List Jakuba

Radikálny prístup ku skúškam II.

Podrobnosti: Kategória: List Jakuba

Vitajte, milí poslucháči, pri novej sérii úvah nad listom Jakuba, ktorých autorom je Steve Cole. Dnešnú tému sme nazvali “Radikálny prístup ku skúškam”. Na úvod si vypočujme byblický text z listu Jakuba prvá kapitola, prvý až štvrtý verš. (1:1-4)

Môžete si otvoriť svoje biblie, pripraviť pero a papier, aby ste si mohli zapísať otázky na zamyslenie, ako aj biblické verše , ktoré pre nedostatok času nebudeme môcť citovať. Prajeme vám požehnaný čas a vnímavé srdcia pri počúvaní.

----------------------------------

Jakub 1:1-4 Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, pozdravuje všetkých kresťanov zo Židov, ktorí žijú rozptýlení po svete. Drahí bratia, je váš život plný ťažkostí a pokušení? Radujte sa z toho, lebo čím namáhavejšia bude cesta vašej viery, tým väčšmi bude rásť vaša vytrvalosť. A vaša vytrvalosť nech sa prejavuje činmi, aby ste boli naozaj dokonalými a zrelými kresťanmi bez charaktorových nedostatkov.

------------------------------

Minule sme si povedali, že Jakub píše tým, ktorí v živote stratili svoj domov a miesto, kde sa narodili, prišli o celý majetok, sú prenasledovaní i tam, kde upŕchli do bezpečia a stretli sa s mnohými skúškami. Podľa Jakuba sa majú radostne podriadiť Bohu s vedomím, že On všetko používa pre ich rast a duchovné dospievanie. Takýto radikálny postoj nie je pre človeka prirodzený ani ľahko prijateľný. Správanie sa veriacich behom skúšok sa zásadne líši od reakcií sveta. Na rozdiel od prirodzeného človeka, keď je veriaci zarmútený, neprežíva beznádej ako neveriaci. Veriaci človek má nádej i v smrti: Ap.Pavol píše Tesaloničanom:

1 Tesaloničanom 4:13 Nechceme však, bratia, aby ste nevedeli o zosnulých, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej.

Smútok a slzy veriacich idú ruka v ruke s dôverou, že Boh má všetko pod kontrolou:

Rimanom 8:28 A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. Totiž tým, ktorých povolal podľa svojho zámeru.

Nechajme opäť hovoriť Písmo v knihe Žalmov:

Žalmy 30:5-6 Ospevujte Hospodina, Jeho zbožní a oslavujte Jeho svätú pamiatku! Lebo len okamih trvá Jeho hnev, ale celý život Jeho milosť. Večer sa rozšíri plač, ale ráno je plesanie.

Žalmy 126:5-6 Tí, ktorí so slzami rozsievajú, žať budú s plesaním. Chodí a chodí s plačom ten, čo nosí semäno na siatie; iste príde domov s plesaním, znášajúc svoje snopy.

Biblické jasanie a radosť nie je výsledkom prirodzeného ľudského optimizmu. Radosť a jasanie je výsledkom dôvery, nádeje a Božích zasľúbení. Nikto nás nemôže obviniť, že žijeme len pre neistú budúcnosť; pokoj a radosť prežívame už behom pozemského života. Pozrime sa na 3 dôležité zásady:

1. Radikálne postoje sú výsledkom premysleného rozhodnutia.

Ide o rozhodnutie, či budeme dôverovať Bohu a Jeho zasľúbeniam, alebo budeme žiť z vlastných síl. Jakub hovorí o skúškach, ktoré nám Boh pripraví. Nikto z nás nemôže s istotou povedať, akú vieru má, pokiaľ neprejde nejakou skúškou. Môžete si kúpiť kabát, o ktorom výrobca tvrdí, že je nepremokavý. No keď ho budete nosiť len v dňoch, keď neprší, nikdy nezistíte, či je naozaj nepremokavý. Iba poriadny lejak odhalí jeho kvalitu. Keď kabát nepremokne, poviete si: “mám naozaj dobrý kabát”. Podobne jednoduché je povedať „áno, samozrejme že verím v Boha“. To môže urobiť každý a mnohí to ľahkovážne urobia. Ale pravá viera obstojí práve vtedy, keď prídu ťažké skúšky a budete skutočne dôverovať Bohu. Práve potom poznáte, aká je vaša viera. Keď vás viera previedla skúškou a vy obstojíte, viete, že máte pravú vieru. Keď stojíte pred skúškou, máte na výber: budem dôverovať Bohu a zasľúbeniam Písma, ako somdoteraz vyznával, alebo nie? Dôverovať Bohu a zažiť na vlastnej koži, čo to znamená nádej a radosť uprostred skúšok, to je ten radikálny postoj, o ktorom Jakub hovorí. Aby sme v skúškach obstáli:

najskôr potrebujeme chápať uistenie týchto právd a postojov v skúškach. „Viete predsa, že skúšanie vašej viery prináša vytrvalosť.“-píše Jakub (1:3). K tomuto postoju a uisteniu patria dve pravdy:

A. Boh je zvrchovaný vo všetkých skúškach. Práve citovaný verš naznačuje, že Boh používa skúšky pre svoje zámery. Nepozoruje pozemské dianie z nebies a keď sa niečo stane, povie si: „To je mi naozaj ľúto, to som nechcel spôsobiť, … nuž pozrime sa, ako by som to mohol napraviť!“ Písmo celkom zreteľne hovorí o tom, že Boh má kontrolu nad každou udalosťou, od dažďa a snehu, ktorý padá - (Job 37:6-13), čo je naprosto bežná záležitosť, až po udalosti, ktoré sa týkajú celých národov (Ž 22:28; Sk 14:16; 17:26). Na rovine osobnej je to Boh, kto stanovil počet dní nášho života dávno predtým, než sme sa narodili. (Ž 139:16). Bol to On, kto stvoril naše srdce:

Žalmy 33:13-15 Hospodin z nebies pozerá a vidí všetkých ľudských synov. Z miesta, kde tróni, hľadí na všetkých obyvateľov zeme, Ten, ktorý všetkým stvárnil srdcia, ktorý ich všetkých pozoruje.

Je to On, kto vedie naše kroky a podopiera naše ruky. Niektoré teologické smery sa snažia Božie rozhodnutia, ktoré nie sú požehnaním, ako zdravie a úspech, obhajovať tým, že všetko čo je zlé nie je súčasťou Božieho plánu. Namietajú, že človek má slobodnú vôľu, ktorá preváži požehnanie alebo tresty a Boh často ani dopredu nevie, ako sa kto a k čomu rozhodne. Biblia však úplne zreteľne hovorí a uisťuje nás o tom, že Boh nás nenecháva prejsť životom len tak. Z Písma vieme, že Boh zvrchovane rozhoduje aj o vrodených vadách, (pozrite si Exodus 4:11), prírodných katastrófach (Gn 6:17), a dokonca dopúšťa aj ohavné činy ľudí, pričom sám nie je za ich hriechy zodpovedný (Gn 50:20; Ex 4:21; Sk.apošt. 4:27-28). Jeho dopustenie má zmysel – keby to tak nebolo, podobné učenie o Božej neúčasti, by mohlo v dobrej vôli vlastne pripraviť veriacich o pokoj. Tým popierajú Božiu moc a zvrchovanosť nad každou skúškou, ktorá je koniec koncov pre naše dobro. V skutočnosti také postoje predstavujú hrozný svet, kde môže panovať zlo nad rámec Božieho pôsobenia. Náš Boh je všemohúci a chyby nerobí!

------------------------------

B. Boh používa skúšky, aby preveril našu vieru a posilnil vytrvalosť. Vytrvalosť, o ktorej Jakub hovorí, znamená, že máme stáť pevne za všetkých okolností a byť trpezlivý nie len v skúškach, ale aj v meziľudských vzťahoch. To znamená, že veriaci sa nedá ľahko vyprovokovať, nerozčuľuje sa na tých, s ktorými je obtiažne vyjsť na rovinu. Takú vlastnosť môžeme nazvať „duchovná odolnosť“. Tá však neprichádza sama od seba. Vyžaduje prípravu. Predstavte si bežca, ktorý sa pripravuje na preteky. Ak chce bežať 10 km, začne trénovať na kratšie vzdialenosti a postupne ju zväčšuje . Keď to s pretekmi myslí vážne, bude trénovať na väčšiu vzdialenosť než len 10 km. To preto, aby mal fyzickú rezervu pre samotný beh.

Rovnako aj v Božej réžii trénujeme vytrvalosť viery, ktorá je posilnená každou skúškou. Len tak budeme vedieť, že v skúškach vydržíme, keď už máme predchádzajúcu skúsenosť. Keď vytrváme, bude naša viera posilnená. Zažijeme a ukážeme radosť, ktorá prinesie slávu nášmu Pánovi a Spasiteľovi. Takže keď sa stretneme so skúškami, mali by sme zaujať radikálny postoj – pokoj a radosť za každých okolností.

Povedzme si ďalej o našom vnútornom postoji ku skúškam.

Máme sa bez zbytočného nariekania podriadiť procesu skúšok:

Nechajte však Vytrvalosť dozrieť, aby ste boli dokonalí a úplní a nič vám nechýbalo.- píše Jakub

Sloveso „nechajte“ naznačuje, že sa máme priebežne podriaďovať Bohu a to za každých okolností. To neznamená, že sa staneme bezbrannou a pasívnou obeťou, kedy k Bohu nevoláme v modlitbách o pomoc. Pavel sa modlil a volal k Bohu, a dostal odpoveď:

2 Korinťanom 12:8-9 Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.

Podriadiť sa Bohu neznamená, že sa budeme nečinne prizerať a čakať, ako všetko dopadne. V skúškách, ako je napríklad strata zamestnania, sa máme spoliehať na Boha, ale súčasne robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme nové zamestnanie našli. Ak je našou skúškou nemoc, je správne, aby sme sa modlili, ale súčasne aj vyhľadávali lékarsku pomoc. Ak nás postihnú ťažkosti, nie je na tom nič zlé, keď sa budeme zo všetkých síl snažiť zmeniť okolnosti. Podriadenosť voči Bohu znamená, že nebudeme len nariekať, vzdorovite zatínať päste a vyčítať Bohu, že s nami zaobhádza zle alebo dokonca, že nemá právo nezasahovať do toho, čo práve prežívame.

Jeden z najlepších príkladov tých, ktorý sa Bohu celkom podriadili, bol Jób. Keď na neho prišli pohromy jedna za druhou, i keď sa nijak proti Bohu neprehrešil, ba práve naopak, bol mu verným služobníkom, povedal:

Jób 1:21 "Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo."

Kto z nás by dokázal takto reagovať?

------------------------------

Pozrime sa ešte na dve veci, ktoré môžu našim postojom pomôcť:

A. Uvedomme si, že dozrievanie viery je proces a nie okamžitá dokonalosť. „Vytrvalosť prináša dokonalé výsledky …“, neznamená to, že v živote dosiahnete stav, kedy už nebudete nič k svojmu rastu potrebovať. Často si sám uvedomujem, že si musím niekoľkokrát zopakovať lekciu, o ktorej som bol presvedčený, že som ju už zvládol. Úspešnými absolventmi školy života sa staneme až keď odídeme do neba.

B. Tým, že sa podrobíme procesu, priblížime sa duchovnej dospelosti. Boží cieľ skúšok je, aby sme dospeli do takého stavu, aby o nás platilo: „Nechajte však Vytrvalosť dozrievať, aby ste boli dokonalí a úplní a nič vám nechýbalo.“ (1:4) Znovu dozrievanie neznamená, že dospejeme do štádia bezhriešnosti, dokonalosti a dospelosti behom pozemského života. Je potrebné, aby sme duchovnú zrelosť vnímali vo vzťahu k čomu nás Boh stvoril a k čomu nás môže použiť. Pavcol píše Galaťanom:

Galatským 5:22-25 Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. Tí, čo prináležia Kristovi Ježišovi, ukrižovali si telo s vášňami a žiadosťami.

Ak Duchom žijeme, aj žime podľa Ducha. Nebuďme žiadostiví márnej chvály, popudzujúc sa a závidiac si navzájom.

To je tá dokonalosť, o ktorej hovorí Písmo; Znamená to pevný charakter, ktorý je premenený skutočnou skúškou súženia, ktoré nás v živote stretlo. Každá skúška, ktorá nás stretne, ukáže, či je naša viera rýdza a či je naše svedectvo použiteľné alebo nie. Jakub nás povzbudzuje, aby sme sa v každej chvíli pozerali nad to, čo je pozemské. Len tak môžeme pochopiť hĺbku Jakubovej radikálnej výzvy, aby sme všetko prijímali pokojne a s radosťou, že sa napĺňa ďalšia časť zámerov, ktoré sú úplne v Božej réžii..

Jakub 5:7-8 Tak buďte, bratia, trpezliví až do príchodu Pánovho. Ajhľa, roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme, trpezlivo ju vyčkáva, až sa jej dostane jesenného a jarného dažďa. Aj vy buďte trpezliví, vzmužte si srdcia, lebo sa priblížil Pánov príchod!

Otázky k diskusii:

---------------------------------

na záver, môžete si poznačiť otázky na zamyslenie:

1. Ako odpovieme tým, ktorí su presvedčení, že Boh nič nezmôže, pretože všetky súženia a skúšky spôsobuje diabol?

2. Niektorý psychólogovia, dokonca i kresťanský hovoria, že snaha niekoho potešiť tým, aby dôveroval počas skúšok Bohu, je bezcenná rada. Prečo sa mýlia?

------------------------------

Ak vás dnešné uvažovanie zaujalo, milí poslucháči,budeme radi, ak nám napíšete. Vaše odpovede a reakcie nám môžete poslať na mailovú adresu:

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. , alebo nám môžete poslať SMS správu na číslo 0902 481 466. Zvukovú podobu tejto úvahy môžete nájsť aj na internetovej stránke www. hcjb.cz. Úvahu arizonského kazateľa Steva Cola, dlhoročného spolupracovníka redakcie HCJB čítali .......

Dopočutia pri ďalšom pokračovaní spoločných úvah nad Božím slovom.