List Rimanom

AKO CHÁPAŤ BOŽIE PROROCKÉ SLOVÁ ZJAVENIA? - Rim 11:25-27

Milí poslucháči, vitajte pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap.Pavla Rimanom.

Žiadne iné biblické témy nepriťahujú toľko pozornosti veriacich a neveriacich, ako je výklad prorockých kníh. Sú usporadúvané najrôznejšie semináre, konferencie a prednášky na tému proroctiev, sú vydávané stovky titulov kníh a mnohé z nich sa stávajú bestsellermi, ako keby išlo o najdôležitejšie biblické posolstvo. Niet divu, že si na ich základe mnohí čitatelia vytvárajú predstavu, ako sa budú odvíjať posledné dni. Valia sa na nás otázky typu: Kto by nechcel vedieť, či kresťania prejdú súžením, o ktorom je písané v knihe Zjavenia, alebo kto je Antikrist? Má Izrael právo na svoju existenciu vo svätej zemi? A čo Palestínčania, kedy a čo rozpúta Armageddon? Bude na Chrámovej hore strhnutý Skalný dóm a bude nový chrám obnovený? Žijeme naozaj v posledných dňoch pred druhým príchodom Krista? Zaútočí Izrael na Irán, aby zabránil nukleárnemu zničeniu Izraela?

Každá z naznačených tém je fascinujúca, ale jedna vec ma znepokojuje: väčšina ľudí, ktorí prichádzajú v nemalých počtoch, aby sa dozvedeli niečo nové, odchádzajú možno lepšie informovaní, ale vnútorne nezmenení. Som presvedčený, že biblické proroctvá majú prinášať praktický úžitok. Pre jedných by mali byť varovaním, že hriešnici majú robiť pokánie, pretože prichádza Boží súd a tým druhým by mali byť uistením, že Boh koná vo všetkom podľa svojej zvrchovanej vôle. Všetky svetové udalosti, ktoré veriacich sprevádzajú v každom veku, majú pripomínať kresťanom, aby žili vo svätosti. V texte dnešného zamyslenia apoštol Pavol varuje veriacich, aby nepodliehali špekuláciám, ale držali sa poznania, ktoré im bolo dané. Ako vždy, vypočujeme si sprievodný text:

Rimanom 11:25-27 Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov, 26  a tak bude celý Izrael spasený, ako je napísané: Príde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba. 27  A toto im bude odo mňa zmluva, keď odnímem ich hriechy.

V predchádzajúcich úvahách sme si ukázali, že Boh koná s dvomi druhmi ľudí, so Židmi a s pohanmi. Jedni sa stali z Božej milosti vyvoleným národom, ale spasenie dosiahli len vyvolení z Izraela, zatiaľ čo ostatní majú svoje srdcia zatvrdené, a tak tomu je až dodnes. Z Písma vieme, že: „ich zlyhanie prinieslo pohanom spásu, čo v nich malo vzbudiť žiarlivosť“, tak, ako to vieme z listu ap. Pavla Rimanom 11:11. Apoštol Pavol ďalej poukazuje na to, že  Boh si v každej generácii zachoval ostatok a že bude naďalej žehnať ich potomkom tak, že aj oni prídu k spaseniu  podľa Božieho zasľúbenia. Apoštol Pavol vysvetľuje, že to, čo sa týka zlyhania Izraela a ich zatvrdnutosti, nie je stav trvalý. Túto informáciu nazýva tajomstvom. Časť Izraela podľahla zatvrdeniu, avšak len do tej doby, dokiaľ nevojde plný počet pohanov. Potom príde doba ich spasenia. Boh Pavlovi zjavuje niektoré ďalšie pravdy, aby ich odovzdal ostatným. Inak by sme im sotva porozumeli.

Týmto úvodom sa dostávame k otázke prorockých zjavení, ktoré sa týkajú budúcnosti pohanov aj Židov a poznania Božieho zámeru. Správne chápanie Božieho prorockého zjavenia dejín ľudskej spásy a pohľadu na budúcnosť je dôležité nielen pre Židov, ale aj pre súčasnú cirkev.

