List Jakuba

Od trpezlivosti k vytrvalosti

Jakub 5:10-11 Za príklad, ako trpieť a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorili v mene Pánovom.  11 Hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, ako to Pán ukončil. Lebo Pán je milosrdný a milostivý.

––––––––––––––––– 

Jakub poukazuje na trpezlivosť prorokov, ktorí sa stali terčom posmechu a znevažovania, keď hovorili o tom , čo im Boh prikázal. Ľudstvo svojich prorokov nikdy nebralo vážne. Často zažili mnoho útlakov, zla a dokonca im šlo aj o život. Pozrime sa dnes, ako sa má veriaci zachovať, keď sa stretne s utrpením pre Božie slovo:

Keď sa stretneme s utrpením v službe pre Pána, máme nasledovať príklad prorokov, ktorí v službe vytrvali.  V Matúšovi 5:11-12 je napísané:

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť;   radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.

Kto nepozná život prorokov, nebude pripravený na skúšky, ktoré ho v živote môžu stretnúť. Je zarážajúce, ako málo pozornosti kresťania venujú histórii.

Prečo sa máme zaoberať spismi Starého zákona?

  1. Inštrukcie v Starej zmluve sú pre nás veľkým ponaučením. V liste Rímskym 15:4 je napísané:

A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej.

Podobné slová nájdeme v 1.Kor. 10:10 a na ďalších miestach. Z toho vyplýva, že znalosť histórie a biblických príbehov je dôležitá a nutná pre náš rast. Ak si prečítate o Jeremiášovom utrpení a trpezlivosti, budete vedieť o čom je reč. Jeremiáš, ktorý  kázal celý život, nezažil nič iného ako negatívne reakcie. Je dosť ťažké počuť negatívne poznámky o tom, čo sme počas kázania povedali, alebo počúvať o tom, že niekto zo zboru odišiel preto,  že to, čo v kázni  počul,  sa mu nepáčilo. Ak sa niečo také stane, musíme skúmať svoje srdce, či bolo všetko z našej strany v súlade s Božím slovom a či naše kázanie je Božiemu slovu verné.

Predstava, že Jeremiáša sprevádzali negatívne reakcie celé roky, by v nás mala vyvolať otázku - kde bral silu, aby pokračoval? Jeremiáš to nevzdal a verne kázal Božie varovanie neposlušnému a spurnému ľudu. Musel čeliť falošným prorokom, ktorí hovorili ľuďom to, čo chceli počuť. Falošní učitelia počúvali, v priamom protiklade, čo im Boh skrze Jeremiáša hovoril a čo potrebovali počuť. Až do samého konca poslucháči odmietali všetko, čo Jeremiáš povedal. Aj keď zostal Jeremiáš v troskách, mal dostatok vytrvalosti a nádeje:

Plač Jeremiášov 3:22-23 : Láskavosť Pána, že nám nie je koniec, veď jeho milosť nepomíňa,   obnovuje sa každým ránom; veľká je tvoja vernosť.

Ten, kto pozná život prorokov, získava pre praktický život viery novú perspektívu vo vzťahu k súčasnému dianiu. Ktosi povedal, že ten, kto si nevšíma históriu, alebo sa históriu nezaoberá, je odsúdený, aby opakoval rovnaké chyby.

  1. História cirkvi je nám daná, aby sme sa z nej poučili. Poznanie histórie a života cirkvi nám môže významne pomôcť. Ak čítame životopisy velikánov viery, môžeme prežívať veľké duchovné poznanie, rast  a povzbudenie vo viere.

Životopisy kresťanov nám odovzdávajú duchovné dedičstvo. Pomáhajú nám urovnávať svoj život a okolnosti do správnej perspektívy. Uvedomíme si, akú cenu zaplatili . Často to bola cena, ktorá ich stála život. Prenechali pochodeň evanjelia nám a my máme zodpovednosť niesť ju ďalšej generácii.

