Je to človek, ktorý pohŕda ostatnými.

* "Prázdna chvála" - tento výraz vznikol z opisu potulných kupcov, ktorí si vymýšľali neuveriteľné príbehy, ktoré mali dodať ich tovaru hodnotu, ktorú nemohli inak riadne doložiť.

* Tí, ktorí vymýšľajú zlé veci- sú všetci, ktorí neustále posúvajú hranice hriešneho správania.

* "Nepočúvanie rodičov" je hriech, ktorý sa dotýka samotnej podstaty rodiny a vzájomnej spolupatričnosti. Deťom chýba vďačnosť a opovrhujú autoritou rodičov.

* "Nemajú rozum" znamená, že nemajú bázeň pred Hospodinom, chýba im múdrosť a správajú sa ako hlupáci, obzvlášť v morálnych situáciách.

* "Nepoznajú lásku ani zľutovanie" - tento verš sa týka rodičov, ktorým chýbajú prirodzené city, súcit a porozumenie, lebo nemilujú svoje deti; alebo ak deti nenávidia svojich rodičov a súrodenci sa medzi sebou hádajú a bijú. 

   Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie:

1. Môže ozajstný veriaci byť vydaný napospas svojej zvrátenej mysli, alebo sa táto možnosť týka len ľudí nespasených? Pozri 1 K 2:15-16

2. Prečo je nesmierne dôležité, aby sme si uvedomili, že hriech sa rodí v mysli (alebo v srdci)? Ako môžeme túto skutočnosť použiť k obrane proti útokom hriechu?



© 1993 - 2019 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk