List Rimanom

VYVOLENÝ ALEBO ZATVRDENÝ? - Rimanom 11:7-10

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Milí poslucháči, vitajte pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom. Teší nás Váš záujem o tieto teologicky náročné témy. Nech sú pre Vás požehnaním na ceste viery.

V predchádzajúcich úvahách sme spoločne hľadali odpoveď na otázky "prečo nie je každý spasený" a či "môžu Božie zasľúbenia zlyhať?". Nemenej dôležité je zamyslieť sa nad tým, čo, alebo kto je príčinou spasenia. Takéto témy nie sú ani dnes o nič menej náročné na porozumenie, ako tomu bolo v dobe ap. Pavla. Majme na pamäti, že apoštol Pavol nepísal nič z vlastnej vôle, ale bol vedený Duchom Svätým. Ani my si nemôžeme dovoliť upadnúť do spleti fatálnych duchovných omylov, ktoré by nám dovolili vytvoriť si Boha podľa vlastných predstáv. A práve to je téma, ktorou sa apoštol Pavol zaoberá. Vypočujme si , čo na túto tému hovorí dnešný text :

Rimanom 11:7-10 : Čo teda? Izrael nedosiahol, čo hľadal, ale dosiahol to iba vyvolený zvyšok. Ostatní však zostali zatvrdení,8 ako je napísané: Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli — až do dnešného dňa.9 A Dávid hovorí: Nech sa im ich stôl stane osídlom a pascou, príčinou pádu a odplatou,10 nech sa im zatemnia oči, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohni.

To, čo sme práve počuli, považujú aj dnešní veriaci za príliš pochmúrne a negatívne oznámenie. Chcú počuť o nádeji a láske, nie o Božích súdoch pre tých, ktorým Boh otupil ich myseľ. Veria, že Boh rešpektuje ľudskú slobodnú vôľu, dáva všetkým rovnakú príležitosť, bezmedzne každého miluje, nikoho nezatvrdzuje, ale trpezlivo volá a čaká, ako sa kto rozhodne. Ako sa ale poctivo vysporiadame s práve citovanými veršami? Ak máme zostať verní tomu, čo sme z Pavlových slov doteraz pochopili, treba uznať, že tí ktorí sú spasení, sú spasení preto, že Boh tak chcel. Tí, ktorí sú stratení, budú zatratení preto, že odmietli robiť pokánie a veriť evanjeliu. Boh nemusel urobiť vôbec nič. Nech sa na túto problematiku pozeráme z akéhokoľvek uhla, z Písma vidíme, že:

Buď patríte k takým, ktorí majú schopnosť počuť, pochopiť, uveriť evanjeliu a byť spasení, alebo k tým zatvrdnutým, ktorých čaká súd. Žiadna tretia možnosť neexistuje!

Väčšina toho, čo poznávame z Listu Hebrejom, pochádza z textu Starej zmluvy. Preto apoštol Pavol necháva o nepríjemných pravdách hovoriť Písmo, aby nebol obvinený, že si niečo vymýšľa. Je to jediný správny prístup k Písmu pri zvestovaní evanjelia o spasení.

Keď som asi pred 20 rokmi kázal z Petrovho listu z 3. kapitoly, z veršov 1-6, kde je napísané, aby sa ženy podriaďovali svojim mužom - snažil som sa vysvetliť to, čo chcel Pavol týmito veršami povedať a čo nepovedal. Po pár dňoch za mnou prišla jedna zo slobodných žien a povedala: "Nemali by ste kázať, tak, ako minulú nedeľu!" Spýtal som sa: "skreslil som snáď text Písma?" "Nie, učili ste to, čo text hovorí". Pokračoval som: "Vyjadroval som sa arogantným, alebo sarkastickým spôsobom?" Odpovedala: "Nie, nie, všetko bolo v poriadku". Tak som sa jej opýtal, v čom je problém. "Problém je v tom“, povedala, "že som do zboru priviedla kamarátku - zarytú feministku, no a po tom, čo v nedeľu počula, už medzi nás nikdy nepríde". "Áno, rozumiem“, povedal som. „Ale som presvedčený, že Boh má svoj spôsob, ako priviesť do cirkvi každú nedeľu tých, ktorí majú počuť to, čo Božie slovo hovorí." Potom som dodal: "Stanú sa dve veci. Buď bude vaša priateľka usvedčená, že jej svetské a nebiblické postoje nie sú správne a jej nové poznanie ju privedie k pokániu a viere, alebo pravdu, ktorú počula, zavrhne. Jej nevera bude ešte viac utvrdená a jedného dňa ju čaká súd. Keby som učil niečo, čo text Písma nehovorí, alebo keby som nemal správny a pokorný prístup k Písmu a k tým, pred ktorými stojím, prosím, upozornite ma! Potom budem robiť pokánie. Ale ak učím a interpretujem to, čo Písmo hovorí s láskou a úctou, potom nie je o čom diskutovať. Ja som len posol a ten, kto s posolstvom nesúhlasí, bojuje s Bohom".

Poďme sa zamyslieť nad niektorými pravdami, ktoré nám apoštol Pavol odovzdáva:

1. Izrael sa usiloval o spravodlivosť pred Bohom dodržiavaním zákona, nie na základe viery. O nich je napísané:

Rimanom 11:7 Čo z toho plynie? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje. Dosiahli toho len vyvolení z Izraela, ale ostatní sú zatvrdení.

Z predchádzajúcich zamyslení vieme, že sa Židia usilovali o spravodlivosť podľa zákona svojimi skutkami, nie z viery. Preto nedospeli k cieľu (R 9:30-32). Boli plní horlivosti pre Boha, lenže ostali bez pravého poznania. Nevedeli, že spravodlivosť pochádza od Boha, preto uplatňovali svoju vlastnú spravodlivosť a nepodriadili sa Božej spravodlivosti. Väčšine židov nechýbala úprimnosť a náboženský zápal, ale o zákonníkoch a farizejoch je napísané, že to boli pokrytci. Nechýbala im horlivosť; veď sa stačí pozrieť na Pavla pred jeho obrátením. Veľmi mu záležalo na čistote židovskej viery a nemal na mysli nič iné, ako povraždiť tých, ktorých považoval za heretikov. Pavol vysvetľuje, že ich zápal nebol podložený poznaním pravdy. Nespoznali, že Kristus je Mesiáš a Baránok, ktorý bol obetovaný za ich hriechy. Boli natoľko zaujatí náboženskou činorodosťou, že nespoznali, že Božia cesta k spáse vedie cez kríž a Boh preukazuje svoje milosrdenstvo skrze vieru, nie skrze skutky. A to je hlavný dôvod, prečo židia nedosiahli to, o čo sa zo všetkých síl usilovali.

Z toho, čo sme si práve povedali vyplýva, že samotná náboženská horlivosť, oddanosť a zápal, nemusí viesť k spásonosnej viere. Každý, kto je presvedčený, že ľudia sú v podstate dobrí a keď sa máličko zmenia a niečo si z pozemských radovánok odoprú, majú cestu do neba otvorenú, v skutočnosti hovoria to, že smrť Ježiša Krista nie je pre spasenie potrebná a bola vlastne zbytočná.

2. Ten, kto sa usiluje o spravodlivosť skrze svoje dobré skutky, nepotrebuje ani Spasiteľa a Kristus zomrel zbytočne. Keby sme sa mohli pred Bohom ospravedlniť sami, svojimi dobrými skutkami, potom by Kristus naozaj zomieral zbytočne. Medzi nami je nemálo tých, ktorí obetovali celý život náboženskému horleniu. Svojím konaním dobrých skutkov sú natoľko zaujatí, že im úplne uniká, že cesta do neba nie je dláždená dobrými skutkami a úmyslami, ale Božím milosrdenstvom. Aj keď je pravdou, že Ježiš Kristus je pre nás tým najlepším príkladom lásky, dobra a múdrosti, nie je to jediný dôvod, prečo na zem prišiel. Boží syn neprišiel zomrieť za naše hriechy len preto, aby sme boli uchránení pred Božím hnevom a súdom, ale aj preto, aby bola cesta kríža naplnená Božou slávou.

Ján 12:27-28 Teraz je moja duša rozrušená, a čo mám povedať: Otče, vyprosti ma z tejto hodiny? Ale veď preto som prišiel k tejto hodine. 28 Otče, osláv svoje meno! Vtedy prišiel hlas z neba: Aj som oslávil aj zase oslávim.

3. Zvyčajne ten, kto sa usiluje o spravodlivosť skrze svoje dobré skutky, neodsúdil svoju pýchu, ktorá je koreňom jeho hriechu. Nikto z nás nemá vplyv, ani zásluhu na tom, že sa nenarodil do inej doby, v inej krajine, alebo do iného spoločenského postavenia. Náboženstvá, ktoré kladú dôraz na osobné sebavylepšovanie sa a dodržiavanie najrôznejších morálnych a etických princípov, posilňujú ľudské zásluhy a sebestačnosť. A práve Izraelský národ je ukážkou náboženskej horlivosti, kedy si človek snaží nakloniť Boha. Židia sa usilovali o dodržiavanie zákona a ospravedlnenie sa skrze dobré skutky. Vierou neprijali, že vykúpenie z hriechov nie je možné inak, než skrze zástupnú smrť Pána Ježiša Krista. Každý, kto je presvedčený, že je možné prísť k spáse inou cestou ako cestou kríža, znevažuje obeť Božieho Syna. Tí, ktorí sa spoliehajú na uznanie a zásluhy za svoje správne rozhodnutia, Spasiteľa vlastne ani nepotrebujú. V takomto postoji sa ale skrýva veľké nebezpečenstvo.

4. Ten, kto sa usiluje o spravodlivosť skrze svoje dobré skutky, zostane voči pravde zatvrdnutý a bude privedený až na súd. Preto apoštol Pavol hovorí o tom, že ľudské dobré skutky nikdy nemôžu nahradiť Božiu milosť. Ľudská nezávislosť a snaženie sa je nástrahou a pascou. Je kameňom úrazu vedúcim k zlyhaniu. Boh prejavoval neposlušnému a vzdorovitému Izraelskému ľudu milosrdenstvo s neobyčajnou trpezlivosťou. Mojžiš po 40 rokoch blúdenia po púšti svojmu ľudu povedal:

". (Dt 29:2-3)"… na vlastné oči si videl veľké skúšky, znamenia a ony veľké zázraky. 3 Ale Pán vám nedal srdce, aby chápalo, ani oči, aby videli, ani uši, aby počuli, až do tohto dňa .“

Z histórie teda vidíme, že nielen v minulosti a nielen Židia, ale všetci Kristovi nepriatelia, zostávajú dodnes pod vplyvom zatvrdnutosti. Každý by si mal uvedomiť, že všetko, čo sa týka zatvrdnutosti srdca a Božieho súdu, nepochopíme z ľudskej perspektívy. Aj keď mnohí neustále repcú a odmietajú podriadiť sa Jeho svätosti a zvrchovanosti, nie sú a nebudú všetci zavrhnutí. Majme na pamäti, že ten, kto je duchovne zaťatý a bez záujmu, nemôže pochopiť podstatu duchovnej pravdy. Boh ale prejavuje svoje milosrdenstvo a požehnanie aj neveriacim. Dopraje im radosť a materiálne zabezpečenie, rodinnú pohodu a lásku, zdravé a poslušné deti, ale ak Bohu nevzdajú česť a neprejavujú vďačnosť, Boh ich ponechá napospas samým sebe a ich scestná myseľ ich privedie do záhuby.

Apoštol Pavol poukazuje na to, že kto si nevie vážiť pravé poznanie Boha, mal by aspoň vedieť o prichádzajúcom spravodlivom súde. Ak patríte medzi tých, ktorým Boh dal milosť poznať Božie povolanie, nech sú vám nasledujúce slová balzamom pre dušu:

1 Korintským 1:26-31 Pozrite, bratia, koho si Boh povoláva: Nie je medzi vami veľa múdrych podľa ľudského súdu, ani veľa mocných, ani veľa urodzených; 27 ale čo je svetu bláznovstvom, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je slabé, vyvolil Boh, aby zahanbil silných; 28 neurodzené v očiach sveta a pohŕda Boh vyvolil, áno vyvolil to, čo nie je, aby to, čo jest, obrátil v nič - 29 aby sa tak žiadny človek nemohol vychvaľovať pred Bohom. 30 Vy však ste z Božej moci v Kristovi Ježišovi; on sa nám stal múdrosťou od Boha, spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, 31 ako je napísané: `Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi'.

Na záver, milí poslucháči, dovoľte otázku na zamyslenie:

Väčšina náboženských systémov zameraných na sebazdokonaľovanie človeka s Kristom nepočíta. Môže viesť taká viera ku spaseniu? Prečo snahy zapáčiť sa Bohu dobrými skutkami Boha urážajú?