Kresťanské životopisy nám dávajú teologickú perspektívu a rovnováhu. Všetci sme ovplyvňovaní dobou a kultúrou viac, ako sme si ochotní priznať. Celé generácie našich zbožných predchodcov hlásali rovnakú pravdu o Božom milosrdenstve a doktrínach spasenia. Božie slovo posilňovalo a pomáhalo svätým každej doby. Všetkým nám bolo zverené jedno a to isté, nemenné Písmo.

Životopisy kresťanov pomáhajú porozumieť ostatným a lepšie rozumieť aj sebe samému. Môžeme čítať, že aj veľkí muži viery mali svoje slabosti, a Boh ich napriek tomu použil na veľké veci. Tým nechceme ospravedlňovať vlastné nedostatky a omyly, ale môžeme si uvedomiť, že Boh nás môže použiť, aj keď si sami nedôverujeme.

  1. To, že slúžim Bohu neznamená, že budem ušetrený pred skúškami a nepochopením z vlastných radov. Zo životov našich predchodcov vidíme, že mnohí boli prenasledovaní kvôli zvestovaniu Božieho slova. Často stačilo, aby sa stiahli do ústrania, stačilo odvolať, prestať kázať to, čo ľud popudzovalo a mohli mať pokoj. Napríklad John Bunyan, autor knižky Cesta pútnika, strávil 12 rokov vo väzení za to, že kázal bez licencie náboženských autorít. Ak by sľúbil, že sa podriadi nariadeniu a prestane kázať, mohol byť prepustený. Mal ženu a deti. Jedno z detí bola slepá dcérka. Sám rozpráva o tom, že keď ho vo väzení navštívili a potom odchádzali, cítil akoby mu niekto trhal svalstvo od kostí. Napriek tomu neskončil len preto, aby si zaistil slobodu a normálny život pre rodinu. Rovnako ako Bunyan , pokiaľ budete verne slúžiť Bohu, môže sa stať, že budete pod silnou paľbou náboženských vodcov. Jeremiášovi najväčší odporcovia boli falošní učitelia a proroci, ktorí sľubovali ľuďom mier a pokoj tam, kde žiadny mier a pokoj nebol a nemohol byť. Svet nikdy nevítal evanjelium s otvorenou náručou – práve naopak. Môžeme za svoju vieru a evanjelium trpieť posmech v škole, v zamestnaní. Útoky prichádzajú často z vlastných radov, niekto môže zaútočiť na vaše motívy, iní začnú za vaším chrbtom rozširovať klebety. Ale ak jednáte s dobrým svedomím pred Bohom, budete vedieť, že nejde o váš problém, ale o duchovný zápas, ktorý nie je z tohto sveta, aj keď sa na ňom podieľajú ľudia. Boží služobník je iba nositeľom evanjelia a preto je jednoduchšie zaútočiť na neho, než si priznať, že sa jedná skôr o vzdor proti Bohu. Pamätajme si, že vieru a Božie princípy nemôžeme nikomu vnútiť, môžeme o nich len povedať. Ak sa stretnete so skúškami bez zrejmých dôvodov, spomeňte si na Jóba a dôverujte Bohu v jeho milosrdenstvo.

Jób bol spravodlivý a čestný muž . Bol bohatý, vlastnil stáda dobytka a patrili mu mnohí služobníci. Mal sedem synov a tri dcéry. Potom do jeho života vstúpil Satan. Jób bol pred samotným Bohom bez príčiny očiernený a prišiel o všetko. Ani po tom všetkom Jóbova viera v Božiu dobrotu nebola otrasená. Skúška viery ukáže, či sme pripravení prijímať od Boha všetko, nie len dobré, ale aj skúšky, ktorým by sme sa radšej vyhli. Jób Boha chválil za jeho stvoriteľské dielo a múdrosť za každých okolností.  Božie meno bolo oslávené a tak sa stal vzorom viery, vernosti a vytrvalosti aj pre nás. Po všetkých skúškach sa dožil mnohých ďalších požehnaní a žil tak dlho, že ešte videl štvrtú generáciu svojich vnukov.

––––––––––––––––––

Z Jóbovho života si môžeme vziať päť ponaučení:

1. Boh žehná tým, ktorí vytrvajú, nie tým, ktorí sa vzdávajú. Biblia kladie veľký dôraz na vytrvalosť. Apoštol Pavol v liste Koloským 1:23-24 zdôrazňuje:

Pravda, ak vytrváte vo viere upevnení, stáli a neodkloniteľní od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli a ktoré sa hlása každému stvoreniu, čo je pod nebom; a ja, Pavol, stal som sa jeho služobníkom.  24 Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.

Možno vás napadne, prečo si máme brať príklad práve z tých, ktorých služba priviedla až na smrť? Autor listu Židom 3:14 nám dáva odpoveď: Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca.

Mať účasť na Kristovi znamená prejsť aj utrpením, ponížením a bolesťou. V Kristovi nezostávame bez nádeje ani v utrpení.

1Korintským 15:19-24 Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.   Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých.  Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie:   Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.  Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi.   A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu.

2. Vytrvalosť nenaznačuje, že ide o dokonalosť, ktorá vyžaduje podriadenosť. Jakub nezdôrazňuje Jóbovu trpezlivosť, ale vytrvalosť. Jób nebol vždy trpezlivý v skúškach, ktoré na neho ťažko doliehali, ale vytrval a Boh ho skúškami milosrdne previedol a odmenil ho. Ak by Jób mal všetko pod kontrolou, len ťažko by sme sa s ním vedeli stotožniť. Každý jeho ľudský zápas povzbudzuje i nás, aby sme sa Bohu podriadili a dôverovali mu, aj keď naše emócie často nezvládajú ťažké situácie.

3. Podriadenosť nutná k vytrvalosti je spojená s pevnou vierou v Božiu zvrchovanosť vo všetkom, čo nás v živote stretne. Jakub  odkazuje na to, ako Boh jednal s Jóbom, aj keď priamym iniciátorom bol sám satan.  Jób nevinil satana, ale povedal:

Jób 1:21  Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!"

Nezabúdajme, že vo chvíľach súženia a utrpenia, viditeľne zverujeme svoj život pod Božiu autoritu. Pokiaľ si nás Boh vybral, aby sme prešli súžením, prijmime to tak, že Boh používa ľudské zlo v našom utrpení  a preto túto skutočnosť neodmietajme.

4. Božia zvrchovanosť nad všetkým dianím  nám hovorí, že svojím  zámerom dosiahne svoj cieľ. Ak by Jób nikdy netrpel, jeho služba v utrpení by pre nás a všetky generácie nemala zmysel. Pretože Jób trpel a vydržal, stal sa príkladom miliónom svätých, ktorí boli posilnení v najťažších chvíľach. Ľudia sa na vás môžu pozerať ako na čudákov, pretože neznesú zdravé učenie Písma. Dnešní moderní kresťanskí poradcovia hovoria, že verše lisu Rim. 8:28 sú pre ľudí, ktorí prechádzajú skúškami, necitlivosťou z našej strany. Premýšľajme o tom, či neboli napísané práve preto, aby posilňovali tých , ktorí prechádzajú utrpením? Práve tieto verše nám potvrdzujú, že všetko sa deje z Božej vôle:

Rímskym 8:28  Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.

Satanov zvod nás zasahuje na rovine našich pocitov. Sú to pochybnosti o Božej dobrote voči nám. Ani Jób, ktorý je opísaný ako bezúhonný Boží služobník, netrpel nespravodlivo. Pamätajme si, že Boh nikomu nič nedlhuje. Všetko, čo od neho máme je z Jeho dobroty a štedrosti. Každé požehnanie, ktoré z Božej ruky prijímame je jeho milosť a milosrdenstvo.

5. Nikdy by sme nemali pochybovať o Božej dobrote a láske, aj keď nás postihnú ťažké skúšky. Všetko, čo v živote máme, je nám dočasne prepožičané. Na večnosť si nikto z nás zo sebou nič nevezme. Boh nám nedlhuje nič iného ako súd. Keď nás postihne súženie a nepriazeň pripomeňme si verše:

Rímskym 11:35-36  A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť?  36 Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen

 



© 1993 - 2019 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk