List Rimanom

USMRCUJTE SVOJ HRIECH! - Rim 8:12-13

Podrobnosti: Kategória: List Rimanom

Vieme, že jeden z hlavných dôvodov prečo apoštol Pavol napísal 8. kapitolu listu Rimanom je, aby uistil veriacich, že im nehrozí žiadne odsúdenie, pretože boli oslobodení od zákona a moci hriechu. Nový človek sa už neriadi svojou vôľou, ale vôľou Ducha. (8,1,2,4) Apoštol Pavol ďalej učí, že ten, kto bol ospravedlnený, už netiahne k tomu, čo je telesné, ale nechá sa viesť Duchom k veciam duchovným. (5,6) Tí, čo boli ospravedlnení, žijú novým životom v Kristovi Ježišovi. V 8. kapitole vo veršoch 7 a 8 Pavol poukazuje na myseľ a život neveriacich. V minulej relácii sme si povedali, že spoločným znakom všetkých, ktorí patria Kristovi je, že v nich prebýva Duch Boží (9). Duch Svätý je príčinou oživenia duchovne mŕtveho človeka. Usídli sa v ňom a začne pôsobiť prevratné zmeny. Dnešná téma sa zaoberá našou hriešnou prirodzenosťou a otázkami slobodnej vôle, alebo skôr svojvôle. Povieme si aj o tom, čo máme robiť, aby sme skutočne žili z moci Ducha. Ako vždy, vypočujme si najskôr sprievodný text:

Rimanom 8:12-13: A tak tedy, bratia, dlžníci sme nie telu, aby sme žili podľa tela. 13 Lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť.

Pavol vysvetľuje a uvádza do praxe predchádzajúce verše. Dať sa viesť sebectvom znamená smrť. Dať sa viesť Duchom znamená mať život a pokoj.

Smrť o ktorej Pavol hovorí nie je fyzická - prirodzená smrť, ktorej sa nikto z nás nevyhne, ale duchovná, ktorá by nás mohla oddeliť na veky od Boha. Inými slovami, Pavol nám hovorí: “Umŕtvi svoj hriech, lebo hriech umŕtvi teba!”

Žiť čistým a svätým životom je pre každého kresťana záväzné. Zameriame sa na tri možnosti, ktorým každý kresťan na ceste viery musí čeliť:

1. Musí umŕtvovať hriech. Umŕtviť hriech znamená, že máme záväzok voči Bohu, nie voči našim telesným túžbam a potrebám. Naša telesná prirodzenosť nás opäť vracia k Adamovi a dôsledkom toho je pád. Človek sa vo svojej hriešnej prirodzenosti nechce a ani nemôže prispôsobiť tomu, čo je Božie. Kto žije z vlastných síl a podľa tela, nie je s najväčšou pravdepodobnosťou ani znovuzrodený. Apoštol Pavol hovorí do duší veriacich, v ktorých neustále pôsobí ich telesnosť, ktorá sa neustále snaží ovládnuť ich myšlienky a skutky. Aj keď sme boli spolu s Kristom ukrižovaní, naše fyzické telo je ako skafander, v ktorom plávame hlbinami hriešneho sveta. Ani na okamih nie sme mimo hriešneho prostredia, ktoré je všade okolo nás i v nás. Keby sme podľahli pomysleniu, že znovuzrodením bola naša hriešna prirodzenosť raz a navždy eliminovaná, ocitli by sme sa vo veľkom nebezpečenstve. Podceňovať vplyv hriechu, minimalizovať alebo ignorovať nebezpečenstvo, ktoré je všade okolo nás prítomné, nahráva len tomu zlému.

2. Aby sme mohli hriech v sebe usmrcovať, musíme si byť vedomí následkov tohto zabijaka. Ak hriech v sebe neusmrtíme, on usmrtí nás! To, že je napísané, že v moci Ducha môžeme umŕtvovať hriešne činy, poukazuje na možnosť činiť pokánie a tak predchádzať následkom hriechu. Pavol tu zdôrazňuje dve veci:

A. Život nekontrolovaného a neumŕtvovaného hriechu vedie k smrti. Smrť sa nám môže zdať príliš silný výraz v kontraste ku životu, ktorý je zasľúbený tým, ktorí upínajú svoju myseľ na duchovné hodnoty. Apoštol Pavol nehovorí, že ak hriech nebudeme umŕtvovať, stratíme nejaké tie nebeské body k dobru. Chce, aby sme vedeli, že tu ide o boj na život a smrť. Buď bude umŕtvený hriech v nás, alebo nás hriech zabije! Nespôsobí nám len fyzickú smrť, ale pripraví človeka aj o večnosť v nebi!

Kolosenským 3:5-8: Preto umŕtvujte svoje pozemské sklony: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú túžbu a hrabivosť, ktorá je modloslužbou. 6 Pre takéto veci prichádza Boží hnev. 7 Aj vy ste predtým tak žili. 8 Ale teraz odhoďte to všetko: zlobu, hnev, rúhanie, ohováranie z vašich úst.

V týchto varovaniach je apoštol v plnom súlade s učením Pána Ježiša Krista, ktorý na adresu umŕtvovania žiadostí tela povedal:

Matúš 18:8-9 Ak ťa tvoja ruka alebo noha zvádza na hriech, odtni ju a odhoď od seba je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo chromý, než aby si bol s oboma rukami či nohami hodený do večného ohňa. 9 Ak ťa tvoje oko zvádza na hriech, vylúp ho a odhoď od seba je pre teba lepšie, keď vojdeš do života jednooký, než aby si bol s obidvoma očami vrhnutý do ohnivého pekla.

Samozrejme, že všetci vieme, že odťatá ruka alebo noha nevyrieši problém večného zatratenia. Tu ide o varovanie, že ak nedôjde k radikálnemu umŕtvovaniu hriechu, čaká na takého človeka večné zatratenie! Možno si hovoríte, ALE "kresťania sú spasení milosťou, nie svojimi zásluhami a skutkami. Ako môže apoštol Pavol a sám Pán Ježiš hovoriť niečo také?“ V Novej zmluve máme mnoho varovaní pre tých, ktorí svoju vieru vyznávajú ústami, ale ich život zostáva nezmenený. Najväčšiu hrôzu snáď vyvolávajú slová samotného Krista:

Matúš 7:21-23 Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca v nebesiach. 22 Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali, v tvojom mene nevyháňali zlých duchov a v tvojom mene neurobili veľa mocných činov? 23 A vtedy ja vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal, choďte odo mňa, kto sa dopúšťate neprávosti.

Dosah a vplyv týchto slov nech zváži každý sám. Kde nie je umŕtvovaný hriech, tam zavládne večná smrť.

B. Hriech nie je neutrálny postoj voči Bohu, akoby Boh s mojím hriechom nemal nič spoločné. Hriech vždy ničí životy, nielen tie súčasné, ale ovplyvňuje celú večnosť. Svojim obetiam vždy nahovára, že len vtedy, keď si zachovajú slobodu a nezávislosť, budú šťastní, spokojní a naplnení. Ale takéto sľuby sú len návnadou, aby sa chytili do pasce, ktorá ich nakoniec vydá spravodlivému súdu a večnej záhube. Satan má svoj systém prepracovaný a na každom kroku minimalizuje vážnosť situácie. Každý hriech starostlivo ospravedlňuje potrebou tolerancie, sebarealizácie a právom na osobné šťastie.

Umŕtviť svoj hriech znamená, že ho budeme usmrcovať mocou Ducha (8:13 b). Duch Svätý je nástroj, ktorý náš život riadi a ktorému sa plne a s dôverou podriaďujeme. Za všetko dobré, čo v týchto pozemských telách vykonáme, patrí vďaka jedine nášmu Bohu, Synovi a Duchu Svätému, ktorý v nás pôsobí a vedie nás k večnému životu. Tajomstvo, ktoré zo znovuzrodenia vyplynie odhalíme v plnej miere až na večnosti. Až do druhého príchodu Pána Ježiša, keďže žijeme v tele, budeme k hriechu náchylní, a to nielen telesne, ale aj myšlienkovo. Keď hriech neumŕtvime na myšlienkovej rovine, s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k hriechu aj na telesnej úrovni. Hriechy, ktoré sa uskutočnia na telesnej rovine sú vždy závažnejšie a nebezpečnejšie vo svojich dôsledkoch, pretože sa týkajú aj ostatných zúčastnených. A čo je hrozné, je aj to, že naše činy prinášajú hanbu ostatným kresťanom a znevažujú svätosť samotného Boha. Preto musíme usmrcovať hriechy tela už na úrovni mysle.

Rimanom 6:12-13 Nech teda hriech neovláda vaše smrteľné telo, tak aby ste počúvali, čoho sa mu zachce; 13 ani neprepožičiavajte hriechu svoje telo za nástroj neprávosti, ale ako tí, ktorí boli vyvedení zo smrti do života, prepožičiavajte sami seba a svoje telo Bohu za nástroj spravodlivosti.

Na záver mi dovoľte položiť vám dve otázky na zamyslenie:

1. Ak usmrcovanie hriechu je cestou k večnému životu, aj keď hriech nemôžeme úplne usmrtiť a vykoreniť, ako vieme, že sme skutočne spasení?

2. Kde je biblická rovnováha medzi tým, že sami seba vidíme niekedy ako hriešnych, aj keď sa snažíme o svätosť? Ako môžeme toto napätie využiť pre vlastné duchovné napredovanie?