List Jakuba

Duchovné smilstvo a riešenie konfliktov

V tejto sérii relácií sa zaoberáme výkladom Jakubovho listu. Venujeme sa praktickému rozboru textov Písma, ktoré by mali sprevádzať náš každodenný život. V tretej kapitole Jakuba sme skúmali Slová múdrosti pre harmonické spolužitie, príčiny konfliktov a ako im predchádzať. Povedali sme si, že ten, kto hľadá spôsob ako vyriešiť konfliktné situácie, by mal najskôr skúmať svoje sebecké postoje. Slová múdrosti pre harmonický život sú praktickou ukážkou, ako by sme mali žiť. V úvode 4. kapitoly sme sa zamerali na Zdroje konfliktov. Aj dnešná relácia bude plná biblických citátov, ktoré sú základom týchto relácií. Preto pripomíname, aby ste si pripravili pero, papier a priebežne si zapisujte verše a záverečné otázky pre zamyslenie sa. Našou modlitbou je, aby sa naše spoločné chvíle stali poučením, posilou a požehnaním pre všetkých poslucháčov.

-----------------------

 Štvrtá kapitola nám odkazuje, že kto chce riešiť medziľudské problémy, mal by sa odvrátiť od múdrosti sveta a pokorne sa oddať Bohu. Že tomu tak nie je, je zrejmé z následujúcich slov:

Jakub 4:4-6

 Vy [cudzoložníci a] cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha.  Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: Až po závisť túži (po nás) Duch, ktorému dal prebývať v nás?  Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí: Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“

Len málokto si vie predstaviť, že by z kazateľne vášho zboru alebo z úst iného kresťana zazneli podobné slová. Jakub poznal situáciu a vzťahy v prvotnej cirkvi veľmi dobre a preto si dovolil byť taký tvrdý. Už skôr prehlásil – pretože ste sebeckí, žiarliví, ambiciózni, vyvoláváte hádky a rozbroje. Uvedomme si, že Jakub hovorí k veriacim, ktorí neriešia svoje problémy a konflikty tak, ako by mali alebo mohli. Jeho slová napomenutia môžu poslúžiť aj nám. Aj my sa totiž dopúšťame rovnakých prehreškov, ako ľudia v Jakubovej dobe. Biblia kompromisy so svetom nazýva duchovné smilstvo. Jakub už skôr povedal, že príčinou všetkých konfliktov je ľudské sebectvo – takže sebectvo zúčastnených strán sporu. Môžete si byť istí, že ani kresťanský poradca s vami nebude hovoriť o vašom sebectve, ktoré najviac ničí vzájomné ľudské vzťahy. Obvykle vás naučí niektoré zdanlivo užitočné techniky, ktoré majú otvoriť komunikáciu bez konfliktov. Poradca vám napríklad navrhne techniku, ako vyhrať niekoho na svoju stranu, keď sa naučíte ako vyjednávať a ako dosiahnuť prijateľný kompromis. Napr. namiesto toho, aby ste niekoho z niečoho obvinili, radšej mu povedzte, čo sami cítite. Tým svojho protivníka dočasne, a len do istej miery, odzbrojíte, ale samotnú príčinu konfliktu nikto nerieši. Len sa naučíme prečo reagujeme tak, či onak. To je to isté, ako keď ťažké zranenie je ošetrené náplasťou.

Jakub nás neučí techniku, ako sa naučiť komunikovať, ide ďalej a upozorňuje na to, že za všetkými vzťahovými problémami a konfliktami je nesprávny vzťah k Bohu. Preto nesprávny vztah k Bohu nazýva duchovným smilstvom a navrhuje nám, aby sme sa od toho odvrátili, aby sme sa pokorili pred milosrdenstvom, ktoré Boh preukazuje všetkým ľuďom. Ten, kto prehliada pokoru a poslušnosť Bohu, pretože miluje svet, je právom obvinený z duchovného smilstva. Ako z tejto situácie von? Kto chce vyriešiť konflikty, musí sa odvrátiť od duchovného smilstva. Jakubova diagnóza znie:

1. Duchovné smilstvo vyplýva z priateľstva so svetom. Svojich poslucháčov, ktorých Jakub už skôr oslovil „moji bratia“ teraz nazýva „cudzoložníkmi“. Cudzoložníci páchajú duchovné smilstvo, ale tým nemá na mysli manželskú neveru. Náš vzťah k Bohu má totiž obojstranné záväzky, ktoré nemôžeme svojvoľne porušovať:

A) Veriaci sú vydatí za Krista. Jakub sa odvoláva na známe verše Starého zákona, kde je Boh popisovaný ako manžel a Jeho ľud je Jeho manželka. Vo veršoch Izaiáša 54:5 hovorí:

Lebo tvoj Tvorca je tvojím manželom, Jeho meno je Hospodin mocností, tvoj Vykupiteľ, Svätý Izraela, bude sa volať Bohom celej zeme.

Tu Boh obviňuje Izrael z duchovného smilstva, pretože sú neverní Božej zmluve. Pre ďalšie štúdium si zapíšte následujúce verše: Iz. 1:21; 50:1; 57:3; Jer. 3:1-20; 13:27; Ezch 16:35-39; 23:1-49. V Novej zmluve sa téma Boha ako manžela opakuje. Manželstvo je pozemský obraz vzťahu jednotlivcov a cirkvi ku Kristu. Ten, kto prijíma svetské hodnoty a rady, ten sa odvracia od Krista a dopúšťa sa duchovného smilstva. Apoštol Ján dáva do kontrastu lásku ku svetu a Bohu takto:

1 Jana 2:15-16  Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.

Svet vnikol do myslenia cirkvi už dávno, preto niektorí kresťania očakávajú od sveta viacej, než od Boha. Je im príjemnejšie, keď môžu svoje viny presunúť na druhých. Mnohí sa vydajú cestou poradenstva, kde sú uistení, že za ich problémy môžu rodičia, ktorí ich dostatočne nemilovali, učitelia ich dostatočne nemotivovali, nespokojní a depresívni sú preto, že sa nenaučili milovať sami seba, ďalej, že majú právo na lásku, šťastie či už vstupujú do intímneho vzťahu spolužitia bez uzatvorenia manželstva alebo z manželstva vystupujú. Za každým problémom sa skrýva naše veľké JA. Akékoľvek súčasné svetské rady sú iba sebeláskou, zatiaľ čo láska k Bohu nie je na dennom poriadku. Ten, kto uznáva Pána Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, už nie je zo sveta, prestal patriť sám sebe, stal sa účastníkom Božej zmluvy, stal sa súčásťou Jeho ľudu, Božou nevestou a preto svojmu Bohu zachováva vernosť.

B) Manželská nevera je vážny hriech, o čo väčší hriech je duchovné smilstvo. Pýtajte sa sami seba, uzavrel/a som manželstvo s Bohom, alebo so svetom? Vieme si predstaviť, že mesiac po svadbe vám manžel povie, dnes pôjdem spať k mojej priaťeľke. Súčasne vás uistí, že vás má nadovšetko rád, ale chce udržiavať dobré vzťahy aj s bývalou priateľkou; aké presvedčivé, však? Ani najzamilovanejší pár nebude tolerovať takýto vzťah. Ten, kto vstúpil do manželstva sa zaväzuje, že bude verný, nebude nadväzovať nové intímne vzťahy, ku starým sa nebude vracať a bude oddaný iba svojmu jedinému manželskému partnerovi. Tak poďme ešte ďalej:

C) Priateľstvo so svetom a priateľstvo s Bohom sa navzájom vylučujú. Jakub svojich poslucháčov burcuje na prvý pohľad nevyberavým spôsobom, aby si uvedomili ohavnosť svojich hriechov a aj tých, ktoré panujú v cirkvi. Je treba vymiesť všetko politikárčenie, hašterenie a aj ohovárania, ktoré tak často prijímame už ako normálny štandard. Čo je normálne vo svete, nie je prijateľné v cirkvi preto, že nie sme súčásťou sveta. Pokiaľ je vaše srdce naladené na Božie záležitosti, môžu prísť chvíle, keď zakročíte proti hriešnym spôsobom. K tomu je treba nie len odvahu, ale aj lásku k Bohu aj blížnym. Mylne sa domnievame, že Božia láska je vždy krásna a mierna. Boh neušetril svojho Syna. Ani sám Ježiš nebol vždy mierny, keď hovoril o láske. Obrátil sa proti Petrovi, ktorý ho karhal s ľudským dobrým úmyslom, aby ho ochránil pred utrpením:

Matúš 16:23 …„Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské.

Otcova vôľa musí byť vždy nadradená vôli Syna aj Božieho dieťaťa. Kto sa nedokáže podriadiť Božím zámerom, neobstojí. Ježiš išiel ešte ďalej, keď náboženským vodcom povedal:

Matúš 23:33  Hadi! Vreteničie plemeno! Ako uniknete pekelnému súdu?

Keď potom Ježiš označuje veriacich za smilníkov, farizejov ako vreteničie plemeno, vidíme, že tu ide o vážnu vec.V žiadnom prípade nikoho nenabádam, aby s rovnakým zápalom začal konfrontovať ľudí, na ktorých nám záleží. Niekedy musíme byť priami keď vidíme, že sami seba ničia a svojim hriechom pôsobia na svoje okolie. Preto Jakub kladie túto otázku: „Čo neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo s Bohom?“ Svet nám bol skôr spoločníkom a priateľom, trávili sme s ním všetok čas. Teraz je už všetko inak. Buď žijeme pre svet alebo pre Krista; oboje súčasne nie je možné. Si verným priateľom Krista alebo neverným nepriateľom Boha? Možno sa pýtate čo to znamená byť priateľom sveta? Čo je na ňom tak zlé? To sa mám od všetkých izolovať? Prečo taká exkluzivita?

D) Priateľstvo so svetom znamená, že hľadáme uspokojenie mimo Boha namiesto toho, aby sme hľadali uspokojenie v priamom vzťahu s Bohom. Biblia nie je bičom na ľud a kazisvetom každej radosti a potešenia. Práve naopak. Je proti tomu, aby sme hľadali potešenie nesprávnym spôsobom a na nesprávnych miestach. Jediný, kto môže človeku dať pokoj a nádej, navzdory okolnostiam, je Boh. V Biblii je na túto tému uvedené mnoho veršov, ako napríklad v Žalme 37,4nn kde čítame:

Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži. Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná. Vyvedie tvoju pravdu ako svetlo a tvoje právo ako jasné poludnie. Utíš sa pred Hospodinom a čakaj na Neho, nevzbĺkni hnevom proti tomu, kto má úspech v živote, proti človeku, ktorý strojí úklady. Zanechaj hnev a opusť zlosť, nevzbĺkni hnevom, to vedie len k zlému

E) Duchovné smilstvo vyvoláva v Bohu žiarlivosť. Piaty verš 4. kapitoly Nového zákona patrí k tým obtiažnejším k pochopeniu. Je napísané: … Či myslíte, že nadarmo je napísané: „Bôh žiarlivo túži po duchu, ktorého do nás vložil“? Nemôžeme byť v presnom zmysle Božej žiarlivosti dogmatickí, nemôžeme ju chápať v rovnakom zmysle, ako chápeme ľudskú žiarlivosť. Božia svätá žiarlivosť sa týka exkluzivity a intimity vzťahu k človeku, za ktorý bolo zaplatené výkupné. Jakub sa odvoláva na mnohé verše Starej zmluvy, kde Boh nie len očakáva, ale aj vyžaduje úplnou oddanosťou. Druhé prikázánie hovorí:

Exodus 20:5-6 … Ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania. 