To, čo sa týka prorockého zjavenia a vecí budúcich, nie je obyčajná teologická špekulácia. Nikto z nás nemôže dospieť jednoduchým rozumovým uvažovaním k záverom, ktoré sa týkajú tak závažných a dômyselných biblických právd. Toto tajomstvo nie je určené len zasväteným, ale ide o niečo, o čom ap. Pavol píše v liste Efezským, v 3. kapitole, vo veršoch 1-9:

1 Preto som ja, Pavol, väzňom Krista Ježiša za vás pohanov.2 Počuli ste predsa o milosti, ktorú mi Boh podľa svojho plánu udelil pre vás,3 ako som v zjavení spoznal tajomstvo, o ktorom som už krátko napísal.4 Keď si to prečítate, môžete spoznať, ako chápem Kristovo tajomstvo.5 V iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom,6 že pohania sú skrze evanjelium spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Ježišovi Kristovi.7 Ja som sa stal jeho služobníkom podľa daru Božej milosti, ktorú som dostal pôsobením jeho moci.8 Ja, najmenší zo všetkých svätých som dostal tú milosť, aby som pohanom ohlasoval nevyspytateľné Kristovo bohatstvo 9 a všetkým objasnil, aký je plán tajomstva ukrytý od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril.      Ef. 3:1-9.

Prorocké zjavenie sa týka Božej zvrchovanosti, jeho moci naplniť dejiny spasenia podľa svojho plánu a zámeru. Ako sme videli v 9. kapitole listu Rimanom, apoštol Pavol poukazoval na Božiu zvrchovanosť v otázke vyvolenia a zasľúbení. On má vo svojej moci „aby z tej istej hrudy urobil jednu nádobu ku vznešeným účelom a druhú ku všednému“ (21), „a nad kým sa chce zmilovať, nad tým sa zmilováva, a koho chce zatvrdiť, toho zatvrdzuje“(18). On rozhoduje o tom, koho povolá, aby ukázal bohatstvo svojej slávy voči zatvrdenému ľudu, On povoláva a mení to, čo nie je v ľudských silách možné zmeniť: On prehlásil: „Nazvem nie môj ľud svojím ľudom, a nie milovanú milovanou“ (25).

Pozrime sa na niekoľko skutočností Božej moci:

Boh je tak mocný, že podľa svojho zvrchovaného zámeru niektoré národy a jednotlivcov zatvrdzuje a iným ich zatvrdnutosť odstraňuje. Písmo hovorí o tom, že Božia zvrchovanosť pôsobí rôzne v rôznych časových obdobiach. Hovorí o otupení mysle, zlyhaní, o zohnutej šiji, žiarlivosti, nevere, ale aj o vyslobodení, sňatí hriechov, odvrátení bezbožnosti a  o zľutovaní. To, že len Boh má právo preukázať svoje milosrdenstvo komu chce, a koho chce, môže urobiť zatvrdnutým (9:18), vyvoláva v mnohých zlobu a vzdor. Zabúdajú na to, že nikto z nás nemá právo povedať o Božom konaní: „to nie je spravodlivé“!

Na príklade vyvoleného národa je zarážajúce to, že viac ako 2000 rokov zostávajú voči evanjeliu zatvrdení. Ich predkovia volali počas Kristovho ukrižovania: „Krv jeho na nás a naše deti!“ (Mt 27:25). Môžeme sa pýtať: Koľko pokolení vyvoleného národa zostane zatvrdnutých?

Apoštol nehovorí, že dúfa, že niekedy v budúcnosti bude spasený celý Izrael, ale s prorockou istotou hovorí, že budú odstránené ich hriechy a zo Siona príde vysloboditeľ, odvráti od Jakuba bezbožnosť a tak bude spasený celý Izrael (11:26).

Budúca spása Izraela nie je len možná, ale je aj zabezpečená, pretože je súčasťou Božieho zvrchovaného zámeru. O tom ako, kedy a či bude spasený celý Izrael, sa vedú mnohé spory a špekulácie. Slovné spojenie „celý Izrael“ sa môže týkať tak ako etnického Izraela, tak aj všetkých veriacich; teda nielen zo Židov, ale aj pohanov. Je napísané:

Rimanom 9:6-8 Nie že by slovo Božie zlyhalo. Veď nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izrael, 7 ani nie sú všetci deťmi Abraháma len preto, že sú jeho potomkovia, ale z Izáka bude povolané tvoje potomstvo, to jest: 8 deťmi Božími nie sú deti tela, ale za potomkov sa považujú deti zasľúbenia.

Väčšina komentátorov sa zhodne na tom, že „celý Izrael“ sa netýka každého Hebreja, ktorý kedy žil a každého, ktorý na konci dní pred druhým príchodom Pána Ježiša Krista žiť bude, ale ide o oznámenie, že ich zatvrdnutosť bude odstránená, až vojde plný počet pohanov. Potom aj Židia dôjdu rovnakého zľutovania, akého sa dostalo pohanom. Všetko sa odohrá tak, ako Boh určil, cestou ktorú pripravil podľa svojho zámeru a pre svoju slávu.

 Budúce spasenie Izraela sa nezaobíde bez druhého príchodu Mesiáša, ktorý sníme ich bezbožnosť a sníme ich hriechy v súlade s Božími zmluvami. Za zmienku stojí pár zaujímavostí:

(1) Židia aj pohania sú spasení rovnakým spôsobom, skrze vieru v Pána Ježiša Krista, svojho Spasiteľa. Medzi kresťanmi sú rôzne smery učenia týkajúceho sa spasenia Židov. Niektorí mylne veria a učia, že pre pohanov bola pripravená iná cesta spasenia ako pre Židov. Od samého začiatku však existovala iba jedna cesta k spáse a to je viera, že z Božej milosti bude poslaný Boží syn, Spasiteľ, Pán Ježiš Kristus, ktorý sníme hriechy mnohých.

V Starom zákone skrze systém obetí a bohoslužobných úkonov prinášali Židia na oltár obete za svoje hriechy. Obetné rituály ich hriechy pripomínali, ale pretože nešlo o dokonalú obeť, museli ich každoročne opakovať. Po celú dobu vyhliadali príchod Mesiáša, Baránka Božieho.

(2) Príchod židovského Mesiáša a spása celého Izraela má úzku súvislosť s druhým príchodom Pána Ježiša Krista:

Zachariáš 12:9-14: A stane sa toho dňa, že budem hľadať zahladiť všetky tie národy, ktoré pritiahli na Jeruzalem. 10  A vylejem na dom Dávidov a na obyvateľa Jeruzalema Ducha milosti a pokorných prosieb, a obrátia svoj zreteľ ku mne, ku tomu, ktorého prebodli, a budú nariekať nad ním, ako niekto narieka nad svojím jediným, a budú horko žalostiť nad ním, ako niekto žalostí nad svojím prvorodeným. 11  Toho dňa bude veľký nárek v Jeruzaleme, ako bol nárek Hadadrimmona v doline Megiddona. 12  A bude nariekať celá zem, každá čeľaď osobitne, čeľaď domu Dávidovho osobitne a ich ženy osobitne, čeľaď domu Nátanovho osobitne a ich ženy osobitne, 13  čeľaď domu Léviho osobitne a ich ženy osobitne, čeľaď Šimeiho osobitne a ich ženy osobitne, 14  všetky čeľade, ktoré pozostanú, čeľaď ako čeľaď osobitne a ich ženy osobitne.

Zachariáš 13:1-2: V ten deň vytryskne na dom Dávidov i pre obyvateľov Jeruzalema prameň k obmytí hriechu a nečistoty. 2 „V ten deň, hovorí Pán zástupov, vyhubím z krajiny mená modliárských príšer, takže už nikdy nebudú pripomínaná. Vyženiem z krajiny tiež prorokov a ducha nečistoty.

(3) Základnou potrebou každého jednotlivca je odpustenie hriechov. Odpustenie a ospravedlnenie sa týka všetkých, ktorí žijú z viery, že boli zástupnou smrťou Pána Ježiša Krista zmierení so svätým Bohom. Nejde o psychologickú úľavu, ktorá z odpustenia plynie, dokonca to nemá ani nič spoločné s lepším sebavedomím a sebahodnotením. Nejde o to, že Pán Ježiš môže človeku pomôcť vyriešiť rodinné problémy a ani o to ako lepšie uspieť v živote.

 Každé prorocké zjavenie v nás má vyvolať väčší záujem o stratených a nielen záujem o udalosti, ktoré sa týkajú budúcnosti. Tak ako si pohania začali myslieť, že sú niečo viac ako neveriaci Židia, ktorí Krista odmietli, tak aj my máme tendenciu myslieť si, že si nás Boh vyvolil ku spáse, pretože sme lepší ako ostatní okolo nás. Ak sa pozeráme na ostatných hriešnikov s tým, že si každý zaslúži to, čo rozsieva, zabúdame na to, že rovnakú odmenu by si zaslúžil každý z nás, pretože aj my sme patrili medzi Božích nepriateľov. To, že sme počuli evanjelium, že nás oslovilo a usvedčilo, že nás priviedlo k pokániu, nie je naša zásluha, ale preukázaná milosť.

Úloha kresťanov nezačína evanjelizáciou Židov, ale evanjelizáciou všetkých národov, aby sa najprv naplnil plný počet pohanov a tým sa otvorila cesta aj k spaseniu Židov.

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie

1. Prečo sú konferencie a knihy o posledných dňoch a proroctvách také príťažlivé?

2. Je spravodlivé, aby Boh ponechal Židov dvetisíc rokov v stave zatvrdnutosti, aj keď väčšina z nich nemala s ukrižovaním Krista nič spoločné?



© 1993 - 2019 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk