List Jakuba

Kresťanská vytrvalosť II.

Jakub 1:9-12  

9 Brat v nízkom postavení nech s chválou myslí na svoju hodnotu,10 bohatý však na svoje poníženie, lebo sa pominie ako kvet trávy.11 Vyjde slnko a svojou páľavou spáli trávu, jej kvet opadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zanikne i boháč vo svojom počínaní.12 Blahoslavený muž, ktorý odolá v skúške, lebo keď sa osvedčí, prijme veniec života, ktorý Pán zasľúbil tým, čo ho milujú

------------------------  

V minulej relácii sme si povedali , že Jakub predkladá veriacim bratom niekoľko testov pravosti ich viery. Ako vieme z predchádzajúcich relácií, človek pravej viery si zachováva radostné postoje aj keď stojí tvárou v tvár ťažkým skúškam. Aby sme v skúškach obstáli máme hľadať múdrosť u Boha.

Dnešný text sa týka témy radostného postoja kresťana vo vzťahu k chudobe a bohatstvu. Jakub hovorí chudobným, že ich bohatstvo je v Kristovi a bohatým odkazuje, že sú chudobní, protože nežijú v pokore pred Kristom. Jakub nás upozorňuje na kontrast medzi tým, čo má trvalú hodnotu a čo je pominuteľné. Náš život nie je len o tom pozemskom, ale predovšetkým smeruje k tomu večnému. Keď vidíme dokumenty o životoch slávnych a bohatých, vidíme názorne svetskú nestálosť. Keď sláva pominie, zostáva prázdnota, osamelosť, sklamanie a bezvýchodiskovosť.

Položme si otázku:

Ako  môžeme Boha oslavovať, keď prechádzame cez  skúšky a pokorenie?

Naša chvála a radosť vyplýva zo skutočnosti, že nám Boh odhalil podstatu a hodnotu pravej radosti a spokojnosti. Boh otvára naše oči, aby sme poznali pominuteľnosť života a nestálosť svetských istôt, ktoré vyplývajú z bohatstva a úspechu. To je rada k nezaplateniu. Dúfam, že so mnou súhlasíte. Pravá pocta je byť služobníkom Pána Ježiša Krista. Pred Bohom sa nemáme čím pochváliť:

Jeremjáš 9:22-23   Toto praví Hospodin: "Ať sa moudrý nechlubí svú moudrostí, ať sa bohatýr nechlubí svú bohatýrskú silou, ať sa boháč nechlubí svým bohatstvom. Chce-li sa nečím chlubit, ať sa chlubí, že je prozíravý a zná mne; neboť já Hospodin prokazuji milosrdenství a vykonávám na zemi soud a spravedlnost; to jsem si oblíbil, je výrok Hospodinův."

Pravá blaženosť plynie z poznania Boha. Žiť len pre hromadenie bohatstva a uspokojovanie svojich zmyslov, je márnosť nad márnosť, ktorá prináša len dočasné a čiastočné uspokojenie a slávu. Žalm 49 zosmiešňuje boháča a každého, kto túži po sláve a uznaní tu na zemi. Správa sa ako keby  na zemi býval navždy.

Žalm 49:12-13   …, že tu ich domy budú večne, ich príbytky po všechna pokolení, svými jmény nazývají role. Ale človek, byť byl v cti, nemusí ani noc prečkat; podobá sa zvíratům, jež zajdou.

Autor všetkým pripomína, že nemajú svoj život vo svojich rukách. Dôvod našej chvály a potešenia je skutočnosť, že sa nespoliehame na pozemské istoty, ale na to, že v Kristovi máme už teraz zaistené dedičstvo vo večnosti: Ap. Peter hovorí :

1 Petra 1:3-5

3 Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej,4 pre nehynúce, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo pripravené v nebesiach pre vás,5 ktorých Božia moc prostredníctvom viery chráni pre spásu, pripravenú zjaviť sa v poslednom čase.

To, čo je pre nás pripravené v nebesiach nám nemôže nikto odobrať.

Chudobní aj bohatí, ktorí vytrvajú v skúškach, majú pred sebou Božie zasľúbenie, pripravené tým, ktorí Boha milujú a podriaďujú sa mu. Jakub hovorí:

Jakub 1:12  

12 Blahoslavený muž, ktorý odolá v skúške, lebo keď sa osvedčí, prijme veniec života, ktorý Pán zasľúbil tým, čo ho milujú.