Žiarlivosť má svoje miesto aj v zdravom manželstve, kde nie je možné deliť sa o intímny vzťah s nikým iným. Kresťan nemôže žiť s Bohom a bez Boha súčasne. Nemôže byť nevestou Krista a randiť so svetom. Kto chce riešiť svoje problémy a konflikty vo vzťahoch, musí rázne ukončiť koketovanie so svetom a musí hľadať riešenie v naprostej oddanosti Bohu.

2. Aby sme vyriešili medziľudské konflikty, musíme uveriť tomu, že Božia milosť je mocnejšia, než sebectvo v nás. Boh je zdrojom našej viery, On je zdrojom odpustenia, On udeľuje milosrdenstvo, ktoré toľko potrebujeme. Pozrime sa opäť do Starého zákona, do knihy Prísloví, kde je napísané, že Boh:

Príslovie 3:34-35 Posmievačom sa vysmieva, ale pokorným dáva milosť. Múdri zdedia česť, ale blázni ponesú hanbu.

Boh očakáva našu bezpodmienečnú vernosť. Boh nepreukazuje milosrdenstvo sebestačným a sebaspravodlivým ľuďom. Je proti pyšnýma tí na svoju pýchu skôr alebo neskôr doplatia. Len tým, ktorí uznajú, že sú bezmocní, zlomení, prázdni, môže Boh prázdnotu duše vyplniť. Takže, pokiaľ ste sa od Boha odchýlili ku svetu, dajte na Jakubove rady – Boh preukazuje milosť pokorným. Pyšní a sebestační o milosť a milosrdenstvo nestoja. Pokiaľ si teraz hovoríte, „to sa ľahko hovorí, len keby ste vedeli čo mám za sebou, čoho som sa dopustil“, hanbím sa, ale klesol som tak hlboko, že mi nikto nemôže odpustiť. To je veľký omyl. Boh vie všetko a celkom jasne hovorí, že Jeho milosť je mocnejšia, než všetky výčitky svedomia a spomienky na minulosť. Jeho milosrdenstvo nie je ničím obmedzené, Jeho moc je bez hraníc. Z Jeho nekonečného bohatstva dáva a dáva. Pokiaľ sa nacházate v neriešiteľnej situácii, zvážte šokujúcu možnosť, že žijete len pre seba a s Bohom nepočítate, čo nie je nič iné, než svetáctvo. Pokorte sa a proste o Božiu milosť a vieru. Dovoľte Ježišovi Kristovi, aby sa stal zmierovateľom každého konfliktu, s ktorým sa v živote stretnete. Rovnako ako apoštol Pavol vyzýval k zmiereniu Židov a pohanov, tak vyzývame aj vás, zmierte sa s Bohom:

Efezským 2:13-15  Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Kristovi Ježišovi stali ste sa blízkymi krvou Kristovou. Lebo On je náš pokoj, On, ktorý oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr, nepriateľstvo,  keď na svojom tele pozbavil platnosti zákon s jeho nariadeniami, aby tak z dvoch stvoril v sebe jedného, nového človeka, nastolil pokoj.

  ---------------------------------

A na záver, môžete si poznačiť otázky na zamyslenie:

1. Môžu kresťania používať také prudké slová ako používal Jakub, keď konfrontujú niekoho v ich hriešnom konaní? Pokiaľ áno, aké zásady sú na mieste?

2. V akej oblasti života musíte najviac bojovať so svetáctvom?

------------------------------

 

Ak vás dnešné uvažovanie zaujalo, milí poslucháči, budeme radi, ak nám napíšete. Vaše odpovede a reakcie nám môžete poslať na mailovú adresu:

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., alebo nám môžete poslať SMS správu na číslo 0902 481 466. Zvukovú podobu tejto úvahy môžete nájsť aj na internetovej stránke www.hcjb.cz. Úvahu arizonského kazateľa Steva Cola, dlhoročného spolupracovníka redakcie  HCJB čítali .......

 

   Dopočutia pri ďalšom pokračovaní spoločných úvah nad Božím slovom.

 



© 1993 - 2024 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk