Evanjelizácia

Pán ježiš nás učí ako svedčiť I.

Podrobnosti: Kategória: Evanjelizácia

Vitajte, milí poslucháči při ďalšom pokračovaní našich spoločných úvah na tému evanjelizácia, ktorých autorom je Steve Cole.
Keď sa chceme niečo dobre naučiť, či už ide o umeleckú zručnosť, športovú výkonnosť, remeslo alebo podnikanie, snažíme sa nájsť niekoho, kto je majstrom v danom odbore. V odbore evanjelizácia nebol nikto lepším majstrom ako Ježiš Kristus, ktorý "Prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo" (Lk 19:10).

V Písme nájdeme mnoho príkladov akým spôsobom pristupoval k strateným. Nikdy nepoužíval rovnaký prístup dvakrát a každé stretnutie bolo ako šité na mieru jednotlivca. Napríklad kontrast ako Ježiš rozprával so židovským hodnostárom Nikodémom a ženou Samaritánkou na druhej strane, nemôže byť výraznejší. On bol muž, ona žena. On bol vzdelaný, ona zrejme nie. On bol unzávaná vodcovská osobnosť, ona žila v opovrhnutí ostatných. On bol morálne bezúhonný a na túto skutočnosť bol patrične hrdý, ona bola amorálna a hanbila sa sama za seba. Nikodém poznal Ježišove kvality a preto ho vyhľadal, Samaritánka nemala potuchy s kým sa pri studni stretla.

Samaritánka nič nehľadala a nič nečakala. Na tomto príklade vidíme, že nezáleží na tom, ako veľmi sme nábožensky aktívni a koľko zásluh máme. Potrebujeme Pána Ježiša, aby sme mohli byť spasení. Oba príbehy poukazujú na to, že nezáleží na ľudských zásluhách ani na tom ako hlboko človek morálne klesol. Možnosť spasenia, ktoré je v Ježišovi Kristovi, je umožnené aj najväčším hriešnikom.

V minulých reláciách sme hovorili o tom, že každú verejnú službu aj osobný rozhovor o viere má predchádzať modlitba a prosba, aby sám Boh pripravil okolnosti vedúce k cieľu.

1. Staňte sa iniciátormi rozhovoru (4:7). Osloviť niekoho mimo prostredia, ktoré je nám blízke, nie je ľahké. Priznávam, že ako kazateľ, ktorý pracuje s veriacimi, nemám s neveriacimi dostatok kontaktov. Priznávam, že ich ani nevyhľadávam, pretože neviem, čo by som mohol zo svojho, už aj tak nabitého programu vylúčiť, aby som mohol s týmito ľuďmi nejaké vzťahy rozvíjať. Z toho plynie ponaučenie pre každého z nás, že čím viac svoj čas vyplníme aktivitami v rámci zboru, tým menej stratených počuje dobrú novinu.

2. Akýkoľvek spoločný záujem alebo potreba je vhodná pre prvotný kontakt. Pán Ježiš sa stretol so ženou Samaritánkou pri studni. Ježiš nepremárnil príležitosť a jednoduchá prosba o vodu otvorila cestu k duchovnému rozhovoru. To, že ženu oslovil, umožnilo aby prijala evanjelium nielen ona, ale aj ďalší, ktorým o tomto nezvyčajnom stretnutí rozprávala. Samaritánka prichádzala ku studni deň čo deň. Keď odchádzala z domu pre vodu, netušila ako sa jej život dramaticky zmení.

3. Premýšľajte o tom, ako obrátiť obyčajnú situáciu na duchovnú aplikáciu. Vyhľadávajme obyčajné príležitosti pre rozhovor o evanjeliu a viere. Pred rokmi som bol v autoservise kvôli nejakým opravám. Zaplatil som účet za opravu a keď už som sedel v aute, došlo mi, že som za opravu zaplatil oveľa menej, než som očakával. V prvom momente som si povedal: "Pane Bože ďakujem, že si mi ušetril toľko peňazí". Potom som z peňaženky vytiahol účet za opravu a všimol som si, že je tam len zoznam súčiastok, ale neboli započítané práce. V tej chvíli mi bolo jasné, že môj pôvodný odhad bol správny. V tej chvíli mi bolo jasné, že sa musím vrátiť a zamestnancov na chybu upozorniť. Vzal som si z auta jeden z traktátov, ktoré tam obvykle mám a vydal sa späť. V skutočnosti nestačilo pokladníčku na chybu upozorniť, ale musel som ju o chybe presvedčiť, pretože ju sama nevidela.

Keď si konečne uvedomila, čo sa vlastne stalo, povedala: "Som tu nová a keby ste ma na túto chybu neupozornil, prišla by som o zamestnanie. Vďaka za vašu poctivosť! "V tejto chvíli som jej povedal, že od prirodzenosti nie som tak čestný, ale pretože Pán Ježiš je mojím Spasiteľom, nemôžem konať inak. Na rozlúčku som ju požiadal aby si doma prečítala traktát, ktorý som jej dal a kam som zapísal moje telefónne číslo, v prípade ďalšieho rozhovoru. Nikdy sa neozvala, ale evanjelium počula.

4. Nebojte sa prekročiť spoločenské zvyky a predsudky, ktoré máme všetci, aby ste mohli zdieľať evanjelium i v neobvyklej situácii. Pán Ježiš sa neobzeral na bežné zvyklosti; oslovil ženu Samaritánku a požiadal ju o službu, čo bolo pre židovského rabína a muža nemysliteľné. Pán Ježiš tieto zvyklosti ignoroval a úmyselne oslovil ženu Samaritánku so zlou povesťou a začal s ňou hovoriť o duchovných záležitostiach. Evanjelium potrebujú počuť všetci, aj keď sa nám ich správanie, morálka, životný štýl a etické voľby, nemusia vôbec páčiť. Ani to, čo považujeme za vážny hriech, nás nesmie odradiť, aby sme nad ľuďmi vynášali unáhlené súdy, namiesto toho, aby sme im povedali, že existuje východisko a zdroj odpustenia a pokoja.

Možno máte v zamestnaní nepríjemného kolegu alebo šéfa, v ktorom ste sa opakovane sklamali. Majte na pamäti, že každá osoba pred vami, nech sa nachádza na spoločenskom rebríčku kdekoľvek, potrebuje počuť dobrú novinu, ktorá môže človeka od základu zmeniť. Preto je dôležité stavať mosty, ktoré povedú k príležitostiam pre duchovný rozhovor.

5. Duchovnú tému môžete predstaviť za bežných okolností a situácií. V každodennom živote sú pre nás pripravené situácie, ktoré zbližujú úplne neznámych ľudí. Príležitosť na rozhovor sa môže týkať najbežnejších situácií ako sú záležitosti týkajúce sa zdravia, počasia, politickej situácie, volebného obdobia, ekonomickej krízy, prírodných katastrof, vojnových konfliktov, nehôd, proste čohokoľvek čo nás obklopuje. Ale majte sa na pozore, aby rozhovor nebol podobný tomu, čo sa každodenne odohráva v krčmách a baroch. Treba vystihnúť okamih, ktorý ukáže, že ľudské riešenie bez Boha vedie do slepej uličky. Našou úlohou nie je nikoho presvedčiť ako situáciu riešiť, ale je potrebné poukázať na potrebu duchovnej obnovy, skrze Pána Ježiša Krista, ktorý ako jediný má riešenie.

6. Snažte sa poslucháča zaujať tak, aby sa chcel nielen dozvedieť niečo viac o vás, ale aby chcel spoznať vaše názory. Keby Pán Ježiš začal žene Samaritánke systematicky vysvetľovať doktrinálne pravdu, ktorá sa týka spasenia, zrejme by stratil jej pozornosť, pretože by nechápala o čo ide. Nehovoril ako rabín a preto vzbudil jej pozornosť, ktorá otvorila príležitosť k hlbšiemu rozhovoru a výmene slov. Ježiš v žene vzbudil záujem o Boží dar o ktorom hovoril takým spôsobom, že sama žena chcela vedieť viac. Spoznala, že sa stretla s niekým neobyčajným.
Ako môžeme vzbudiť konverzačný záujem tak, aby viedol k prezentácii evanjelia? Napríklad otázkou: Prečo je okolo nás toľko zla? Keby príčinou zla bola len chudoba, nevzdelanosť, neláska, nesloboda a vykorisťovanie, všade tam, kde ľudia žijú blahobytne, sú vzdelaní, slobodní, kde nemôžeme hovoriť o vykorisťovaní, -a také krajiny a miesta na svete sú- by nemalo existovať zlo. Napriek týmto veciam aj tam zlo vládne. Odtiaľ je krôčik k rozhovoru o ľudskom hriechu, ktorý sa prejavuje ako sebectvo, pýcha, nespokojnosť, nevďačnosť a skepticizmus.

Ak bude vhodná príležitosť, môžete sa opýtať či má dotknutý nejakú duchovnú skúsenosť. U toho, kto nejakú duchovnú znalosť a skúsenosť má, môžete klásť ďalšie otázky, napríklad: "Prečo je na svete zlo? Čo je najväčší hriech? Čo je to neodpustiteľný hriech? Hovorí Boh k človeku aj dnes? "Potom môžu nasledovať otázky typu -" Veríte v existenciu Boha? Kto je pre vás Ježiš Kristus? Myslíte si, že existuje nebo a peklo? Prečo by vás mal Boh pustiť do svojho neba? "Pozorne počúvajte odpovediam, hovor neprerušujte a trpezlivo čakajte na chvíľu, kedy druhá strana bude chcieť počuť aký máte názor vy. V žiadnom prípade sa s nikým nehádajte, ale vyčkajte na príležitosť položiť otázku, ktorá by mala viesť k nejakému záveru. Každý, kto verí, že nad nami niečo je, málokedy povie, že ho niečo také nezaujíma.

7. Použite ilustráciu prirodzeného pôsobenia na vysvetlenie nadprirodzeného. Ježiš používal tento spôsob neustále. Keď oslovil Samaritánku požiadal o obyčajnú vodu zo studne a neskôr hovoril o "prameni vody prúdiacej k večnému životu". Kto by si neprial nájsť zdroj živej vody? Je pravda, že Samaritánka, rovnako ako ktorýkoľvek prirodzený človek, bola viac zaujatá svojou fyzickou námahou, ako duchovnou potrebou. Je celkom možné, že bola ohľadom prameňa živej vody skeptická, veď Ježiš nemal ani čím by vodu nabral. Ježiš použil obyčajnú situáciu aby názorným spôsobom žene predstavil novú kvalitu života.

Živá voda, o ktorej hovoril Ježiš, dáva všetkým smädným to čo potrebujú najviac: pokoj, milosrdenstvo, ospravedlnenie a uspokojenie potrieb, ktoré sú všetkým ľuďom spoločné. Živá voda o ktorej hovorí Ježiš očisťuje, osviežuje, ochladzuje, občerstvuje potreby každého smädného človeka. Aj tu vidíme ako je možné rozvinúť obyčajnú dvojicu slov - v duchovnom zmysle pojem "živá voda" predstavuje netušené možnosti.
Keď hovoril Ježiš s Nikodémom, poukazoval na potrebu znovuzrodenia - kto by nepoznal spôsob prirodzeného pôrodu dieťaťa, ale pojem nadprirodzeného narodenia v dospelosti Nikodém nechápal. Ďalej v 6. Janovej kapitole čítame o tom, že Ježiš najskôr nasýtil tisícové davy ľudí a až potom hovoril o tom, že On je chlieb života. V 8. kapitole Ježiš hovorí, že je svetlo sveta, v 10. kapitole sám seba predstavuje ako dobrého pastiera alebo dvere, v 15. kapitole používa ilustráciu vínnej révy, výhonkov, ovocia a vysvetľuje, že bez neho sa nezaobídeme.

8. Neočakávajte, že počúvajúci okamžite pochopí všetky súvislosti. Väčšina ľudí myslí najskôr na svoje fyzické potreby. Naším cieľom by malo byť umožniť im a hlavne ich presvedčiť o potrebe reagovať na to, čo sme im o Kristovi povedali. Ak im nedovolíme klásť otázky a povedieme len monológ, môže celý proces zakaliť a spomaliť. Používajme rovnaký spôsob ako Ježiš a pomocou Písma poukážme na príčiny toho, čo človeka oddeľuje od Boha. Tak vzniká príležitosť ako poukázať na zmysel kríža, Ježišovho ukrižovania a vzkriesenia.

9. Poukážte na potrebu životnej zmeny, ale nezdráhajte sa odhaliť hriech, s ktorým musí každý človek konať. Ježiš odhalil, že Samaritánka nemá manžela, len muža s ktorým práve teraz žila a i to, že už mala päť manželov. Len tak spoznala, že má pred sebou neobyčajného muža, ktorý odhalil jej hriešnu minulosť. Z popísanej situácie vidíme, že ženu nijako nekritizoval, ale hovoril s ňou láskavo a milosrdne. Nepovedal jej: "hriešna žena, ak nebudeš robiť pokánie, zahynieš", ani keď jej odpoveď - nemám muža, nebola celou pravdou. Ale táto okolnosť pomohla odhaliť pravdu celú. Poznanie vlastného hriechu vzbudzuje neuhasiteľný smäd.

10. Vyhýbajte sa sporom, pretože v nich nejde o fakty, ale prvé miesto zaujíma urazená ješitnosť a osobná pýcha. Žiadna hádka neprivedie hriešnika k Spasiteľovi, aj keď budete mať tisíckrát pravdu. Nedokazujte nikomu, že pravdu máte vy a mýli sa on, pretože obrátenie a spasenie nie je o tom, kto má pravdu. Spasenie je Božie pôsobenie, ktoré v človeku vyvolá pokánie a znovuzrodenie. Neveriaci sa väčšinou chybne domnievajú, že nie sú o nič horší ako ostatní. Povedané inými slovami, nechápu, že objektívna pravda je len v jedinom Bohu a všetky ostatné spôsoby, cesty k iným bohom prostredníctvom najrôznejších náboženských systémov, sú falošné. Preto nemôžeme súhlasiť s tým, že nezáleží na tom v čo človek verí. Takýto názor potrebuje citlivú a láskavú konfrontáciu a nápravu. Kresťanská viera nemá nič spoločné s osobnými predstavami jednotlivcov, kultúrnym prostredím v ktorom človek vyrastá, s intelektuálnou úrovňou a subjektivnými voľbami jednotlivcov, ale na Bohu, ktorý je zvrchovaným vládcom celého vesmíru.