Výrazy skúšky, blaženosť, radosť, požehnanie sú navzájom prepojené. Byť radostný vyjadruje viac, než byť len spokojný. Radosť je viac, než chvíľková emócia. Blaženosť a šťastie vyjadruje trvalý stav, ktorý nás podrží vo chvíľach trápenia, zármutku a bolesti. Korunu života získa len ten, kto sa osvedčí v každej skúške. Z 12. verša vyplývajú štyri pravdy:

Po 1. Oboje, chudoba i bohatstvo sú testom viery. Nenásytnosť, chamtivosť, sebeckosť nie sú len nástrahami, ktoré číhajú na bohatých. Chudobný môže byť rovnako chamtivý a materialisticky založený ako boháč. Chudobní obvykle dychtia po tom, čo má bohatší človek. Pokiaľ je chudobný aj bohatý zameraný získať viac peňazí, viac majetku, viac moci a slávy, ako spôsobu pre dosiahnutie  pravého šťastia, nemajú o Božej perspektíve ani poňatia.Chudobní aj bohatí majú tie isté sklony k pyšnosti. Chudobný kresťan môže byť pyšný a zakladať si na svojej chudobe pre vec Božieho kráľovstva, čím sa vlastne povyšuje nad ostatných. Myslí si, že je duchovnejší než ten, kto má nejaký majetok. Apoštol Pavol nás varuje, že túžba po bohatstve je to, čo živí našu chamtivosť a pôsobí to, že sa zameriavame stále viac na svet, než na Boha. Chudobný aj bohatý potrebujú získať dávku pokory, ktorá prichádza vo chvíli, kedy nám dôjdu vlastné sily a skloníme sa pred Božím milosrdenstvom. Aby sme úspešne obstáli v Božích skúškach, musíme poznať poníženie - a uvedomiť si, kde končí naša samostatnosť a nezávislosť.

Po 2. Cesta skutočného požehnania nie je o tom, že budeme ušetrení skúšok a súženia, ale že v nich obstojíme. Jakub nehovorí „požehnaní sú tí, ktorí nikdy nepocítia oheň skúšky“. Ani nehovorí „požehnaný je bohatý človek“. Miesto toho hovorí  „požehnaný je muž, ktorý v skúškach nesklame a vytrvá“. Keď ide o skúšky veriacich, nie je rozdiel medzi chudobným a bohatým. Skúšky obom pomôžu, aby svoju pozornosť zamerali na večné, a nie pominuteľné hodnoty. Vrcholom kresťanskej zrelosti a oddanosti je v tom, že z Božej ruky prijímame bez reptania úplne všetko. Bohatstvo nespočíva v tom, čo máme, čo nám patrí, čoho sme v živote dosiahli, ale čoho sme ochotní sa vzdať:

Abakuk 3:17-19

17 Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z ohrady zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok,18 ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy.19 Pán, Hospodin je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny.

Na tomto svete nám nepatrí vôbec nič - nepatria nám ani naši najbližší. Všetko čo máme nám bolo dané, alebo dočasne zverené. Môže to byť naša inteligencia, naše povolanie, naše zdravie, náš majetok, manžel, manželka, naši rodičia, naše deti, naši vnuci.  …

------------------------------    

Cena za vieru je nesmierne vysoká. Preto je dôležité, aby sme ju poznali a vedeli, že bola vykúpená najvyššiou cenou. Preto máme mať od samého počiatku cesty s Bohom pred sebou perspektívu večnosti, nie to, čo nás k tomuto svetu púta. Len tak môžeme obstáť v skúškach, ktoré sa zdajú byť príliš ťažké. Mali by sme ich prijímať s pokorou, i keď sa nevyvíjajú podľa našich predstáv. Mali by sme zaujať rovnaký postoj ako apoštol Pavol:

2 Korintským 12:8-11  

8 Preto som trikrát prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil.9 Ale on mi povedal: Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. Preto sa budem najradšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.10 Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.11 Stal som sa nerozumným; vy ste ma prinútili. Veď vy ste ma mali odporúčať; nezaostával som totiž v ničom za najpoprednejšími apoštolmi, aj keď nie som ničím

 Stačí nám Božia milosť? Sme pripravení stať sa bláznami pre Krista? Len ten, kto nelipne na všetkom pozemskom, prijal Božiu perspektívu večnosti, len ten môže v skúškach obstáť a zachovať si radostný postoj k životu, pretože spasenie je dôležitejšie, než pozemské súženie.

Po 3.  Korunu života Boh zasľúbil ako odmenu tým, ktorí v skúškách vytrvajú až do konca. Vytrvať do konca znamená, že nás odmena čaká v nebi, nie na zemi. Koruna života nas čaká vo večnosti a budeme sa radovať v Božej prítomnosti. Aby sme korunu života získali, musíme vydržať až do konca. Korunu večného života nezískame za naše zásluhy. Večný život je Boží dar, sme Jeho dielo a len Jemu patrí všetka česť a sláva.

Každý z nás bol Bohom stvorený a postavený do inej pozície. Nikto z nás nerozhodoval o tom kedy, kde a komu sa narodí. Každy z nás dostal svoju úlohu a svoje poslanie. Mali by sme neustále premýšľať o tom, čo od nás Boh očakáva a ako sa zachováme v situáciách, do ktorých nás Boh postaví. Nemusí to byť vždy príjemné. Ap Pavol píše Timotejovi:

2 Timoteovi 2:3-14 

3 Spolu so mnou znášaj utrpenie ako dobrý vojak Ježiša Krista.4 Kto bojuje, nemieša sa do záležitostí všedného života, aby sa zapáčil veliteľovi, ktorý ho najal do služby.5 A ak niekto preteká, nedostane veniec, ak nepreteká podľa pravidiel.6 Roľník, ktorý namáhavo pracuje, má ako prvý dostať podiel z úrody.7 Rozmýšľaj, o čom hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému.8 Maj na pamäti Ježiša Krista, vzkrieseného z mŕtvych, z Dávidovho potomstva, podľa môjho evanjelia,9 pre ktoré znášam utrpenie a dokonca i okovy ako zločinec. Ale Božie slovo nie je spútané.10 A tak všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu v Ježišovi Kristovi a večnú slávu.11 Vierohodné je toto slovo: Ak sme spolu s ním zomreli, spolu s ním budeme aj žiť;12 ak vytrváme, spolu s ním budeme aj kraľovať; ak ho zaprieme, aj on zaprie nás;13 ak sme neverní, on zostáva verný, veď nemôže zaprieť seba samého.14 Toto pripomínaj a dôrazne ich varuj pred Bohom, aby sa nepúšťali do hádok o slová, veď to nie je na nič užitočné; vedie to iba do záhuby tých, čo ich počúvajú.

To neznamená, že pre nás Boh pripravil počas pozemského života len trápenie a nemôže nás žehnať. Jakub nás upozorňuje na to, kde hľadať zdroj síl:

Po 4.  Sila, ktorú potrebujeme, aby sme v skúškach obstáli plynie z našej lásky ku Kristovi. Mohli by sme očakávať, že Jakub povie, že „korunu života“ Boh zasľúbil tým, „ktorí vytrvajú“, alebo tým, „ktorí sa budú Jeho slovom riadiť“, alebo tým, „ktorí mu budú dôverovať“. Ale namiesto toho hovorí, že patrí tým, „ktorí ho milujú“. Prečo niečo také hovorí? Najskôr preto, aby sme poznali, že láska ku Kristovi nás uchráni od toho, aby sme milovali svet. Láska ku Kristovi nás motivuje, aby sme v skúškach vytrvali. Láska ku Kristovi je nutný dôsledok viery: Ap. Ján píše:

1. Ján 4:8  

 Kto nemiluje, nepozná Boha - pretože Boh je láska.

Nikto z nás si nevie predstaviť, čo nás čaká vo večnosti, keď svoju pozemskú cestu  dokončíme. A práve v tom je podstata kresťanovej radosti, ktorá nie je závislá na okolnostiach.

Otázky k diskusii:

---------------------------------

1. V čom je chudoba testom viery?

2. Ako môže byť bohatstvo testom viery? V čom si je jedno aj druhé podobné a v čom je rozdielne?

------------------------------  



© 1993 - 2020 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk