List Rimanom

UTRPENIE TOHTO ČASU A BUDÚCA SLÁVA - Rim 8:18-25

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Predchádzajúce zamyslenie sa týkalo všetkých adoptovaných Božích detí a dedičstva, ktoré im patrí. Druhá časť 17. verša preberaného textu z 8.kap. listu apoštola Pavla Rimanom sa týkala veriacich, ktorí sú účastníkmi Božej slávy a napriek tomu trpia. Ktokoľvek otvorí tému ľudského utrpenia musí očakávať otázku - Prečo Boh dopúšťa utrpenie Božích detí? Biblia je plná príkladov verných a zbožných ľudí. To, čo Boh v ich životoch dopustil, vyzerá niekedy ako Boží trest a súd. Nie je všetko to rozprávanie o našom dedičstve a spoludedičstve pre veriacich skôr prekliatím, ako požehnaním? Stačí nám biblický odkaz na to, že Syn Boží tiež trpel skôr než vošiel do slávy? (Lk 24:26) Alebo majú pravdu zástancovia teológie prosperity, ktorí učia, že Boh chce, aby veriaci boli zdraví a úspešní a my sa mýlime, keď pripúšťame, že aj utrpenie môže byť súčasťou kresťanského života? Alebo to je zase len jedna zo satanských pascí ako podlomiť našu vieru?

Na tému ľudského utrpenia bolo napísané veľa kníh pre poučenie, ale aj pre povzbudenie. Ani Písmo k tejto problematike nemlčí. V Liste Hebrejom je napísané: (Žid 5:8) "Hoci to bol Boží Syn, naučil sa poslušnosti z utrpenia, ktorým prešiel, 9 tak dosiahol dokonalosti a všetkým, ktorí ho počúvajú, stal sa pôvodcom večnej spásy"

Skôr, ako pôjdeme s uvažovaním ďalej, vypočujme si text dnešného zamyslenia:

Rimanom 8:18-25 Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodny, aby boly prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás. 19 Lebo túžobné vyzeranie stvorenstva očakáva zjavenie synov Božích. 20 Lebo stvorenstvo je podriadené márnosti, a nepodriadilo sa dobrovoľne, ale pre toho, ktorý ho podriadil, 21 v nádeji, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené od služby porušenia v slobodu slávy detí Božích. 22 Lebo vieme, že celé stvorenstvo spolu vzdychá a spolu bolestí jako v pôrode až doteraz. 23 No, nie len to, ale aj sami, majúc prvotinu Ducha, aj my sami vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojeho tela. 24 Lebo sme spasení v nádeji. Ale nádej, ktorá sa vidí, nie je nádejou, lebo na to, čo niekto vidí, prečo by sa na to aj nadejal? 25 Ale ak sa nadejeme na to, čoho nevidíme, vtedy očakávame v trpezlivosti.

Z citovaného textu vidíme, že apoštol Pavol chce aby sme pochopili praktickú stránku, ktorá k našej viere patrí:

1. Prítomnosť je poznamenaná utrpením, pretože človek podľahol hriechu. Pavol to definuje ako porušenie človeka. História stvorenstva od Adamovho pádu je plná utrpenia. Každý národ je poznačený utrpením, vojnami, prírodnými katastrofami, vnútornými konfliktami, bojmi o moc, násilím a všeobecnou kriminalitou. Čím to je, že človek dodnes nevymyslel niečo, čo by ľudstvo zbavilo takých elementárnych problémov? Pozrime sa na niekoľko príčin:

Celé stvorenie trpí, pretože človek zhrešil a všetky generácie pociťujú na vlastnom živote dôsledky hriechu. Celé stvorenie trpí následkom Adamovho pádu. Boh Adamovi povedal:

"Kvôli tebe nech je krajina prekliata; po celý svoj život z nej budeš jesť v trápení. 18 Vydá ti len tŕnie a hloží a budeš jesť poľné byliny. 19 V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý. Prach si a v prach sa obrátiš. "(Gen 3:17-19)

Biblia nás učí, že nežijeme v prirodzenom, ale v padlom svete. Zlé medziľudské vzťahy, násilie a smrť sú následky hriechu. Všetci vieme, že smrť nebola súčasťou pôvodného stvorenia; Boh bol s výsledkom svojho diela spokojný. Sám, keď stvoriteľské dielo dokončil, povedal, že všetko bolo dobré! Vo chvíli, keď Adam s Evou neposlúchli Hospodinov hlas a zvolili si svoju cestu, celá Zem bola prekliata a stala sa miestom utrpenia. Prekliatie, hriech a smrť sú dôsledkom zlej voľby človeka. Ak si niekto myslí, že on by sa zlej voľby nedopustil, vlastne hovorí, že mu Boh nedal príležitosť, aby dokázal, že je bez viny. Niektorí ľudia za to Boha odsúdia, iní si povedia, že v takého Boha neveria.

Utrpenia a skúšky sprevádzajú človeka od narodenia až po hrob. Každý, kto sa dožije veku zodpovednosti, musí sám rozhodovať o svojej budúcnosti - čím bude, koho si vezme za manžela, alebo manželku, ako má vychovávať deti, ako riešiť manželské problémy, ako finančne zabezpečiť rodinu a keď sa približuje k starobe, rieši otázky ubúdajúcich síl a blížiaceho sa konca života.

Aj keď je stvorenie padlé, môžeme predsa len vidieť záblesky slávy Božieho majestátu. V Žalmoch je napísané: "Nebesia rozprávajú o Božej sláve, obloha hovorí o diele jeho rúk" (Ž 19:2). Ako často zostaneme v nemom úžase, keď obdivujeme, čo zostalo z pôvodného stvorenia? Ak je padlé stvorenie tak nádherné, pomyslite si, aké nádherné bude nové nebo a nová zem!

Všetci veriaci prechádzajú utrpením, pretože človek upadol do hriechu. Utrpenie sa nevyhlo ani Pavlovi. Užil si rán do sýtosti, smrti hľadel často do tváre, bol bitý palicovaním, kameňovaný, bol v nebezpečenstve nielen od pohanov, ale aj od vlastného ľudu. Bol o hlade a smäde, v zime bez odevu a na to všetko reagoval slovami, že sa nemá čím chváliť, len svoju slabosťou (2K 11-27).

Utrpenie nášho Pána je popísané nasledovne:

Iz.53: 3-5: 3 Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. 4 Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. 5 Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.

Ježiš prišiel na tento svet, aby niesol naše hriechy a svojím vlastným utrpením a smrťou nás vykúpil. Prečo a akým právom si teda ešte sťažujeme? Prečo jeden človek trpí viac a druhý menej nevieme, ale vieme, že utrpenie sa nikomu nevyhýba. Je súčasťou života v padlom svete.

O utrpení musíme premýšľať biblicky, aby sme skrze neho rástli a nie aby nás zničilo. Apoštol Peter všetkým generáciám hovorí:

1 Pt 5:8 "Váš protivník, diabol, obchádza ako` lev revúci 'a hľadá, koho by pohltil. 9 Vzoprite sa mu, zakotvení vo viere, a pamätajte, že vaši bratia všade vo svete prechádzajú tým istým utrpením ako vy. 10 A Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal k svojej večnej sláve v Kristovi, po krátkom utrpení vás obnoví, utvrdí, posilní a postaví na pevný základ "

Ani apoštol Peter nám nehovorí, že veriaci netrpia a neprežívajú bolesť. Naopak, uprostred utrpenia si máme zachovať biblickú perspektívu. Na rozdiel od trpiacich bez biblickej perspektívy, veriaci si uvedomujú niekoľko prospešných skutočností. Vedia, že:

(1) Súčasné utrpenie je relatívne krátke v porovnaní s podielom na večnej Božej sláve.

(2) Ťarcha súčasných skúšok a ťažkostí je ľahká v perspektíve porovnania s večnou slávou a nádherou, ktorá je pred nami.

(3) Naša trvalá budúca sláva v Božej prítomnosti je istá, pričom pozemské utrpenie je len dočasné. Čo Boh sľúbil, to aj splní.

(4) To, že existuje utrpenie nevyvracia skutočnosť, že Boh má svoj plán, ktorým nás dovedie do víťazného konca.

Boh splní to, čo sľúbil a pred nami je úžasná budúcnosť. Budúca sláva Božích synov ešte nie je plne odhalená, ale postupne sa nám odhaľuje všetko, čo Boh sľúbil. On nás povolal skrze evanjelium, aby sme mali účasť na Jeho sláve (2 Te 2:14). Aké výstižné a dostačujúce sú slová uistenia:

(Žid 2:10)."Bolo prirodzené, že Boh, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, priviedol mnoho synov k sláve, keď skrze utrpenie urobil dokonalým pôvodcu ich spásy"

Aj keď dúfame v niečo, čo nevidíme, vierou trpezlivo očakávame naplnenie zasľúbenia, ktoré je nám dané.

Majme svoj zrak upretý na budúcu slávu a vytrvajme aj v utrpení v nádeji, ktorá nám bola daná. Súčasťou dobrej noviny o spasení je nádej. Nejde o žiadne prázdne sľuby a zbožné priania. Je to zasľúbenie samotného Boha, ktorý nesľubuje nič, čo nesplní. Ak podľahnete počas súženia a utrpenia strachu, beznádeji a smútku, môže to byť spôsobené tým, že neupierate svoj zrak k Božiemu zasľúbeniu, ale k pozemskému dianiu. Ak prechádzate utrpením, nech sú pre Vás povzbudením slová ap. Pavla z 1. Korintským 10:13:

Iba ľudské pokušenie vás zachvátilo, nijaké iné. Ale Bôh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť.

Na záver dve otázky na zamyslenie

1. Poznáte niekoho, kto stratil nádej a možno aj vieru v Krista kvôli nejakému súženiu či strate? Ako mu môže pravda v Pavlom texte pomôcť?

2. Aké sú praktické cesty ako získať lepšiu perspektívu budúcej slávy, ktorá je nám sľúbená?